Ako sa vyrovnať s nedojčením?

Normálne si povedz, ze si rada ze babatko od malicka ma co papat a je spokojné. To je zaklad. Spokojné dieťa, nekojis, nevadí, svet sa nezrutil zato ho "nemiluješ" menej predsa....

Bábo lubis a ono to cíti či papa z fľaše alebo z prsa...

Mam 3 deti a ani jedno som nekojila. Urobila som všetko preto, no aj tak to nešlo. Je mi to dodnes ľúto, chcela som zažiť ten pocit. No bohužiaľ... Ja ta úplne chápem.

Ale veď bol dôvod prečo nekojit.Netryzni sa tým si najlepšia mama veď to nebolo tvoje rozhodnutie, že nebudem kojit, lebo sa mi nechce a pod ..je mala spokojná, rastie?je, tak je všetko v najlepšom poriadku.Niekedy veci nevyjdú ako si mi predstavujeme chceli by sme rozhodovať o všetkom...aj sa zistilo aký si mala problém?
Odpusti si to a ideš ďalej ..iné Ti nezostane nerob si výčitky užívaj si malu

Je dcéra živá a zdravá? Ak áno to je to najdôležitejšie. Láska matky nie je závislá od toho, čím je dieťa kŕmené. Chápem, že v dnešnej dobe z každej knihy a časopisu o mamach a deťoch vyskakuje obrázky dojčiacich matiek. Je to na nervy. Teš sa, že ste obe v poriadku a užívaj si dieťatko. Neboj vyrastie aj na umelom mlieku z fľaše. Ako milión iných detí....

Dieta potrebuje spokojnu mamu.
Dojcene dieta ci mama , ktora dojci nie je o nic viac nez ta, ktora dava UM. Fakt to nie je to najdôležitejšie na svete. Babu nebude nic chybat s UM, netrap sa nad tym.
Proste niekedy veci nefungujú, tak ako by sme chceli. Nevyrabaj si zbytočne dalsie trapenie, chodte sa radsej spolu zahrat alebo prejsť 🙂

Ja som prvé dieťa kojila asi 1,5 roka. Brala som ako samozrejmosť, že aj druhé budem. Dcérka sa narodila predčasne, mlieka som moc nemala. S odsávaním som sa trápila asi dva mesiace, moje mlieko som musela striedať s umelým. Strašne sa vo mne bilo, że syn bol narodený v termíne, bol ok a kojila som ho pomerne dlho a dcérke narodenej predčasne, takej malinkej, som ani to mlieko nevedela dať... Ale vieš čo? Aj keď som sa cítila ako neschopná, zlá matka, ukončiť to trápenie bolo to najlepšie. Malinká začala dostávať iba umelé, bola spokojná a nakoniec aj ja 🙂
Netráp sa tým, tvoja malá ťa ľúbi najviac na svete 🧡 Jej nezáleží na tom, či kojíš alebo nie.

Neblazni! Mladsieho syna som kojila 3,5 roka. Aktualne ma desat, nulovu imunitu a vsetky alergie sveta. Starsieho som kojila dva mesiace a nie je ani chorlavejsi ako mladsi, s alergiou su narovnako a lubime sa navzajom tiez rovnako 🙂

Tymto by som sa nikdy netrapila, ja som k tomu mala pristup bud/alebo a nikdy by som neriesila, ze zrovna ja nekojim. Proste ludia z kojenia robia nejaku modlu a toto mne osobne vadi. Ako keby to bol nejaky napoj bohov olympskych. Druhy raz by som aj roznyslala ci vobec chcem kojit. A dieta je takisto chore ako ine deti v skolke. Takze ziadny superman nam z neho nevyrastie. Ber to ako to je, proste nevydalo a dieta zone, je syte, hlavne ste to prezili a dalej uz bude len dobre. Ako ten tlak na psychiku rodica je velky, ci ide o kojenie, dudel, nocnik, overal na zimu typu woolwalk a hovadiny. Ale cloveka to nesmie polozit, kazdy ma inu cestu v rodicovstve a tak to treba vnimat

1,5 roka som kojila. Celu dobu som vstavala 5x za noc. Dieťa zaspavalo výlučne na prse. 1,5 roka som sa nevyspala, 1,5roka som nikde nebola večer posedieť s kamosmi ci partnerom. Pri odstavovani malo dieťa hystericke revy, strašne plakalo... keď išli zuby, hryzla ma🤷‍♀️🤷‍♀️🤷‍♀️ aj kojenie ma svoje útrapy, nie je to ako na fotkách kde maminky a babatka na seba zamilovane hľadia... mnohé mamy v mojom okolí boli napokon rady, ze majú dieťa na UM. Záleží na uhle pohladu😉 a s babami hore suhlasim Tiež

Ahoj, mozno zvaz este vyhladat pomoc laktacnej poradkyne. Moja bola tiez skoro 2 mesiace na flasi, aj krd nie "len", no zaciatky boli narocne a tiez viac nepriaznivych okolnosti a to som isla bez flase, bez cumlika, bez odsavacjy, ze ved samozrejme budem kojit ..no ten porod atd...a tiez oddelenie kd dietata si vybrali svoju dan...
Ale pokusit sa o to este môžeš, niekedy rozkoja i adoptivne matky al dojcia v kombinacii s um cez cievku.
Potom su i pripady, tiez poznam z blizkeho okolia, ze nemohli dojcit zo zdravotnych dovodov - vynahradzovali si to inymi sposobmi, napr nosením v satke/nosici.
Najdolezitejsie je tuto situaciu prijat, odpustit si a nejako sa s tym vyrovnat - a to ti moze pomoct i psychoterapeut al psycholog. Daj pozor, aby Ti to neprerastlo do nejakej uzkosti a dalsich vacsich problemov. Drzim palce

pokojne vyhladaj psychologa aby si si to cele aj s tym porodom spracovala aj s tym ze nevyslo dojcenie odpustila.si atd.. ja ta chapem. ja som tiez mala.k dojceniu pristup pojde pojde nepojde nepojde a potom sa atal oze ked neslo tak som sa citila.ako najhorsia mama na svete a ze to je moja jedina fumkcia a ja ju neviem naplnit. chapem ta.

To nieje predsa vaša chyba a ani vaše rozhodnutie, že ste babatko nedojcili. Ako píšete, máte za sebou ťažkú cestu, ťažký porod a potom zdravotne problemy, ktoré dojčeniu zabránili. Radujte sa z toho, že ste problemy obe zvládli v zdraví a teste sa z bábätka. Nezaoberajte a netrápte sa tym, čo ste nemohli ovplyvniť.

Akože keby sa mi s dieťaťom stalo to, že by ho museli rozdychavat a ďalej...tak by mi bolo naozaj jedno či je dojčene alebo kŕmené umelým 🙈
Vôbec sa tým netráp a buď rada, že máš krásne dieťatko a, že je v poriadku dieťa aj ty! To, že kojis z teba lepšiu matku neurobí...💕

Teraz to vidis tragicky, o par mesiacov to uvidis menej tragicky az uplne v pohode.
Naozaj nic na tom nie je, nezabi cas, ktory si mozes uzit s babatkom, na to, ze ti je z toho smutno. Naozaj nema byt z coho. Casom si aj vsimnes vyhody UM ;) drz sa a uzivaj si babenko

Ahoj, si dobra mama, dávaš dieťatku co potrebuje, aj fyzicky aj duševne. Nemohla si kojiť, lebo tvoj organizmus reagoval ako reagoval, ale to neznamená, že sa máš trápiť, UM sú v dnešnej dobe kvalitné, a ak ich dieťatko znáša a prospieva, tak to je hlavne. Môžeš, pre kľud svojej duše skúsiť laktacnu poradňu. Ja som mala druhý pôrod sekciou a dva mesiace som sa snažila rozkojit, píla som litre čajov, jedla homeopatiká, a bolo to na palicu kým sa mliečko začalo tvoriť v takom množstve ako bolo treba, a veľa ženám sa ani nezačne tvoriť z mnohých pričin. Tak sa netráp, užívaj si babenko a spoločne chvíle s nim. Dnes sú mamičky pod tlakom aby dojcili, a presadzuje sa dojčenie dobre ze nie aj v obchode pri regále s múkou. Ale niekedy si práve tie horlive zastankyne dojčenia neuvedomujú ako ubližujú ženám, ktoré majú skutočne problém a nemôžu si vybrať.

Skus si odpovedat, ze preco Ti to vadi...preco kvoli tomu places... mozno to ani nevies. Mozno zistis, ze to nie je take dolezite, ked to povies. A ak ano, tak skus vyhladat pomoc. Napriklad psycholog alebo dobra je aj EMDR terapia. Drzim palce super mama

Trápiš sa niečim, čo nemôžeš ovplyvniť...Spokojná mama sa rovná spokojné bábätko...Nestresuj, lebo to prenesieš na dieťa.

Si starostlivá a dobrá mama. Tvojou úlohou je o dieťa sa postarať, aj ho nakŕmiť. Je nakrmene? Je. Je spokojné? Je. To zatracované UM zachránilo a zachranuje život miliónom deti na celom svete, vrátane tvojho, aj môjho atď. atď. Chápem, že si chcela. Že po Tom túžiš, že je to prirodzené, a možno sa cítiš nepochopene, nešťastne, sklamane, neschopne. Do toho debilné otázky, blbé poznámky a rady, porovnávania, výčitky.. Ale toto všetko prejde. Vypusti to, nechaj to. Urobila si všetko, čo bolo v tvojich silách. Všetko, čo sa dalo. Všetko čo si chcela či nechcela. Teraz sa už sustred najmä na seba. O dieťa je dobre postarané, neboj sa. Ty si však rovnako dôležitá. Zle pocity a sklamanie prejdú a prídu tie krásne chvíle. Uvidíš, že ak to celé konečne dokážeš nechať tak, budeš sa na to pozerať inými očami. Pripravíš si to UM do fľašky, chytíš do náručia svoje dieťa a nakŕmiš ho - všimaj si pritom, aké je spokojné. Ako sa ti pozerá do očí. O nič si neprišla, naozaj o nič. Uži si to, naozaj rýchlo rastú 🙂

Tvoje babatko museli po tazkom porode rozdychavat! Ak je zive a bez nasledkov, tak je ulne jedno co a ako papa. Hlavne ze ste spolu

Robila si vsetko, co sa dalo, dieta ma milujucu mamu a viac mu netreba. Viem, ze je to tazke, ked si velmi chcela dojcit, ale niekedy pridu veci, ktore nevieme ovplyvnit.

Netráp sa tým zbytočne ...nezáleží na tom ,či bábätko pije mliečko tvoje , alebo umelé.Dolezitejsie je ,že je milované .Lásku matky neurčuje materské mlieko ..ale všetky tie bežné veci ,každé pohladenie ,každý bozk ,každý tvoj úsmev a každá sekunda ,ktorú mu venuješ ❤️. Ale kľudne sa o Tom s niekým porozprávaj ,nech sa ti uľaví ,hlavne sa vôbec neobviňuj .Skvelá mama si a budeš aj bez toho ❤️

Ach mrzí ma to, že sa nad tým takto trápiš...😔. Neviem, či ti to pomôže, ale predstav si, že pred cca 40 rokmi, keď som sa narodila, všade vo veľkom pretláčali umelé mlieko ako dokonalú vec, plnú vitamínov a minerálov a neviem čoho, nuž a vtedy možno niekoho matka, ktorá bola z finančných či iných dôvodov donútená "iba kojiť", mala úplne rovnaké výčitky ako ty teraz... Netráp sa nad tým, naozaj nie. Tvoje bábo to vôbec nerieši, musíš sa vnútri prestaviť, že je to tak ako to má byť, nič už na tom nezmeníš, tak načo sa trápiť 🤷. Viem, že asi to chce len čas. No myslí na to, že čím budeš spokojnejšia a šťastnejšia, tým spokojnejšie a šťastnejšie bude aj bábo a je úplne jedno, čím ho kŕmiš (teda - v rámci vekových obmedzení samozrejme...). Buď k sebe zhovievavá.

Vsetky sme na svoje deti citlive a chceme im to najlepsie. A to ty aj davas. Neries to, iba si pokazis krasne chvile, ktore sa uz nikdy nezopakuju. Ver mi, ze to za to nestojí. Prve babo som nekojila a az pri druhom, ktore som kojila som pochopila, ze som riesila zbytočnosti. Vychutnavaj si svoje sladke, milovane babatko. To potrebuje tvoju lasku, pokoj... Prijmy veci tak, ako su. Najspokojnejsie babo je v naruci maminky❤️.