14 mesačná dcéra sa jeduje, keď sa neplní jej vôľa

Zodpovedané
4. júl 2020

Dobrý deň,

mám prvé dieťa, ktoré má 14 mesiacov. Začali sa u nej prejavovať záchvaty zlosti. Akonáhle nie je po nej čo chce ona, tak začne dupať nohami, plakať a kričať.

Ako mám reagovať?

Mám to ignorovať, alebo jej to mám vysvetliť?

Mám jej pohroziť prstom?

Vôbec neviem, že či rozumie tomu, čo jej hovorím.

Keď jej nedovolím ísť niekam kam chce ísť (pod stôl) a viem, že je to nebezpečné, lebo si tam môže ublížiť, tak spustí plač. Nemá rada ani keď si niečo zoberie a ja jej to nedovolím a zoberiem z rúk čo jej do ruky nepatrí. Tak isto príde veľký plač a krik.

V kočíku sedí a pozerá, ale keď sa kočík zastaví začne sa jedovať a robiť písmeno U a musíme ísť preč. Často mi to robí aj v obchode, keď nakupujem a pozerám si niečo.

Zaberajú chrumky, kúsok rohlíka, aby sa bavila. Ale predsa jej nemôžem stále niečo núkať, aby vydržala.

Manžel je často v práci a celé dni preč. Som s malou 24/7 nonstop vkuse, stráženie nemám. To znamená, že dcéra je stále so mnou a stále na mne.

Keď si potrebujem niečo urobiť, alebo navariť, tak ju dám do ohrádky alebo postieľky. Chcem, aby sa pohrala. No nevydrží tam. Možno maximálne nejakých 20 minút a potom len plače a chce ísť preč. Keď ju vyberiem, tak musím na ňu pozerať. Alebo príde za mnou a začne mi liezť po nohách. V jedálenskej stoličke obsedí len v čase kŕmenia.

Ako mám reagovať?

Za odpoveď ďakujem

Dobrý deň,

podľa popisu zažívate s dcérkou intenzívny čas, ktorý je pre vás náročný. Každá premena, časť vývinového štádia so sebou prináša nové výzvy. Tak sa to javí aj u vás dcérka naštartovala proces osamostatňovania sa.

Deti v tomto čase priľnú k mame a vedia výrazne vyžadovať jej prítomnosť. Mama je zvyčajne jediná výnimočná osoba, tak ako to je zjavne u vás, keďže ste s ňou väčšinu času sama. Preto ak sa venujete niečomu inému dcérka je po čase nespokojná, dožaduje sa vašej pozornosti a to spôsobmi, na ktoré reagujete.

Každé dieťa, keď sa vyvíja potrebuje mať naplnený pocit spojenia s rodičom, tak ako potrebuje jedlo, tekutiny, spánok.

Potrebuje vedľa seba niekoho, kto na jej podnety odpovedá so záujmom a podporou. Potom sa učí, spolupracuje a spája s okolím. Každou jednou podpornou reakciou si postupne vytvára väčšiu samostatnosť v interakcii s ostatnými ľuďmi.

Lenže, nie rodičovskou vinou, počas dňa prichádza nespočetné množstvo prerušení spojenia medzi vami a dcérkou. Napríklad ona sa hrá a vy pri nej varíte. Sústredíte sa na to, čo robíte, nekomunikujete s ňou a prípadne odídete niečo zobrať a stratíte sa jej z dohľadu, to je moment kedy sa cíti zneistená, lebo ste sa stratili z dosahu spojenia. V niektorých chvíľach ide až o „zaplavenie“ emóciou. Vyzerá to presne tak, ako to opisujete, rôznym spôsobom sa hnevá. Plače, aby uvoľnila vnútorné napätie, privolala vás a mohla sa s vami spojiť. Toto komunikuje svojim intenzívnym prežívaním. Dcérke pomôžete vypočutím. To znamená prijatím jej prežívania, aj keď nerozumiete na základe čoho vzniklo. Má svoj dôvod a dcérka potrebuje vašu podporu v tom, že jej vytvoríte priestor na uvoľnenie silných emócií. Netreba nič hovoriť skôr si k nej čupnúť, chytiť ju okolo pliec či pritúliť ak sa nechá. Povedzte len, že viete, že je to teraz ťažké a musí plakať. Ukážte, že ste v tom s ňou a že ono to zasa skončí. Čím menej proti plaču bojujete tým viac cíti pochopenie a má možnosť sa upokojiť. Na konci jej dajte vedieť, že ju máte rada aj s týmto správaním. Zdôraznite, že je koniec, je to za vami a že vždy to skončí.

Čas, ktorý popisujete, že sa dokáže prehrať sama je jej veku primeraný.

Skúste ju zapájať do činností, ktoré robíte pri práci v kuchyni vám môže pomôcť Učiaca vež a(Ikea), ktorú prisuniete k linke a môže pri vás „variť“, naplňať a vyberať práčku.

Rovnako v obchode popisujte čo robíte, pýtajte sa, kde je jogurt,chlebík? A sama si odpovedajte.

Cielene sa s ňou hrajte hry na uvoľnenie vnútorného nepokoja, teda tie pri ktorých sa nasmeje. Mnohým deťom pomáha húpanie, trávte veľa času v zeleni, ktorá všeobecne upokojuje.
Pred spaním, ak má rada dotyky, spravte jej uvoľňujúcu masáž, čítajte rozprávky, spievajte pokojné uspávanky. To všetko upevní vaše spojenie predtým než nastane separácia v spánku.

Prajem veľa trpezlivosti.