Maximiliánkov denník (Časť prvá)

Ako áno, ako nie, aj deti majú svoj denník. Maxíkov obsahuje síce malé percento jeho denného diania, ale stojí za to.

Postupne to tu budem nabaľovať, až sa aj vy zasmejete, zaplačete, poprípade si spomeniete na seba, keď ste boli malý, abo na svoje malé 🙂 

Denník je písaný v maminom kysucko-východňárskom domácom nárečí, lebo si pamatajte, že ja som kysucký východniar a to aj rusín, a moja mama načisto nevyspitateľne šalena kysučanka.

Mesiac prvý - September, Október

Ta, jakože v brušku pohoda, teplo, veget. Furt je čo piť, ta sa dobre napijem a potom furt spím. No , aby nebola nuda, tak mamu furt kopem do brucha. Je to paráda - sa tak sem tam natiahnuť.

Na konci septembra ma vytiahli mame z bruška. Proste len tak spím a zrazu na bruchu dajaké svetlo a ruka po mne šmatra a už som bol aj venku. Fúúú, je tu zima a veľa svetla. Není tu co piť. Ta revem, zle sa mi dýcha. No nevem čo so mňu všetci majú , furt kecajú , furt ma otáčajú, furt pichajú do ruky, do nohy. Do prdelky mám toho dosť, radšej zas zaspím. Keď še zobudim, zistím , že zle vidím farebné machule a kukajte co se mňu porobili, za tu chviľu čo som spal. Šalení , načisto. Bojím še zas zaspať, co  porobia neskor.

Dorobili ma jak robota, strčili do jakej si vesmirnej malej lode, okolo zadku mne naťahli jakúsi plachtočku, napojili mi dačo do gagora. No a vrchol toho,  kukajte jaký módny výstrelok toho- te papuče na doma. Tato radšej zas zaspím z toho šalenstva okolo.

Zobudím sa, furt v sexi papučach, všetko okolo pípa- to už asi pristávam. Ta otvoria sa dvierka na vesmirnej lodi a mama mi tu pcha ruku položí mi ju na hlavu, ta konečne kdosi normálny, Vonia a ja voniam určite jej. Ta cosi mi vraví nečujem cez te skla mojej budky. Ta prichádza tatko aj on pcha ruku do vnútra ku mne na hlavu položí ruku, má ju väčšiu a chlpatú. Ta ale fajne teplú.

Ta zas zaspávam sem tam mi čosi dajú cez hadičku do žalúdka také sladké. Celkom fajn.

Tak a takto to je furt dokola, ja radšej furt spím. Po dvoch týždňoch ma odpoja z tych vesmírnych hadičok, ale vesmírnu loďku mi nechajú, ta nevadí aspoň dobre kúria, môžem byť hore bez.

Ta striedam polohy v tom spánku, až sa nenudím. Na nohu my napísali Rejda, sa pomýlili ja še volám Kapraľ. Ta po dvoch týždňoch ma vyberú z vesmírnej lode , prvý krát stiahnu v nejakom habite a dajú ma mame do narúčia. Ta fajne mäkko a teplo. Ta z toho vzrušeňa zaspím. Ta mamka za mňu chodí skoro každý deň. Paráda. Aspoň mením viac polôh pri spaní, a môžem aj voniať pachy. Husté.

No tretí týždeň, veľa zmien fakt veľa- jakože už mi nedavajú piť cez tuto hadičku do žaludka, ale cez strikačku a sem tam aj musím dačo plastové žmuliť v puse , aby ceklo. Sranda.  Boty mi zobrali, davajú už len ponožky a dokonca nekedy len jednu. Neznam prečo. Asi barz revem. Všimajte moje husté černé vlasy a symetrickú postavu, ta nechcem sa chvaliť, ale vyzerám BOHOVO. Moja mamka mi šeptá, že som jej Tigríček, tak bacha na mňa som aj nebezpečný. 

Štvrtý týždeň. No nevem kde začať ta mal som dajaké brušné problémy no a nepustili ma preto s mamkou domof. Ževraj mám aj sestru, ešte som ju nevidel. Ani ako machuľu. 

Na konci mojeho štvrtého týždňa prúser- Ta še zobudím  a moja vesmírna loď, kde še kúri, nikde. Šlohli mi ju. Ta toto co za luďe. Revem, rýchlo ma obľekajú bo zima. Sťahli mi aj ruky do jakej si plachtočky zas. Ta račej zas zaspím, bo to na nervy. Keď sa zobudím tak som v takej kovovej ohrádke jak zveratko dajaké. Ta moja mamka ve jak ma ukludniť, konečne prvý krát ma da na prsia a ja šem chlop ta ťahám jak blazen. Som spokojný, ani ta vesmirna loď mi už nechýba. Toto je ľepše. 

Na konci októbra ma zabalia, mamka ma strčí do nejakej vane a priputáva ma do auta, cestujeme. Zobudím sa vydím plno machúľ, furt čosi meľu, každý ma chytá, som z toho na nervy ale ešte nerevem čakám, čo bude ďalej, lebo ja preskumník. Všetci inak voňajú. ževraj som DOMA.

Viac na: http://mirarejdova.blogspot.sk/

#pribeh