Čo čert nechcel, alebo náhoda je blbec, či ako, a usmialo sa na mňa šťastie a bola som vybratá na #test_stonelegend od spoločnosti Delimano. Potešila som sa tomu. Veď ani si nepamätám, kedy som naposledy niečo vyhrala. Ok, druhá vec je, že málokedy sa zapájam do súťaží, či zdieľačiek, ci iných foriem moderného marketingu. Keď ma vybrali, začala som ako správna mamka googliť. Zo všetkých strán samé dobré recenzie. Sesternice si tieto hrnce nevedia vynachválit. Bola som zvedavá 🙂

V pondelok doniesol kuriér balíček. Bol mi pridelený Oválny pekáč. Páni, ten je veľký. To bolo veru prvé, čo mi napadlo 😀 Pochopte ma, nie sme nejakí veľkí jedáci (teda čo sa množstva týka), dcérky sú skôr anti-jedáci, tak som ani netušila, čo v takom mega hrnci budem robiť.

Nanešťastie si nás našla i viróza a 75% rodiny bolo v testovací týždeň usoplených a ukašľaných, vrátane mňa, hlavného a jediného kuchára v našej domácnosti. C´est la vie… Najmä ten skôlkársky, veď to poznáte.

Neznášam plytvanie jedlom, keď polovica sveta hladuje, a tak pondelky bývajú u nás väčšinou o dojedaní z vikendového menu. Neodolala som však a vyskúšala som na základe receptu z www.delimano.sk pripraviť teplú večeru. Recept som prispôsobila obsahu našej chladnicky. Zemiaky v šupke som umyla a dala ich variť do pekáča Stone Legend. Keďže som bola oboznámená s tým, že hrnce sa možu používať len na stredných teplotách, vzala som to easy-peasy, sklokeramicka doska, stupen 3, trvalo to večnosť a zemiaky surové, tak som pridala na 5-ku. Zemiaky som poprekrajovala, dochutila slaninkou, bryndzou a jarnou cibuľkou a dala zapiecť do rúry. Výsledok však nebol ani taký chutný a veru ani taký rýchly, ako som očakávala.

Zatiaľ však plusom je, že sa nič nepripalilo a aj sa povrch dobre umýva.

Utorok – nový deň – nová výzva! Keďže viróza úraduje, stavila som na klasiku. Domáci vývar a pečené kura s ryžou. S Pánom Pekáčom sa veru ešte iba zoznamujeme a asi to chce este vychytať nejaké muchy. Kuracie stehná boli viac suché. Za mňa dávam teda bod v tejto kategórii asi skôr sáčku na pečenie, tu to chcelo asi viac podliať. Vývar bol ale TOP!!! A čo je dôležité, hrniec šiel umyť šup-šup, čo sa pri nerezovom nedá povedať.

Robiť všetko v jednom hrnci je niečo, na čo si zvykám. Vyskúšala som zapekané cestoviny. Na plechu s použitím len toho množstva oleja, v ktorom som kuracie prsia marinovala, som kuracinku orestovala, pridala zeleninu, surové cestoviny, zaliala smotanou s trochou mlieka a šup do rúry. Nakoniec kúsok zapiect so syrom a hotovo 🙂

Nedeľnú kačku zvládol Delimano hrniec upiecť ľavou zadnou (ak by ju mal). Pečené pstruhy tiež.

Zatiaľ ako najväčšiu nevýhodu červeného zázraku vnímam jeho veľkosť. Nezvykneme variť až také množstvá jedla, radšej varím častejsie a čerstvé.

V ďalšom týždni testovania som skúšala slovenskú klasiku Francúzske zemiaky. Tentokrát som pre istotu poučená z minula, zemiaky poriadne predvarila a až tak dala zapekať. Boli výborné a nič sa nepripalilo. Posledným testovacím jedlom boli morčacie rezne na dijon horčici s kôprovou omáčkou. Opať na výbornú.

Zhrnutie: u mňa hrniec prešiel na 1. Počiatočné muchy vychytané – hrniec musí byť dobre rozohriaty, ale bacha na prehriatie!!! Fakt sa nič nepripáli, vybore sa umýva. Zapekané jedlá budem asi kvôli množstvu robiť radšej asi naďalej v menšej zapekacej mise. Už teraz sa teším ako budem robiť obrátené rezne z bravčového karé či lasagne 🙂