Ľubkina sedmička

Ahojte kamaráti,

už mám 7 mesiacov, čo je viac ako 6 a keďže moje dudulky boli iba pre 6 mesačné béby, tak som slávnostne postúpila do vyššieho levelu a mám tri nové: ružovú a dve modré, ktoré mi idú k očiam.

 Tento mesiac som si opäť vymyslela nejaké nové hry, nech sa na tomto svete nenudím:

 Hra na zajka: Ako prvé som si nechala narásť dva hlodáky. Prvý som si načasovala na tatove meniny, aby teda mal odo mňa nejaký ten darček /29.6./ Poviem vám, žiadna sranda to nebola, lebo potom mi celý deň všetci pchali prsty do úst a chceli ho vidieť. Druhý som si narástla o nejaký ten týždeň aj kúsok neskôr. Do konca mesiaca mi pekne vyrástli a už ich je dobre vidno, keď sa usmejem. Koniec ďasienkáčika, nech žije zubáč!!

Skúsila som mamu uhryznúť /18.7./, že čo na to povie a takú hubovú polievku a štipanec do líčka som dostala, že už radšej nehryziem. Len chrumku a rožtek, ale o tom neskôr.

A ako taký správny zajko aj hopkám. Dám sa na štyri /áno, to je moja nová zručnosť/ a hojdám sa a hojdám /zlé jazyky tvrdia, že som to odkukala od rodičov/ a občas aj trošku priskočím kolienkami vpred. Iný spôsob posúvania sa vpred som ešte neobjavila.

Na ráčika a podgaučovník zasunutý: Dopredu síce ísť neviem, ale dozadu mi to ide perfektne. Tak si veselo cúvam a cúvam a najčastejšie sa tak dostanem pod gauč. Nožičky mi tam pekne zapadnú, ale zadoček s plienkou ma nepustí ďalej. A to je ako sa dostať do slepej uličky. Musím zakričať na mamu, nech príde a preloží ma niekam inam odkiaľ zas môžem zacúvať na nové miesto.

Na princeznu pod závojom: Po veľkej vode sa nám tak premnožili komáre, že som inak ako bez moskytierky nemohla ísť von. Aj keď som bola v nosiči, tak mi ju mama prehodila cez hlavu.

Na DJ: Viem si sama pustiť pesničky na mojej hracej hračke. Veľa krát sa mi to podarilo náhodne, ale už som prišla na to, že stačí stlačiť prštekom niektorý farebný gombík a hneď mám domácu diskotéku. Alebo si vezmem nejaké dve hračky a búcham nimi o seba. Vlastná hudobná tvorba je najlepšia.

Na schovávačku: Keď zbadám, že mám poruke plienku alebo uterák, tak si ho pritiahnem na tvár, počkám, kým sa mama opýta, kde je Ľubka, stiahnem ho a urobím kukuk.

Na aquabelu: Po prípravných rozplavbávch vo vani ma mama zobrala na ozajstné bábätkovské plávanie do veľkého bazéna. Bazén je oveľa väčší ako vaňa, tak tam môžem aj viac kopkať a špliechať ako doma a mám tam aj vekovo rovnakých parťákov. Plávame si celú hodinu a mama a ostatné tety nám do toho pospevujú. Vždy mi pri tom poriadne vyhladne a aj sa unavím. Po jednom plávaní som trhla svoj osobný stravovací record a zjedla som pol kelímku cukiny a raz som trhla record spací a spala som 3 hodiny.

Na vyhadzovača: Toto je veľmi jednoduchá hra. Keď ma už nebaví hračka, ktorú mi dala mama na hranie do kočíka, tak ju vyhodím. Už sa ale nevozím vo vaničke z ktorej nič nevidím, ale vo vajíčku a čakám, kedy sa nauči sedieť, aby som mohla ísť do šporťáka.

Na záhradkára: Nezáleží na tom, kde ma na deke položia a ako veľmi na mňa dávajú pozor, ja sa aj tak dohážem dostať na jej okraj a pomáham plieť trávičku. Ako chutí neviem, vždy mi ju zoberú z ruky.

Na trenažér: Dovolím sesterničkám, aby si na mne trénovali, ako sa budú starať o svojho nového súrodenca.

Na bludného Holanďana: Doma nastalo veľké sťahovanie nábytku, z izbičky mi zmizla veľká posteľ a nahradil ju madrac na zemi, aby sme tam s mamou mohli obidve spať a ja aby som to nemala vysoko, ak by som spadla. Večer pred spaním, keď nezaspím pri cucaní mliečka, čo sa mi už stáva málokedy, poblúdim po celom madraci hore dole. A v spánku samozrejme pokračujem. Od 15.7. už viem spať aj na brušku.

Na Anděla na horách: Tento mesiac som absolvovala svoju prvú dovolenku. Bolo to na chate na Orave. Fotrovci si na mňa zavolali aj posily/kamošov, ale podľa mňa zbytočne, ja som predsa dobrá. Tak som im aspoň urobila radosť masážou hlavy, ktorú viem skvele.

Z chatovačky som si odskočila kuknúť svoju krstnú, ktorá ma konečne prišla pozrieť spoza tej veľkej mláky a doniesla mi také krásne šatočky, že som hneď vedela, že moje starosti, čo si obliecť na svadbu, sú vyriešené. Potom som sa ešte zastavila na pár dní u Alibabky pohojdať sa na hojdačkách. Má štyri, na jednu ešte musím dorásť ale ostatné tri si už môžem užívať.

Na pacienta: Počas dovolenkového pobytu mi očervenelo a opuchlo pravé očko. Alidedo tvrdil, že harmanček to vylieči, tak ma v ňom celú vykúpali. Ale do rána to neprešlo, tak sme boli v nemocnici na vyšetrení u tety doktorky, ktorá kedysi dávno predpísala mame prvé okuliare. Mne predpísala kvapky a mastičku a očko sa mi hneď polepšilo. Svoju oficiálne prvú chorobu mám teda za sebou.

Na prasiatko: Skončili mi mliečne časy, musím začať seriózne papať aj inú stravu. Niečo mi chutí viac, niečo menej, ale jedno má každé jedlo spoločné: dá sa pri ňom parádne zamazať ako take prasiatko. Je to boj, lebo mama vytiahla hneď na úvod ťažký caliber: podbradník aj s rukávmi a raz dokonca aj kŕmenie vo vaničke, ale ja aj tak s prehľadom víťazím.

Nepomáha ani odpútavanie pozornosti telkou alebo hračkami. S tými sa viem hrať aj pri jedle. Však som žena a je všeobecne známe, že my zvládame aj viac vecí naraz. Ja hrať aj jesť.

Moje tajné zbrane v boji o najufúľanejšie prasiatko sú: kýchanie s plnými ústami, prdenie ústami, vytláčanie jedla jazykom, jeho rozotieranie ručičkami po tvári, rozhadzovanie rukami a nohami v najmenej vhodných chvíľach. A keď sa mi nechce hrať, tak jednoducho stisnem pery, vtiahnem spodnú peru do pusy a nehrám sa, teda nejem nič, iba narobím krik, nech mama prestane blbnúť s tou zeleninou a dá staré dobré osvedčené mliečko. A občas môže aj chrumku, pretože dobrá chrumka nie je zlá.

Na najkrajšiu svadobčanku: V sobotu 20.7. sa ženil môj najlepší ujo a ja som tam samozrejme nemohla chýbať, aj keď to bolo až kdesi na kraji sveta, pretože tak dlho som autom ešte necestovala. Vyobliekali ma do bodkovaných šatočiek a po prvý raz som mala aj topánočky, ako inak, tiež bodkované. K šatočkám boli aj bodkované gaťulky, takže som si kľudne mohla nechať nadvihovať sukničku ako Marilyn Monroe. Mama dávala na uja Jana pozor, nech si to nerozmyslí a neutečie /však prečo inak by stála celý obrad za ním?/ a mňa varovala babka Lidka. A tato stále niečo fotil. Schrupla som si len krátko po obrade v záhrade, kým sa ostatní fotili a v aute cestou na hostinu, nech toho veľa nezmeškám. Tam som hneď preskúmala výzdobu, či sa s ňou dá hrať a najväčší úspech mala umelá gerberka, ktorú objavila teta Ľuba na okne. Hej, volá sa rovnako ako ja. A tety Ľubice tam boli až dve. Druhá mala tiež bodkované šaty, ako keby sme sa vopred dohodli. Zo svadobnej torty mi síce ochutnať nedali, ale prvý raz som skúsila banán a to bola oveľa väčšia dobrota ako mrkva. Ešte som si trochu zatancovala a bol čas ísť spať.

Lentý plavkový BONUS na záver: Milí kamaráti, aj keď je už leto v plnom prúde, ešte stále nie je neskoro a môžete si vylepšiť postavičku na hodine jógy pod mojím vedením. Šup, šup obliecť cvičebný úbor, začíname:

Zaujmite základnú polohu v ľahu na brušku:

Ako prvú si vyskúšame polohu nazývanú most alebo sopka:

Pokračujeme rovnovážnym cvičením so zdvihnutou nohou:

Sadneme si na päty a relaxujeme so zavretými očami:

A zakončíme polohou Pozdrav slnku:

#magazin #napokracovanie #pribeh #zivotmamiciek #lubka