Ako si neprípušťať konflikt?

Ked sa schyluje ku konfliktu, pokojne mozes povedat, ze kedze nemas rada konflikty, tak sa vzdalujes do bezpecnej zony a rada si pokecas, ale v pokojnej atmosfere.
A tak isto ked presviedcas samu seba, ze pravdu ma druha strana. Tak povedz sama sebe vo svojej hlave, ze pocuj Jana/zuzana/maria, dobre vies, ze mas pravdu tak sa laskavo nepodcenuj, hlavu hore ahoj a ideme do boja. Nebud babovka a stoj si za svojim. Normalne samu seba namotivuj.

Viete čo je na tom najhoršie, že su to v podstate len traja ľudia, ktorých akoby som sa bála a pritom jednemu z ních cely život pomáham, no ten dotyčný to zneuživa, ozve sa len keď niečo potrebuje. Nakoľko je to blízky člen rodiny musim sa s ním stretávat aj osobne.

Nepoznám Ťa osobne, môžem sa mýliť, takže tieto riadky čítaj s nadhľadom 😉
Keď ten konkrétny človek má v sebe zaužívané, že musí mať posledné slovo a zvyšuje hlas, snaží sa na Teba útočiť a zhodiť Tvoju istotu v tom, čo sa snažíš svojim spôsobom presadiť, využíva Tvoje slabé miesto, kde si citlivá. Byť citlivým a vnímavým má svoje výhody, o ktorých veľmi dobre vieš. Tvoje posledné slovo je mlčaním. Teda si pevne stojíš za svojím, bez potreby vyhlodávať konflikt hlbšie a zmeniť ho na hádku. Toto nie je zlý spôsob. Teba trápi to, že sa cítiš byť utlačená a že sa nebrániš. Mlčanie silných ľudí vo vhodnej chvíli je ich sila.

Musis to zmenit, tiez som takato bola a len problemy mi to narobilo. Ono niekedy si treba dupnut. Nehovorim, ze zakazdym si proste presadzovat svoje, ja tiez necham inych nech maju svoju pravdu velakrat, ale ked ide o pracu, tak proste su veci ktore su dane a cez ktore vlak nejde.

@katkamatka7 Presne si to opísala,🙂 dotyčný si myslí, že má pravdu a ja sa stiahnem a to ma štve. Ale asi to naozaj treba nechať tak a buď život alebo karma to dotyčného naučia.

@petranelkova V práci som takýto problém riešila len 3 x za 17 rokov čo tam pracujem. Každý problém vyriešime bez kriku, aby boli všetci pokojní. Tak sme skvelá partia. Ostatné sa žiaľ týka rodiny prípadne rodinnych známych. Napriklad mi vnucujú svoj názor vo výchove aj keď mám vychované bezproblemové dieťi . Ja napríklad nenútim jesť deti cez víkend v presnom čase raňajky, olovrant a večeru obedujeme všetci spolu len keď nie sme v práci. Nehovoriac o tom, že moje deti by mali zjesť celú desiatu a nie ju nosiť domov nedojedenú.

Taketo komentovanie tvojej vychovy vies pekne korigovat slovami: nebavme sa o desiatej mojich deti, ty si co dnes varila? Nam vyhovuje mat ranajky takto, vam to vyhovuje inak. A prehodit temu....

Ľudia sú odlišní. Ty chceš mať kľud a pokoj, nepresadzuješ násilie. Iní zase chcú niečo a idú si za tým, povedia to, presviedčajú, opýtajú sa, zvýšia hlas, opakujú kol-dokola, rôznymi spôsobmi komunikácie chcú dosiahnuť svoje. Máme sa učiť jeden od druhého. Keď už cítiš, že Tebe niečo nevyhovuje, vyskúšaj inú metódu, nielen utiahnuť sa do kúta. To nemusí byť pre Teba práve výhodné.

Vnucovanie iných názorov slovami prebijú Tvoje činy s úspešnými výsledkami. Dovolím si napísať, že máš vybudovaný rešpekt na základe svojich presvedčení a vnútorného vyrovnania, ktoré dokážeš aplikovať pri riešení konfliktov v práci.
Pocit, že ten druhý si musí dupnúť nohou a od Teba očakáva, že tiež si dupneš, by spôsobilo Tvoju nestabilitu z dôvodu pristúpenia na jeho hru. Najmä, ak v tom nechodíš a nie je to Tvoja prirodzená komunikácia. Tomu druhému to funguje, ale na Teba to neplatí. A to ho štve. A ten pocit prenáša na Teba, čiže cítiš nespokojnosť a potrebu riešiť to inak. Ide Ti o to, aby boli všetci spokojní a stojíš si za tým, máš za sebou výsledky.
Píšem postup ale nemám riešenie. Máš ho Ty?

@katkamatka7 Ako píšeš môže to byť aj tým, že chcem vyhovieť všetkým. V práci vyhoviem skoro vždy a ak raz za čas poviem nie, ľudia to neberú ako zradu. No tým že ja nikomu nevnucujem svoj názor ani, nikomu nemudrujem do života, nechcem aby to robili ostatní mne. Nato asi nie je odpoveď, len to že asi fakt človek nevyhovie všetkým.