Maximiliánkov denník (Časť druhá)

Môj november a december

Ta už so doma. To je ta najvačša novinka. Spoznal som po hlase a po vôni mojich najbližších. Je tu hluk, teplo a smrádeček, veľa ľudí. Toto je že vraj moja segra.

Je bars voňavá a fajna, nevidím ju celkom dobre ale podľa hlasu viem že je to ona.  Ta si myslím , že sa celkom aj podobame. sme obaja k zožraniu. No a toto je ževraj môj tatko.

Ta še teš podobame, vlasy mám dispozične po ňom , si všimnite. Ta je moj to je jasne. Tato zlato. Funí na mňa a ja to mám rád. Každý ma furt pestuje. Ja s toho furt omdľevam do spánku. Co by ne , je to vyčerpávajúce , každého voňať a tak. 

Doma sa o mňa všetci starajú. Neznam prečo to robia ale dakedy mi furt pripomínajú, že som bol vo vode tým, že ma tam ponoria a hladkajú v nej. Ešte som to nepochopil, že prečo, keď ma namočá, tak potom ma osušá a aby som nezjapal, dajú my dačo do papuľky. zas daco čudné plastové.

Ale večer to prichádza to najlepše aj počas dňa Mľeko- že vraj sa to volá. Mamka me zobere, da sebe na prso a ja dujem jak šaľeny. Še nevem dopiť, neznám kedy mám dosť a potom blinkám.  Ešte , že ta moja mamka me chape a dá ma potom odrihnuc. Ta všimajte, že mi robí perfektný účes. Zas vypadam Bohovo.

Jesť, ešte ževraj nemôžem, ta furt som na prsu, ale to mi nevadí, lebo som na tom zavislý a moja mamka si už z toho pomaly začína škubať vlasy. Škoda mala ich fajné. Keď chrním aj v spaní zdvíham nohy do hora, pomáha mi to uvoľňovať plyny, še nerobte , že neznace co to je. Keď to znam už aj ja.

S mamku musím chodiť furt po doktoroch, lebo že som skorší. Neznám co to je. Ale ty doktori ma furt chcú videť sagatého (nahého) , už na to nemám nervy. Ta im tam sem tam revem, až im to vrátim. U ortopéda, u srcárky, u očnej, na rehabilitačnom, na pneumologii, na poradenstve pre nás skorších u obvodnej, u neurologičky a furt každý týždeň daco. Furt ma mamka vozí a vyzľeka a zas obľeká. Je z toho nešťastná a ja s ňu. 

Mamka mi kúpila také kreselko. Keď vreštím a ta ma tam dá, pohojdá a ja som šťastný ta už nerevem. Zaspím a keď ne , tak ona coši  na tom zmačkne a to vibruje a to je daco, tota masáž celého tela. Som z toho na mako. V tu ranu spím. 

Zatiaľ nevravím, neda še mi to, neznam prečo. Ale na každého púlim tote moje okále, aj keď prt vidím, oni neznajú. Momentálne používam posunkovú reč , ale smola ani to oni nechápu. A tak revem a keď revem tak veďa, že ja buď hladny, smadný abo posratý. Vac ja nechcem, som nenáročný a skromný. Oni si myslia opak, neznam prečo. 

Ta toto moja mamka, bars fajna žena, še stará o mne celý deň. Zadarmo. Ta ma ľubi. Ja som z teho na mako, bo ma furt ocmuľava, teda božka po tele aj moje nohy, je to čudné, ale je to pravda. Moc , še o sebe nestará, nemá teraz čas bo ma má furt na prsú, väčšinou má  mastné vlasy, ale aj tie jej pristanú.

Ta vonku zima, že vraj, ta chodí se mňu mamka každý deň von, ma zababuší do takej chlupatej deky a sa prechadza a ja spím na čerstvom vzduchu. Vanoce boli ja som ich prespal, som sa na to aj hneval, ale ten čerstvý vzduch ma vyčerpáva. Ja si te svatky vynahradím nabudúce. Nech sa tešia už teraz.

#pribeh