Bojovať znamená nevzdať sa 🙂
Ani neviem ako začať, čím začať ani prečo vôbec niečo píšem, asi to bude tým, že keď som na konci so silami potrebujem to dostať zo seba von a znova sa postaviť na nohy.
Môj príbeh sa začal pred rokmi keď som sa narodila veľmi mladým rodičom, ktorí boli ešte sami deti, nie aby mali dieťa, takže aj moje detstvo bolo viac menej o tom ako som vyrastala s deťmi na ulici a učila sa ako bojovať so životom. Rodičovská láska ? to som nikdy nepoznala, nikdy sa mi nedostalo pohladenia, pekného slova ani len pohladenia po tvári hlavne od mamy. Možno to príde niekomu neskutočné ale ja som to tak nebrala, myslela som si, že tak to funguje vo všetkých rodinách, že rodičia nehovoria svojim deťom ako ich ľúbia, nepohladia a nepofúkajú im boľačku na kolenách, nehrajú sa s nimi, to, že chodia na výlety som brala len ako zo scifi filmu, bitky za smeti na koberci a podobné veci som brala ako normálnu vec. Ale áno, pamätám sa, že sa snami raz ocko zahral alebo dva krát a vtedy mu mama vynadala, že robíme bordel a aby sme okamžite prestali (urobiť bordel keď sa s dieťaťom mečujete mi príde trošku divné) ale hra skončila ako aj tých pár, ktoré sme s ockom zažili. Začala som dospievať a zároveň si uvedomovať, že každodenné bitky napr. za smeti na koberci, nadávky ako ma nenávidí, pretože som jej tým, že som sa narodila v jej 18 zničila život a podobné vulgarizmy som pochopila, že to čo som do teraz brala ako normálne normálne nie je, a tak v 18 odišla z domu a začala som žiť svoj vlastný život. Vtedy som sa zaprisahala, že moje deti budú milované najviac na svete a nikdy nedovolím aby prežili také detstvo ako ja ale aby ma brali ako milujúcu matku, najlepšiu kamarátku, človeka, ktorý pre svoje deti dýchať a žiť.
O pár rokov na to som sa vydala a po 7 rokoch som už vážne začala naliehať na manžela, že je už naozaj čas aby sme mali rodinu. A tak som vysadila antiku ale kedže ani po cca 3-4 rokoch sa nič nedialo navštívila som v roku 2009 svojho gynekológa a začal sa kolotoč, ktorý trvá do dnes. Manžel mal spr úplne zlý, bral aj nejaké vitamíny ale nič to nezmenilo na tom, že nás čakalo 1IVF-ICSI. a tak v novembri 2009 sme začali pichajdovať a išli sme do toho s obrovskými nádejami, že si pod stromčekom nájdeme najkrajší vianočný darček a to v podobe //, bohužiaľ nestalo sa tak, pár dní pred vianocami prišla mrcha takže 5dní po vklade bolo po všetkom, nestihli sme testy ani krvičku...dôvod neznámy, pravdepodobne zato mohli upchaté vajcovody, ktoré sa nepodarilo prepchať ani počas OPU. a tak vo februári sme išli do Ketka, mali sme ešte 1 mrázačika, ktorý sa krásne rozmrazil, toto však skončilo ešte skôr ako pár mesiacov pred tým, začala som krvácať v deň vkladu a tak moje 1IVF skončilo neúspechom. Chvíľku trvalo kým som sa z toho ako tak spamätala, prišlo sa nato, že som prekonala chlamýdie, ktoré spôsobili zrasty a tak ma čakala laparoskopia stým, že mi jeden vajcovod úplne vyberú, ešte pred tým sme boli v apríli a imuno testoch v Prahe kde viac menej nič nezistili..a tak som v júni 2010 podstúpila laparku s nádejou, že keď mi odstránia poškodený vajcovod bude tu možnosť aj prirodzene otehotnieť keďže manželov spermiogram sa tak rapídne zlepšil, bohužiaľ nestalo sa a prišla ďalšia zlá správa, po prebudení z narkózy mi bolo oznámené, že som prišla o obidva vajcovody pretože boli úplne nefunkčné a poškodené takže možnosť prirodzeného tehu bola definitívne preč a ostávalo nám len 2IVF. ŽIadosť z poistovne schválená, recepty na lieky doma, stačilo ísť lieky len vybrať a v auguste 2010 som mohla začať s 2IVF, bohužiaľ človek mieni osud mení a tak som v septembri manžela opustila, oslávili sme spolu ešte spoločné vianoce a v januári 2011 som sa odsťahovala :( o pol roka nato sme sa rozviedli a formálne ukončili manželstvo, ktoré nefungovalo. Nehovorím, že to bolo jednoduché, bolo to najťažšie rozhodnutie v mojom živote, po 13 rokoch začať od znova, úplne od začiatku, sama nie je nikdy jednoduché. Aby toho nebolo málo, ukázala sa aj moja mama, ktorá mi krásnymi slovami, gestami a vulgarizmy zase potvrdila aký som ja omyl jej života. Približne v polke roku 2011 som stretla muža s ktorým som do dnes, môj život začínal mať zase zmysel, iskru a hlavne začínal mať dôvod žiť. V apríli tohto roku sme sa rozhodli, že sa ideme začať snažilkovať samozrejme formou IVF, kedže môj priateľ už jednu dcérku má ani netušil čo nás čaká. a tak sme vybrali centrum, nešli sme naspäť kde som bola na 1IVF ale vyskúšali sme centrum v BA, pomedzi to sme vybavovali vyšetrenia, mne vážne ochorel ocko, takže som sa snažila byť sním čo najčastejšie, tiež sme si vybavovali hypotéku aby sme si kúpili väčší bytík. Žiadosť mi schválili po skoro 2 mesiacoch, všetky klasika vyšetrenia boli dobré, priateľov spr bol vynikajúci takže oplodnenie prebehlo klasicky, žiadne ICSI sme nepotrebovali a v auguste sme sa pustli do boja, mala som krátky protokol takže všetko prebehlo tak rýchlo, prvá kontrola v BB u môjho gynekologa, ktorý videl cca 6 vajok, o pár dní nato kontrola v BA a vajká boli len dve, doki zostal zaskočený, že je to dosť málo na to koľko mám rokov ale ako to poznáme ďalej to neriešil, však načo!!!! a tak ďalšie dni boli v strachu čo sa bude diať či vôbec vajká vydržia. na 10DC išli von, boli dve a obidve sa oplodnili, boli to proste bojovníci, ktorý išli 27.08.2012 do bruška a boli by tam do teraz keby... no ale to nikto z nás nevie...na druhý deň teda 28.08.2012 mi zomrel ocko a tak radosť z bubliniek vystriedal obrovský smútok a bolesť v srdci, snažila som sa kvôli bublinkám ale takýto smúsok a žiaľ sa bohužiaľ zo srdca vybrať nedá, do toho vybavovanie pohrebu a všetko okolo toho, ostalo to iba na mne a sestre...na 10DC ako aj pri 1IVF prišlo silné krvácanie a tak to bolo všetko viac menej jasné...o 4dni nato som išla na ku svojmu dokimu na krv, výsledky boli 12,53HCG takže negatívne a tak som poslala kópiu výsledkov do centra aby si to mohli založiť do zložky...ale oni mi v zápetí volali naspäť, že aké negatívne keď od 5 je pozitívne ale aj ked je to nízke číslo som tehu len sa uvidí či to nie je mimo a ako to bude stúpať alebo klesať a tak ma poslali o tri dni znova na kontrolu...tie 3 dni boli neskutočné, dali mi zase nádej, že predsa len mohol sa stať zázrak a čo ak sa to naozaj podarilo, čo ak som sa po toľkých rokoch dočkala aj ja...ale ako vždy aj tento krát som sa mýlila HCG 1,2 takže 2 IVF skončilo tiež neúspešne a bez mrazáčikov keďže obidvaja bojovníci išli do bruška. A tak som bola zase na začiatku plná bolesti a smútku z toho všetkého čo sa mi za posledné týždne stalo, otriasla som sa a začala hľadať spôsoby ako sa dopracovať k dieťatku, objednala som sa na genetiku, na hematologiu, chcem si dať porobiť všetky možné aj nemožné vyšetrenia aby bolo 3IVF v roku 2013 kedy budem mať 33 rokov a bude to môj 3 pokus úspešné...ale ako som už raz písala človek mieni osud mení, bohužiaľ všetko je inak :( po nedávnej návšteve centra som dostala ďalšiu facku...moje vaječníky prestávajú fungovať a je možné, že do pol roka už nebude žiadna možnosť mať vlastné dieťa. Ako som reagovala? nijako, pozerala som sa na dokiho a len som nechápavo krútila hlavou, že to predsa nie je možné, pýtala som sa či je možné aby sa toto všetko stalo v priebehu pár mesiacov. Ale ako sami čítate bohužiaľ pravda je taká áno,stalo sa to mne a je len na mne ako sa k tomu všetkému postavím.
A čo som týmto mojim príbehom chcela vlastne povedať?
Každá z nás, si prešla svojom príbehom, svojím veľkým bojom, či už tu na MK alebo v osobnom živote, každá jedna z nás sa k tomu postavila po svojom, môžete plakať, zúfať, smútiť, nadávať, byť zlá, mrzutá, nepríjemná, histerická, nato máte právo a nikto vám ho nemôže vziať !!! Keď príde tá chvíľa, treba sa vyplakať, dostať to zo seba von aby prišla chvíľa s úsmevom.
Je len a len na nás ako sa k svojmu osudu postavíme, či skloníme hlavu a podvolíme sa tomu čo nám život nadelil alebo hlavu zodvihneme a nevzdáme sa. Je len na nás či budeme vyplakávať do vankúša a neustále dokola sa ľutovať alebo ten vankúš odhodíme a dáme sa do boja. Je len na nás či chceme svoj život žiť alebo prežívať, aký si ho urobíme taký ho budeme mať, preto vám všetkým odkazujem:
aj keď ste už stratili všetku nádej a vieru v zázrak, ktorí sa vám má stať musíte začať veriť od znova MUSITE!!!! musíte začať od znova? no a čo, tak začnite od znova, bojujte, vyhrajte choďte si za svojím snom, za vašou túžbou, láskou, choďte za svojím životom. Nikto nehovoril, že život je prechádzka ružovou záhradou, nikto vám nesľúbil, že vyrieši vaše problémy a bolesť, nikto vám nesľúbil pomoc, preto je len a len na vás aký život budete mať!!!!
Môj sen je mať vlastné dieťa, bojujem skoro 8 rokov, toto je môj sen a teraz sa mám vzdať?nie, idem za neho bojovať, a čo ten váš sen?
Keď si sa narodila všetci okolo teba sa usmievali len ty jediná si plakala, preto snaž sa žiť tak aby keď budeš umierať všetci okolo teba plakali len ty jediná si sa mohla usmievať.
Odporúčame
mas pravdu janula. a kedze ta poznam budes bojovat az do sameho konca a ja verim ze ten boj vyhras. inak to ani nemoze byt !!! xxx
Janulka, vies dobre, ze niet asi nikoho viac komu by som priala mat milovane babetienko tak ako tebe..vsetky ostatne babulky, ktore boli takto tazko skusane sa uz dockali svojich uzlickov stastia a ja tak strasne verim, ze sa dockas aj ty..musis...to by nebola spravodlivost na svete...neviem, preco si prave ty bola vybrana ako ta, co musi takto silno bojovat, co nic nema zadarmo a lahko, musim verit, ze za tym je nejaky skryty zmysel a raz to vsetci pochopime, ale ja viem, ze ten happyend co spomina babula predo mnou sa dostavi...strasne ti to prajem, uz sa nemozem dockat kedy povarujem tvoje dietatko tak ako vela nasich kamaratok...kedy sa stretneme a budeme vediet, ze ta najsilnejsia z nas, co vie povzbudit vsetkych okolo do boja sa dockala svojho pokladu...uz teraz sa velmi tesim na ten den!
Smutný príbeh,je mi ľúto čo Vám osud nadeli,ale na druhej strane vo Vašom príbehu cítiť,ako veľmi Vás to posilnilo.Držte sa,prajem veľa síl a verte,raz budete držať v náručí svoj poklad.Sama som si prežila boj,ale my sme vyhrali.Spinká tu vedľa mňa naša krásna dcéra.Veľmi to prajem aj Vám,dajte vedieť🙂
Držím palce, nech má tento príbeh šťastný koniec....
cica, navrhla som ťa do "vybrali sme", nech všetky maminky vidia, aká silná žena si, nič si nezískala zadarmo a osud sa s tebou nehral. Veľa z nás si môže z teba zobrať príklad, vďaka za tvoj článok a za nádej, ktorú maminkách dávaš ♥.
Janka xxx
teda tak silnu zenu som este nestretla.....drzim palce,aby treti boj bol stastny......my sme si to presli dva krat a som vdacna docentovi Tomasovi do konca zivota....je to velmi zlozity proces.....myslim,ze tieto riadky pomozu vela parom pochopit,ze musia ist dalej.......drzte sa
Jani xxx verím aj za teba zlatko...už to šťastie musí konečne prísť...veď už je najvyšší čas...cmukam
si neskutočne silná žena !!!!!!
držím palce, aby sa po všetkom trápení začalo aj na Vás usmievať slniečko a aby sa Vám v živote už iba darilo!!! Obdivujem Vašu silu bojovať!
Janka, mate to tazke... si ale obdivuhodna zena!!! z tych riadkov citit, aka si silna, ze ty sa len tak lahko nevzdas. a ja verim, ze sa vam to podari, uz musi! to by nebola spravodlivost na svete, za to vsetko, cim si si presla, si to urcite zasluzis!!! drzim palce. cmuk
Velmi ti drzim paste!a zelam uz len dovod na usmev..
mrzí ma čo si si prežila. Aj nás čaká 1IVF.
Viem síce, že chceš "vlastné" dieťa. No aj tak by som na tvojom mieste skúsila ísť do osvojenia (adopcie). Detičky, ktoré tam sú, a možno jedno čaká práve na vás, si tiež častokrát vytrpeli nie veľmi pekné chvíľe. Možno o to viac budete mať niečo spoločné a budete si rozumieť tak ako s nikým iným. Bude to vaše "vlastné" dieťatko. 🙂
drzím prsty! si velmi silná žena. Verím, že rok 2013 bude pre teba ten najšťastnejší! Určite to zvládneš a ja verím, že tvoje utrpenie sa už blíži ku koncu. Hlavu hore Bojovnica! 🙂
Veľmi ti držím palce, nech to dobojuješ do šťastného konca 🙂
@zlatka10
@buba78
@klaudia001
@zuzkakov
@mata_ba
@dia6
@sipka87
@zabka888
ďakujem za povzbudenia, držanie palcov a za milé slová podpory 🙂 len chcem aby ste vedeli, že nie som jediná, ktorá musí o svoje šťastie bojovať, je nás tu bohužiaľ veľmi veľa, niektoré už svoje boje vyhrali, niektoré stále bojujeme... tiež je tu o veľa viac žienok, ktoré sú na tom ešte horšie ako ja, prišli o bábätko, majú choré detičky ale nevzdávajú sa, bojujú...im patrí poklona.
@cisielko naozaj silny pribeh a bohuzial nie je to vymysleny roman ale skutocny a realny pribeh z Vasho osobneho zivota, ktory ste Vy sama prezili. naozaj Vam nema kto co zavidiet, presli ste si toho viac nez dost. Ja Vam z celeho srdca prajem aby ste mali stale tolko sil a elanu bojovat a nevzdat sa svojho sna, pretoze nic nie je nemozne a hadam uz po tolkom neuspechu sa musi aj na Vas usmiat stastie v podobe vytuzeneho dietatka. silno drzim palce
Obdivujem tvoju silu odvahu trpezlivosť vytrvalost. My sme sa snazili o babo smiešne 3 mesiace a ked prišla mrcha som bola hotová a panikarila som. Si silná žena s veľkým Ž.
Si veľmi silná žena a silní neprehrávajú, veľmi ti držím palce, aby sa ti splnil tvoj sen, máš pravdu, nikdy sa človek nesmie vzdávať, lebo ak sa vzdá, sám sa pripraví o šancu, aby to vyšlo a ja viem že tebe to vyjde, lebo sa nevzdávaš 🙂
normalne si ma rozplakala cloveku sa az nechce verit .....naozaj sa mi to nechce verit je to strasne a predstava nemat vlastne dieta je ako zly sen :( drzime palce....
a tesim sa, ze si tak rychlo po rozvode nasla toho praveho mne to trvalo 2 roky po ukonceni jedneho dlhorocneho vztahu kym som nasla toho praveho s ktorym mame babo 🙂 tak tfuj, tful pri novorocnych zelaniach budem na teba mysliet a zelat ti babo, ja som si to zelala na silvestra 2010 a aj sa mi to splnilo
aby to šťastne dopadlo budem držať palce
moc moc moc drzim palceky aby si nasla svoje stastie a splinili sa tvoje najtajnejsie snicky 🙂
@cisielko po prečítaní tohto článku som sa len utvrdila v tom, že naozaj treba bojovať!!! Netreba ani na minútu zapochybovať a čo si budeme priať to sa splní, celý vesmír sa spojí a určite nám splní túto túžbu. Ale nemôžeme prestať veriť!!! My s manželom sa snažíme už štyri roky, síce po každom sklamaní bol plač, ale následne sme si povedali, že sa nám to určite raz podarí, či teraz, či potom, neovplyvníme to a bábo si samo vyberie kedy príde medzi nás 🙂 Treba byť silný a hlavne veriť a nezatracovať možnosť, že nás raz postretne šťastie v podobe toho malého človiečika, ktorého budeme milovať nadovšetko a dávať mu všetku svoju lásku 🙂 Držím ti palce a teda medzi nami snažilkami.....DO BOJA!!!!!!!!!!!!!!!!!!!!!! 🙂
@evil15 ďakujem mojko, stresy už nemám, verím naozaj verím, že tentokrát je ten správny čas 🙂
@maryennn1 ďakujem, no silná neviem, aj ja mám chvíle kedy mám chuť prestať ale nedokžáem to, stále mám pocit, že ak sa vzdám, zlyhám a nikdy si to neodpustím, preto bojujem :ň
@drobcek24 nuž niekto môže mať pocit, že to nie je pravda a celé je to iba vymyslené..čo by som dala zato keby to vymslené bolo a nebola to pravda...áno našla som muža, ktorého veľmi milujem aj ked ma dokáže niekdy tak vytočiť, že by som mu krkom vykrútila..ale aj napriek tomu ho milujem a som šťastná, že ho mám, človek by nemal byť sám, mal by mať pri sebe niekoho kto ho má rád 🙂
@tanika1608
@sherny ďakujem a vážim si to 🙂
@snazilkas presne tak...po každom neúspechu je ťažko ale aj tá bolesť netrvá večne, treba sa postaviť a povedať si, že ideme dalej až kým neprídeme do úspešného konca...držím silno palce na tejto ťažkej a dlhej ceste 🙂
krásne napísané....
mozem povedat len tolko: dakujem za tento pribeh
obdivujem ta, ze aj ked to ty nemas lahke, dokazes podporit este aj vsetkych nas naokolo.. dufam a verim, ze tentokrat to budes ty s fotkami testov, bruska a neskor aj babatka ♥
je to silný príbeh ani neviem čo napísať len chcem aby si vedela že som si ho prečítala a začala som rozmýšľať sama nad sebou, nad h svojim životom , nad hodnotami ďakujem
Milá pani... otehotnela som v 18ke a narozdiel od Vašej mamky svojho syna už teraz miľujem aj keď je v brušku, mrzí ma že vaša mama vás nevedela tak ľúbiť ako ľúbim ja to v brušku...
Za ďalšie ani si neviete ako vám veľmi prajem dieťatko, síce som nerozumela niektorým skratkám lebo nikdy som sa nesnažila o bábo prišlo to samo ale aj tak... Nádej umiera posledná a niekedy keď už človek vôbec neverí stane sa to.... Moja známa tiež nemohla otehotnieť... tak urobili jednu vec...našli si ženu na ,,vynosenie ,, ich dieťatka..bola to rodinná známa mala už 5 detí... zákrok ale spravili v CZ lebo na Slovensko sa k tomu nikto nemal.. teraz majú dve detičky a každý jej len hovorí že kedy to stihla však bruško také veľké nemala nikomu to nepovedali až na rodinu a ich dcérky sú úplne po nej.
ak by vám zlyhala posledná nádej, skúste túto... Alebo adopcia... niekedy sa život špatne zahrá s ľuďmi ale asi ten hore vie prečo to robí, prajem vám veľa síl a veľa veľa šťastia!!!
Verím že raz svoje dieťatko budete mať ! Len sa nevzdávajte ste veľká bojovníčka a takých je na svete málo. Držím päste.
Dlhy a smutny pribeh, z celeho <3 vam prajem, aby skoncil stastne a mohli ste si drzat v naruci vytuzeny uzlicek stastia, zdrave a vonave babatinko! Je obdivuhodna vasa sila a energia, to ako sa nevzdavate, mate moj obrovsky obdiv. Verim, ze tato trnista cesta vam prinesie to, po com dlho tuzite, drzte sa!! Mna sa rodicia dockali po dlhych 4 rokoch snazenia...
drzim palce dufam ze vsetko dobre dopadne 🙂
krásne, hneď mi je lepšie na duši.
krásny príbeh
zazraky sa deju, ty si si ten svoj vybojovala 🙂 ja tiez 🙂
Začni písať komentár...
príbeh ako z románu len ten happyend mi tam ešte chýba. Si úžasná a silná žena len máloktorá z nás si vie predstaviť čo prežívaš ale všetky si môžeme brať príklad z tvojej odvahy. 🙂 Klobúk dole žena