Ľubka bilancuje svoje prvé dva mesiace na svete

Ahojte všetci!

To som ja, vás anjelik, miláčik, kojenček, mraučiačik, zvedavček, stravníček, dcérenka, vnučka, neterka, kamoška, proste ja, Ľubka. Mama ma pustila na internet, že vám môžem napísať. Dnes je výročie môjho dvojmesačného pobytu na tomto svete, a preto som sa rozhodla trochu sa poohliadnuť a zbilancovať, čo som sa za ten čas naučila, urobila, ako sa mi darilo.

Začnem tým, aké sa hrávam hry:

Na vojakov – to mám akože samopal a strieľam rany ratatatata, teda prdiky, zásadne ich púšťam po skupinkách, však jednému by bolo smutno samému

Na Davida Coperfielda alebo majstra útekov Hudiniho – keď ma na noc zabalia do zavinovačky a pevne zaviažu, ja si odtiaľ aj tak dokážem vyslobodiť ručičky, mám na to špeciálny trik, ale nepoviem vám aký.

Keď už sú ručičky vonku, tak sa hrám na Lietadielko – toľko nimi métam, že sa čudujem, že som ešte nevzlietla, ťa gravitácia je potvora stále silnejšia.

Ak sa mi nepodarí dostať v noci ručičky von, tak sa ráno hrám na kuklu-vykuklim sa ako motýľ z húsenice, hneď ako ma rozviažu, ponaťahujem si všetky kostičky a údy, precvičím svaly, porobím grimasy

Na anjelika-túto hru má mama najradšej, to je keď spím ako anjelik. Hrávam sa ju najradšej, keď máme návštevu, lebo potom mama s ocom vyzerajú ako ohovárači, keď tvrdia, že ich nenechám vyspať a ja mám z toho obrovskú švandu, chichi

Na Karla Gotta –to si pokopkavam iba jednou nožičkou a druhú mám vystretú, presne ako to robí Kaja na koncertoch

Na Jurský park-to si precvičujem, čo sa zvláštne a strašidelné hrdelné zvuky viem vydať ako taký dinosaurus

Hádaj na čo sa pozerám-zahľadím sa len tak do blbá a mama s ocom sa čudujú, že na čo sa to pozerám

Cez deň si polihujem na gauči alebo v koši /v tom ma vozia cez prechodovú listu, aby ma to pekne natriasalo a uspávalo/ alebo sa vydávam na výpravy po byte na rukách. Poobede sa chodím kočíkovať na také dve hodinky v akomkoľvek počasí. Mne je vo fusaku krásne teplúčko a mama sa aspoň v tomto zimnom počasí pootuzuje. To bude asi ten dôvod, prečo jej hovoria, že materstvo jej prospieva.

Cez víkend má kočíkuje aj babka Lydka, aby mi mohli ísť fotrovci kúpiť nové plienky, lebo spotrebu mám slušnú. Mama ma nosí aj v šatke, ako keby sme boli nejaký domorodý kmeň v Afrike. Celkom je to super, lebo mám dobrý výhľad a môžem tak skontrolovať celú domácnosť. Ale niekedy je to dosť nuda, hlavne ak vysáva alebo vykladá umývačku riadu, vtedy si radšej zdriemnem, dobre to hojda. Inak sa rada nosím aj na pleci, odtiaľ tiež všetko dobre vidno a môžem si trénovať držanie hlavičky, občas si pri tom aj fajne grgnem, čím viac ľudí sa na mňa pozerá, tým hlasnejšie to dám a vždy ma pekne pochvália.

Pochválili ma aj keď som si okakala bodynko až na golierik a tiež keď som sa pocikala až na brušku, ale tieto triky som predviedla zatiaľ len raz. Kebyže to robím častejšie, už by to nebolo také vzácne, tak si to šetrím ešte na inokedy. Ani s kakaním to nepreháňam, raz denne stačí, o to je to máme a ocovi vzácnejšie a viac sa tešia.

Najnovšie spávam v postieľke, ale donedávna som bola s mamou v posteli. Teraz je tam na mojom mieste tatino. Mne je to jedno, mne sa spí dobre tam aj tam a nadránom si ma aj tak berú medzi seba.

V noci vstávam tak dva-tri-štyri razy a pýtam si jesť. Niekedy jesť ani nechcem, len testujem, či sa niekto zobudí. Skúšala som to aj s iba jedným či dvoma budeniami, ale nič som vtedy nepribrala, tak som opäť zvýšila svoje stravovacie požiadavky.

Niekedy som taká ospalá, že sa ani nestihnem najesť a už zase spím. Avšak nevadí, ak budem o hodinku hladná, stačí keď spravím Aaa a mama hneď vstane. Ráno je potom z toho mrzutá, ale ja na mu vycerím zuby…počkať, zuby ešte nemám, tak dasienka v širokom úsmeve a hneď mi je všetko odpustené. Však si predsa potrebujem udržiavať svoju super figúru vo forme, nie? A tie mischelinovske nožičky, tie potrebujú energiu, aj tie ručičky, však čo ak by mi zmizli moje rozkošné záhyby? Do najbližšej poradne to chcem potiahnuť na 6 kíl, uvidím, či sa mi to podarí. Doma ma vážia každý deň, takže ja som vážená slečna. A mama môže byť len rada, keď z nej takto odjedám, ona to môže cez deň dohnať a nevidno to na nej. Minule dokonca dojedala po tatovi obed, tak jej to teraz trávi. Inak stále pracujem na ozuzlavani ručičky, už som postúpila aj k olizovanu zápästia a jednotlivých prstov.

Potom je tu ešte moja dudulka, tu milujem, dávam to najavo hlasným cmukanim. Viem ozuzlavat aj plienku, keď ma dajú na bruško. Vraj mám päsť koníky. Ale ja nech sa obzerám ako obzerám, nikde žiadne nevidím, tak ma to rýchlo prestane baviť a pýtam sa, nech ma zas z bruška otočia späť.

Každý druhý večer sa kúpem, teda vlastne sprchujem, to sa mi ohromné páči. Tatino všetko pripraví, rozloží, dá ohrievať osušku na riadiator, mama má povyzlieka a odnesie do kúpeľne, drží ma na podložke a tatino ma umýva. Jas a hrám na klzkú rybičku, ale nie moc klzkú, len tak aby som sa moc nesmykla.

Potom ma dvojfázovo sušia, najprv v plienkovej osuské a potom ma presunú do tej na riadiatore vyhriatej froté osuský. Osušia mi vlásky, uška, natrú zadoček a zapareninkove miestečka, dajú čistú plienku, oblečú ma, dajú mi liecik na lyžičke, papať a ani neviem, ako a už spím. Občas protestujem, ale zatiaľ ma vždy uspali. Aby to rodičia nemali so mnou také ľahké, rozhodla som sa , že si zabezpečím nejakú detskú chorobu.

Čítala som čosi o kolikách, ale to by som musela plakať tri hodiny denne a to sa mi nechce. Dočítala som sa, že dobre dojčené dojčatá mávajú lupiny a to sa mi zapáčilo. Bolieť to neboli a mama s babkou Lydkou mi masírujú hlavičku a češú vlásky, juuuj, ako mi to robí dobre. Mama dokúpila mastičku, plus dve dostala na predpis od pani doktorky, tak teraz som už fakt všetkými masťami mazaná.

Ešte by toho bolo veľa, ale to až nabudúce, teraz sa mi už drieme a musím ísť späť. Všetkých vás pozdravujem a nezabudnite pravidelne nakuknúť do môjho albumčeka, mama tam z času na čas pridáva nové fotky. Fotí ma každý deň. Ja jej hovorím, že to preháňa, ale ona tvrdí, že to sa nedá ovládať, že ma musí stále fotiť, lebo som najkrajšia na svete / táto hovorí, že najkrajšia v chotári, tak ja teraz neviem/ a že rastiem ako z vody /ale ja cucám mliečko, tak podľa mňa rastiem ako z mlieka/.

Vaša Ľubka

#magazin #pribeh #napokracovanie #zivotmamiciek #lubka