Ľubka bilancuje svoj tretí mesiac
Ahojte všetci!
Je to neuveriteľné, ale už mám za sebou celý ŠTVRŤROK v starostlivosti mojich rodičov a aj ja, aj oni sme to prežili. Chcete vedieť, čo mám nové za tretí mesiac?
Ako si tak rastiem a múdriem, rozhodla som sa tento mesiac pre hry z tematického okruhu o princeznách:
Hrám sa na Šípkovu Ruženku – to som párkrát tak dlho spala v kočíku pri okne, až bola mama z toho celá prekvapená a spala som tak dlho, až kým neprišiel krýsny princ na bielom koni...eee, vlastne mama a nezobudila ma.
Na kráľovnu zo Snehulienky – to sa pozerám do zrkladla a pýtam sa, kto je najkrajší na tomto svete. Zrkladlo odpovedá obrazovo a ukazuje mi tam obrázok krásneho babätka.
Na princeznú so zlatou hviezdkou na čele – to som si vyškrabla hviezdičku, no dobre, takú čapatú, nad nosík skoro na čelo, ale potom mi mama ostrihala nechtíky, keď som spala, tak uť sa to hrať nemôžem.
Prišla som na to, že dudulka sa dá nielen dudkať, ale dá sa s ňou aj triafať do diaľky alebo na krátke vzdialenosti a potom mi skončí na líčku, nošteku alebo na čele. Ak ju vypľujem len trošku, urobím kapríkovské ústa a chytím ju späť. Ak ju vypľujem ďalej, zamrnčím a dudulka sama skočí späť do pusy, však mama ;)
Keďže pani doktorka na poradni vravela, že všetky detičky zvyknú mať gastroneviemaký reflux, tak som si vstúpila do svedomia a začala viac grckať. Niekedy pekne prúdom na zem aj na osobu, čo ma drží, raz sa mi podarilo na zrkladlo v spálni. Ma to obrovskú výhodu v tom, že len čo si trošku ogrcnem bodynko alebo dupky, tak ma mama poprezlieka, čo je žúžo. Za prvé preto, lebo ja milujem procedúrky a prezliekanie, a za druhú tak môžem častejšie striedať svoju garderóbu. Ibaže na radu pani doktorky ma už prestali nosiť v mojej obľúbenej polohe na pleci, aby mi to netlačilo na bruško, tak už negrckám prúdom, už len kútikom pusinky trošku odpúšťam. Skončí mi to vzadu na golieriku alebo už aj do uška som si mliečko pustila, tak ma mama začala fintiť do podbradníkov. Babina Alenka mi doniesla také suprové, čo mám až do pása a ja som taká šikovná, že ich dokážem premočiť kompletne celé za jeden deň.
Keďže rastiem ako z mlieka (počula som, že sa tento môj postreh ujal a prestali ste s vodou), tak sa fotrovci rozhodli, že už môžem prejsť na plienky veľkosť 3. Dvojky som už dokázala hravo prekakať, predviedla som dvakrát tento mesiac, ale s trojkami mi to nejde. Skúsila som, akú majú kapacitu, hneď s prvou a veru, majú riadnu. Ešte budem musieť veľa mliečka vycucať, kým mi nebudú stačiť na moje poklady. Pokračujem v zabehnutej frekvencii raz za tri dni. Pomýlila som sa iba raz a naložila trikrát za jeden den. Občas ma dávajú sedieť do vajíčka na stôl v kuchyni, tam všetko pekne vidím a celkom fajn sa mi v tej polohe tlačí.
Zlepsil sa mi zrak ale co som videla ma moc nepotesilo. Videla som, ze oco chodi na rukach s takou krasnou modrookou babikou a kukaju spolu do skrine. Tak sa odvtedy viac usmievam, aby ma za nu nevymenili. Najviac usmeviky uplatnujem rano o siestej na tatina, lebo mama sa az do osmej niekde flaka. Urcite niekde tajne dospava, lebo musi byt unavena, ked ma v noci budi o druhej a o piatej /niekedy ju predbehnem a zabudim sa sama/ a dava mi papat, tak si pocuckam na 10 minut /spolahlivo si mozete podla mna nastavit hodinky/ a tvrdo zaspim.
Kedze som si tento mesiac ziadne nove hry nevymyslela, tak to zacali fotrovci riesit za mna a naucili ma hrazdickovat. Priznam sa, nemali to lahke. Som si najprv myslela, ze to mam na lepsi spanok a pod hrazdickou som zivala a driemala. Ked ju furt nedavali prec, tak som si to na druhy den aspon omrkla, na treti skusila chytit...a ono to take smiesne zvuky vydavalo, ze som musela buchat a buchat do tych hrkalok, az kym ma to neomrzelo. Mame len bolo luto, ze ma to omrzelo skor ako ju, tak som obcas potiahla dlhsie, nech si doje ten obed, co si ku mne na moju hraciu deku doniesla. Mam taku frajersku od babky Lydky, ruzovu so zirafkou a srdieckami. Dostala som aj novu dudulku, co mi ladi so srdieckami na deke, ale zatial mi moc nechuti. Tato mi nosi hrazdicku rano do postele, aby som mu tam vyhravala jemne melodie na pekne zobudzanie.
V ozuzlavani rucicky som postupila do dalsieho levelu. Uz si dokazem chytit jednu rucicku druhou /fotrovci si to vsimli, ked som nacvicovala pozu do truhly/ a ozuzlavam obe naraz, setri to cas. A ak sa mamina ruka odcitne blizko mojej brady alebo pusy, tak ozuzlem aj ju. Na noc ma stale balia do perinky, ale ja som taka velka sikovnica, ze aspon jednu ruku sa mi podari dostat von a mozem si ju cumlat aj v noci. Len ten mlaskot sa v tom tichu moc ozyva. Okrem rucicky papam uz aj prikrmy...vlastne hrkalky, lebo uz sa mi ich obcas podari pekne chytit a do ust to mam na kostovku najblizsie. Mojim cielom je ozuzlat si aj nozicky, uz poctivo trenujem ich zdvihanie.
Uz sa zakcnil aj moj spolocensky zivot. Chodievam sa kocikovat s decembrovymi babatkami, s ktorymi si mama pise na internete, bola som raz kuknut u mamy v robote a u tata dokonca tri krat, tiez som bola na navsteve u pradeda a nejake navstevy si boli obzriet mna. Dokonca som mala uz aj svoju prvu meninovu oslavu /no dobre, bola spojena s tatovou narodeninovou a este aj dalsi oslavenci tam boli, ale ja som bola aj tak hlavna hviezda...skoda, ze som vacsinu toho prespala/. Dostala som knizky a sadu zubnych kefiek - dokonca takych, co sa daju pouzivat na moje este neexistujuce zuby.
Toľko na teraz, ozvem sa opäť o mesiac, utečie to ako voda (ako voda, ktorou ma sprchujú, tá tečie rýchlo, to viem - narozdiel od mlieka).
Vaša Ľubka
Odporúčame
Začni písať komentár...
perfektne napísané😀