Ľubka opäť bilancuje

Ahojte všetci!

Olalá, už mám 5 mesiacov, 64 centimetrov (čo je tabuľková výška pre 5-mesačné dievčatká), 7295 gramov (čo je tabuľková váha pre 5-mesačných chlapčekov) a 0 zubov.

Tu je moja tohtomesačná bilancia. 

„Tenkrát poprvé...“ na tento mesiac:

• Prvá prechádzka v šatke okolo bytovky (24.4.) a priľahlých tienistých miestach (Mama chce, aby som mala alabastrovo bielu pleť, tak ma pred slniečkom vždy zakrýva. V kočíku mi tieni plienkou, čo sa mi nepáči, lebo nič nevidím, ale vraj aj príslovie vraví, že pre krásu sa musí trpieť)
• Prvé papanie na čerstvom vzduchu (26.4.). Vybrala som si miestečko v tieni pri zadných vchodoch bytoviek, aby som mala kľud. Bolo tam tichúčko, nikde nikoho, iba odrazu jeden ujo na bicykli. A akosi čisto náhodou mal za ten čas, čo som papala, cestu okolo nás paťkrát.
• Pustila som mamu večer žúrovať. Dokonca som aj krásne rýchlo zaspala, aby si to mohla užiť a vrátiť sa ako Popoluška z plesu s úderom polnoci.
• Prvé zoznámenie s o tri týždne starším kamošom Kubkom M. Sme sa predtým videli (vlastne nevideli) len v bruchách. Dozvedela som sa od neho, kde kúpiť tú super deravú loptičku s ktorou sa tak rada hrám, ale mám ju len požičanú. Tak som využila, že ma bola kuknúť babka Alenka a ukázala som jej, kde ju majú.

Inak, už som vyriešila, ako budem volať babku Alenku, keď nechce, aby som ju volala babka alebo stará mama. V nejakom rozhovore s Halinou Pavlovskou som čítala, že ju jej vnuk volá Halibaba. Tak potom logicky je babka Alenka Alibaba. Dedo tvrdí, že on bude 40 zbojníkov.

• Prvý pokus uspať ma bez perinky: neúspešný (27.4.). Teda mame sa podarilo uspať ma, ale ja som zbadala, že ma preložila do postieľky a chcela som jej to chytro rukami-nohami povedať, ale akosi nemala pochopenie. Znovu ma šupla do perinky. Tato z nej vyrobil letnú verziu. Vymenil mi tú paplónikovú vložku za deku, tak aspoň sa tak nepotím.

4.5. sa mama s otcom spontánne rozhodli prenocovať na návšteve, takže som nemala so sebou perinku. Ale ukázala som im, že ja viem krásne spinkať aj bez nej a pomohlo to. Odvtedy mi dávajú už len spací vak (oco mu hovorí spacák).

• 30.4. si mama prvý raz všimla, že prejavujem záujem o jedlo, alebo aspoň o pitie. Mama išla po mamafitovskom cvičení s tetami na kávu, tak som si pýtala aj ja. Dostala som síce opäť ako vždy mliečko, ale zato som si mohla ožužlať pohár s latte. Tak jesť ešte nechcem, ale takú kávičku by som si dala, lebo som strááááááááášne ospalá bola. Som potom spinkala od tretej do pol siedmej.
• Kúpanie vo vaničke. Prvé v takej tej malej, čo v nej oco robieva klobásy. To vysvetľuje, prečo aj moje nožičky sú ako také dve tučnučké klobásky. Mama prišla s teóriou, že v sprche sa nenaučím kopkať a špliechať a musím teda do vaničky. Ja ju však upodozrievam, že skôr dúfa v to, že kúpanie ma viac unaví ako sprchovanie.

• Prvý prvý máj. Chcela som pusu pod rozkvitnutou čerešňou, ale keď som si na to spomenula, tak práve žiadna nebola blízko a už bol večer, tak som sa musela uspokojiť s rozkvitnutým gaštanom. Mama vraví, že to funguje, že aj ona dostala pusu iba pod ním a aj tak za rok nevyschla.
• Prvá búrka v kočíku (ešte nie v nočníku, to až niekedy nabudúce). Teda búrka bola všade naokolo, iba ja v kočíčku som mala krásne sucho a teplúčko. Nechápem, čo sa mama tak mračila a ponáhľala domov. Ale tak tíško som počkala v kočíku, kým sa doma poprezlieka a ešte som jej dovolila aj si so mnou dve hodinky pospať. No, nie som úžasná?
• Prvý osemhodinový spánok. Tento mesiac sa mi asi tak tri krát podarilo pospinkať na prvý šup od 20tej do 4tej.
• 6.5. som sa prvý raz sama otočila na bruško! Som si to šetrila na skypovanie s Alibabkou, nech to môže aj ona vidieť v priamom prenose.
• Absolvovala som prvý veľký výlet do Banskej Bystrice k tete Zuzke a ujovi Lacovi. Neviem, kde to je, lebo som celú cestu v aute prespala, aj jesť som zabudla, že mi treba, takže som dala svoju prvú 5-hodinovku bez jedla počas dňa.
• Bola som s fotrovcami v banke. Asi tam mali nejakú autogramiádu, lebo sa stále len podpisovali a podpisovali. A ja som na nich dozerala na kolenách uja finančného poradcu.

• Bola som si vybaviť svoj prvý pas, pretože sa chystám na veľkú zahraničnú cestu do Čiech. Aj som sa krásne usmievala do foťáku, ale nakoniec mi vybrali fotku, na ktorej sa nesmejem.
• 16.5. ma druhý raz očkovali, ale to bolo nič proti tomu, ako sa mi nepáčilo, že mi zobrali moje naušničky a dali mi iné. Protestovala som, čo sa dalo, ale potom mi mama vysvetlila, že tie boli len dočasné a tieto nosila už aj Alibabka, aj mama a teraz ja, tak že nemám kričať a porušovať tradíciu. Tak dobre, nebudem.
• U babky Lidky som sa hojdala na hojdačke v záhrade. Juj, či sa mi to len páčilo, som si musela hlasno zavískať pri tom.

Hry:

Hrám sa už nielen na dečke a pod hrazdičkou, ale aj počas prebaľovania. Šetrí to čas, zabijem tak dve muchy jednou ranou: aj mam riťku v suchu aj sa zahrám, alebo niečo poskúmam. To isté pri kočíkovaní. Mama vytuningovala kočík a mám z neho teraz pojazdnú hračkáreň. Takže sa vetrám a hrám zároveň. Nechápem, ako som v ňom mohla kedysi len spať.

Okrem toho sa hrám aj takto:

• Na meditáciu. Urobím mmmmmmmm a rozímam...o lahodnej chuti hryzátka, o tom, prečo mi tato prdí na bruško a prečo mi mama vraví zlatíčko, keď ja som Ľubka.
• Na opernu divu – to si precvičujem svoje hlasivky a skúšam dať čo najhlasnejší tón
• Na autíčko - robím brrrrrrrrrm, brrrrrrrrrrrrrrm. Dosť mi pri tom idú slinky, tak mama sa potom hrá na stierače.
• Na lekárku - na zubnú a nosnú. To pchám mame a tatovi ručičku do úst a do nosa a skúmam, či to tam majú ok. Ale sú to zlí pacienti, moc sa mi nechcú nechať vyšetrovať.
• Na tuleňa - keď som na brušku, skrčím kolienka, vystrčím zadoček hore a pokúšam sa liezť, ale ešte mi to moc nejde

Čo sa ešte stalo tento mesiac:

Alibabku som zobrala kuknúť sa na Sagana, keď ma kočíkovala a tak presne som to načasovala, že prišli na ihrisko za Auparkom zrovna vtedy, keď sme sa my tade zberali domov. Keď ma strážila babka Lidka, mama povedala, že ide na poštu a vrátila sa s novým účesom. Som nevedela, že na pošte aj strihajú, hehe. Teraz, keď to má také krátke, tak ma to oveľa viac zaujíma, ako dlhé v cope prehodené na chrbte mimo môjho zorného poľa. Už sa teším aj na jej nové okuliare, ako jej ich upackám. V optike teta predavačka presviedčala fotrovcov, že ma tam majú nechať, kým si nakúpia, ale nedali ma. Tak to majú u mňa plus bod. J Jeden pekný piatok ma zobral tato kočíkovať na celé poobedie a keď hovorím, že celé, tak fakt celé. Od obeda do šiestej. Tak bolo super, že som aj hladná zabudla byť.

A čo máte nové vy?

Pozdravuje Vaša Ľubka.

#magazin #pribeh #napokracovanie #zivotmamiciek #lubka