Starám sa o prababku a cítim sa úplne vyčerpaná

Starostlivosť o starého človeka je nesmierne náročná a kto nezažil si len ťažko vie predstaviť. Z vlastnej kože viem, že starí ľudia dokážu (možno i nevedomky) vysávať energiu z človeka viac, než samotná fyzická starostlivosť. Neviem či nie je tvoja prababka náročná, úplne ležiaca, dementná, protivná, či ti dokáže nejako pomôcť... Takže to, že si unavená, je úplne na tvojom mieste normálne.. je to proste Full time Job, z ktorého po 8 hodinách neodides...
Koľko máš ty a prababka rokov ak sa smiem spýtať?
Neviem ako dlho sa o ňu staráš ale určite sa to môže zmeniť, mám kamarátku, ktorá sa stará o tetu (ležiacu, nevidiacu, mierne dementnu) a kým si na seba zvykli bolo to náročné, určite aj ľutovala, že si ju vzala z domova.. teraz je spokojná, majú svoj režim, zvláda to..
Máš môj obdiv, že to dokážeš, nie každý má to má, držím palce

@danniiee8 suhlasim, starostlivost o stareho cloveka je narocnejsia, ako starostlivost o deti. Kazdy, kto to robi dlhodobo, ma moj obdiv.

Ahoj,
opatrovala som v Rakusku postarší panie, ôk babky. Väčšina z nich mala ľahkú demenciu a mali obmedzenú mobilitu. S výnimkou jednej boli všetky fajn, 75 +
Fyzicky som sa nenarobila, chystala som jedlo, chodili sme na prechádzky, do cukrárne. Bola to taká pohoda. A po dvoch týždňoch som bola uplne vyčerpaná. Robila som to 3 roky - 2 tyzdne práca, 2 voľno. A skončila som. Ti starsi ludia beru energiu. Výnimkou bola jedna super babina, mala demenciu ale nie v plnom prúde. Ta vedela v jednom case pozerat telku, lustit krížovky a hrat karty. Pri tej jedinej som unavená nebola. Napriek bolestiam bola fajn, nezdepkovana. Pri tej som potiahla aj 3 nesiace v kuse.
Ale opatrovať ozaj chorého nevladneho príbuzného, to by som nezvladla. A uz vobec 6 dní v týždni.
Zváž skôr aby si išla do normálnej práce a pri babke sa striedajú alebo zariadte to inak. Ty si mladá tak krucinal ten život ŽI a nie prežívaj ako zombie.
Ty takto iba vykorisťovania, ved kto to kedy videl aby si obetovala svoj zivot? To naozaj od teba niekto chce? Ja nie som odlud ale toto nie je správne.
A co sa tyka deti - my sme boli teraz 2,5 mesiaca chori, 2 male deti a potom aj ja a deti. Masaker. Ale vedela som, ze to prejde coskoro a nie je to na rok dva. Vstavanie v noci k detom? V pohode, a to mam 40 rokov. Takže toho sa ty neboj, je to upne iné. Ano sú aj náročnejšie obdobia ale je to neporovnateľne s opateru starych ľudí, hlavne rodiny.
Ja som zazila babku moju ako dostala infarkt, videla som to a nevedela pomôcť. Bolo to hrozne a odvtedy som noci travila vzdy uz len u seba doma.
S cudzím - napriek tomu ze som bola mila, dobra, vnímaná som dokázala mat odstup citový. U rodiny to neviem.
Takže ty hlad na svalové potreby aby si to psychicky zvládla, kto inak tebe pomoze?
A deti sú naozaj dar, to zvládneš 😀.

nepíšeš koľko má babka rokov, diagnózu... Určite je to vyčerpávajúce, súhlasím s vyššie napísaným.
Skús požiadať o sociálnu službu, striedať sa s ADOS pri určitých úkonoch, máš nárok na odľahčovaciu službu...
PS: nikto z rodiny ti nevie byť nápomocný?
Prajem všetko dobré.

Dievcata, vy ste take zlate, uz len to precitanie reakcii mi dodalo silu 💪❤️
Prababka velmi casto ohovara, frfle uplne na vsetko, niekedy je fajn, ale tie nalady sa striedaju. Nebyvame spolu, preto tam odbieham kazdu chvilu od svojich povinnosti a naopak. A aj ked ma niekto zastupi na ten jeden den, tak ofrfle, ze jej nepomohol az tak ako ja, a potom mam vycitky aj ja, ze som si dovolila si oddychnut.
Kazdy den rozmyslam, ze skoncim, ale nema sa kto postarat. No vidim to na velmi blizku buducnost, ze takto fungovat sa neda. A mate pravdu, vazne asi starostlivost o deti je nieco ine.