Baby blues po pôrode
Ahojte, potrebovala by som asi trosku povzbudenia. Mam 3 rocneho syna a prave sme sa vratili s malinkou s porodnice. Neviem ci ma chytilo baby blues, alebo co, ale je mi do placu. Mala je trosku narocnejsia ako syn, este sa vela pyta na prsnik, casto v noci hore a len na prsnik, cez den tiez niekedy pol dna hore, len sa kojime a nosime. Syn bol taky kludnejsi.Je mi tak luto, ze sa nemozem vobec venovat synovi, nemam ho kedy okupat, pomoct mu umyt sa, zaspavanie, mojkanie, citanie a pod. Boli sme, aj sme na seba dost naviazani, bolo mu smutno, ked som bola v nemocnici...aj ked vsetci fakt pomahaju. Manzel super sa postara a este sme aj u starych rodicov docasne na rok, takze nie som sama. Nechapem, prisla na mna taka lutost, ze ten zivot uz nebude taky ako predtym. Ze syna o nieco ukracujem. A pritom je velmi zlaty, neziarli, prehraju sa s tatinom aj s babkou.Ja ho len pozorujem, ci mu nevadi, ze malu stale mam na rukach a podobne. Snazim sa ho zapojit, nech pozrie kojenie, prebalovanie a tak. Ale aj tak je mi strasne smutno, luto. A pritom viem, ze sme asi standard. Dve deti, 3 roky rozdiel.Cize ziadny extrem a pod. Aj tak som smutna...nemali ste v sestonedeli podobne pocity zo zaciatku? ☹
Dakujem vopred vsetkym sa vase prispevky, spomienky, skusenosti 😉
Tehotenský newsletter
Každý týždeň dostaneš najdôležitejšie info do e-mailu
Zisti viac o svojom tehotenstve: Tehotenstvo týždeň po týždni. Nepoznáš týždeň tehotenstva? Vypočítaj si ho v Tehotenskej kalkulačke.
Podobné diskusie
@cibiother aj ja som.mala narocnejsiu malu,mavala totiz koliky. Maly bol tirz zvyknuty,ze sa mu vela venujem,hrame sa,medzi detmi mam 2r. rozdiel takmer presne. Tiez som ho zapajala a tak,zo zaciatku chodila mama pomahat,lebo som bola po sekcii,no po 2m.som to zrusila a chodila uz len 1-2x do tyzdna,vzdy raz prisiel aj moj otec.
Sice som nemavala asi az take stavy,tiez mi bolo luto,ze uz na neho nemam tolko casu,no zas ja som to spravila tak,ze mala bola v nosici a ja som sa hrala s malym a ona nas zvykla pozorovat a ja som aj jej opisovala,co robime,aby aj ona mala moju pozornost,nielen,ze teda je nacapena na mne. A neskor som aspon raz do tyzdna sla na ihrisko len s nim a jasne,v case,ked mala spala,som sa venovala malemu. A nejak do toho zakomponovala i domacnost a varenie (najma v tie dni,ked dosli nasi alebo aspon mama to bolo jednoduchsie,no nie raz som vysavala s malou v nosici).
Ono to prejde,ste este len kratko spolu..takto,uhrka sa to..ka som sice neplakavala..to skor pri synovi,ale skor tak od stastia,ze mame babo,prosto som to vtedy tak silne prezivala,pri dcere bolo tolko veci,ze som nestihala nejak prilis rozjimat,to skor teraz obcas spatne mi idu slzy do oci..
Drzim.paste,nech najdes sposob,ako sa venovat aj synovi,aj dcere tak,aby si nemala vycitky.. Ved este ta caka nastup do prace,to je tazsie.. Ja som nastupila len pred par mesiacmi a to s ami teraz zda omnoho tazsie ako prosto s novym babom z porodnice..