Ako sa vysporiadať s baby blues?

Rozhodne ak mas moznost poziadaj o pomoc mamu svokru sestru svagrinu susedu alebo aj kamosku...nech ti trebarz nakupia uvaria upracu operu alebo vezmu male von a ty si lahni a spi...presla som si tym pred 9m myslela som ze to nedam...ale s pomocou blizkych som sa z toho vymotala...muz v praci a ja s malou sama dostala som horucky nevladala som sa postavit z postele a nie este postarat sa o babatko...musis byt v pohode ty aby bolo v pohode aj dietatko drzim palce je to narocne ale to su zaciatky asi vzdy take...postupne sa to uz bude len zlepsovat najdete si rezim zohrate sa a bude dobre...mala moja je total nespavec a teraz ma 8m regresiu takze tiez toho nenaspim ale musime vydrzat sme silne my to dame urcite vela sil posielam😉

Hlavne sa nezatazuj upratovanim, varenim a spi ked spi aj dieta. Ked budes v klude, bude v klude aj dieta. Nasa vzdy revala vecer ked mala spat, no ani za svet. Chodila som s nou hore dole po izbe, spievala, skakala s nou na fitlopte. Niekedy stacilo, ze ju muz zobral na par min a uz spala. Ona citila, ze uz som nervozna z toho a preto nemohla ani ona zaspat.

Mala som to presne tak isto. Zacalo to uz v porodnici, dcerka tam asi ako jedina plakala v aj v noci, nevedela som ju utisit (bolo to moje prve babatko) a doma to pokracovalo. Preplakala som cele dni aj noci, nespala som, stale som bola v napati. Dcerka mala problem sa prisat. Mala som depku aj z toho, ze som nemohla robit vsetko tak, ako predtym - poprat, navarit, upratat. A to mi pritom pomohol aj manzel, mama mi volala, ze mi pride pomoct. Ale ja som mala pocit, ze ved to musim zvladnut. A teraz spatne vidim, ze to bola velka chyba. Mala som si nechat pomoct, nechat si doniest jedlo a vykaslat sa na poriadok. Ja som vlastne potrebovala poriadne sa vyspat a naucit sa neplanovat si ziadne domace prace. Fakt sa na vsetko vykaslat a nejako sa s tym babatkom zzit. V nasom pripade by pomohlo dat aj flasu s umelym mliekom ovela skor, ako som to urobila po x pokusoch s dojcenim - vykaslat sa na vsetky reci o kojeni, dcera vlastne nebola poradne napapana. Pri druhom (syncek) som uz toto mala vsetko na pamati a zvladla som to babatkovske obdobie s pohodou, a to okolo mna pobehovala vtedy uz 1,5 rocna dcerka (a paradoxne, hoci som syncekovi bola pripravena supnut flasu pri najmensim probleme s dojcenim, tam sa to rozbehlo hned bez problemov).

U mna to bolo podobne, synček síce toľko neplakal, zato ja som plakala aj zaňho. Bolo mi strašne smutno, že sa všetko zmenilo, že už nemám cas na seba, že všetci chcú vedieť len co je s malým a o mna sa nezaujímali, ako mi všetci pred pôrodom sľubovali pomoc a potom sa na mna vykašlali. Okrem toho problémy s kojením, nemala som takmer žiadne mlieko, syn bol hladný... a najväčšia facka pre mna bola to, že som necítila takú veľkú lásku ako opisujú ženy po pôrode. Tak ako som sa tešila na syna pred pôrodom a potom zrazu nic ! Samozrejme mala som ho rada, ale nebola to láska na prvý pohľad...bola som z toho smutná, že ako nemôžem ľúbiť vlastne dieťa... ten čas ktorý som si mala najviac užívať, bolo pre mna z trápením... 😭 boli to veeeelmi ťažké dva mesiace môjho života, na ktoré nespomínam rada...našťastie potom sa to začalo zlepšovať, začala som krpcovi rozumieť, postupne sme si nachádzali svoj systém.
Určite skús poprosiť o pomoc, partnera, rodinu, hocikoho blízkeho aby ti aspoň prišli robiť spoločnosť, aj to velmi pomáha.
Držím palce, urcote to čoskoro prejde 🙂

Ahoj,ja ako ty presne pred rokom.Po 3tom pôrode.Bola som akoby smutná a vystresovaná už koncom tehotenstva,tušila som, že príde poporodna depka.Bohuzial,mne nepomohlo prvé týždne fakt nič a to mám super chlapa a ohladuplnu rodinu(až na návštevu na druhý deň,to ma na...s...o dosť).Všetci happy a ja v slzách.Oplakala som či bolo navarené alebo nie,atď,spätne ta domácnosť nebola v žiadnom vojnovom stave ani ja taká strašne škaredá a neľúbiaca bábätko ako mi to vtedy pripadalo.Jednoducho som 6tonedelie a ešte dlho po každý deň odrevala.Potom to zrazu prešlo zo dňa na deň.Neporadim ti asi veľmi, samozrejme ak potrebuješ doma pomôcť treba si o to povedať,mne napr.vadil doma každý mimo najbližšej rodiny,pomohlo mi súkromie a čas na seba,myslim hygiena,také kúpeľňové a gaucove rozmaznávanie,žiadne behačky po obchodoch alebo fitko,kaderníčka apod.Bola som rada,že som zastrcena doma.Kazdej žene robí dobre niečo iné,sama sa poznáš.Ak sa ti chce revat,vyrev sa,pokecaj s mužom,mne aj to veľmi pomáhalo,on tomu rozumel aj veľa čítal o popôrodných "zmenach v mozgu",venoval sa starším deckam,nechcela som aby ma videli furt takú urevanu.A všetko prejde pamätaj.Potom už bude fajn až ťa opustia hormóny a zžiješ sa s bábätkom

Otázka kojis ???

Odpoved je...prejde to casom...ja som mala baby blues pred 15 rokmi pri prvom synovi, kojila som ho..nespala som, stale smutok..naucila som sa spat vtedy, ked spal on..vykasli sa na neporiadok..navar naozaj len rychle jedla, par tyzdnov sa da tak zit...za par tyzdnov to preslo a bolo.opat vsetko pekne...uvidis sama