Zajakávanie (koktavosť, po lat. balbutismus) je porucha reči, pri ktorej je reč neúmyselne prerušovaná opakovaním jednotlivých slabík alebo časťami slov. Tento jav je sprevádzaný rôznymi pohybmi. Napr. pohybmi hlavou, kŕčovitým výrazom tváre a pod.

Zajakávanie dnes chápeme ako syndróm, ktorý narúša komunikáciu a prejavuje sa rozmanitým klinickým obrazom.

Výskyt

Koktavosť je celosvetovým problémom a vyskytuje sa vo všetkých vekových skupinách, s najvyšším výskytom u detí. Polovica všetkých detí sa začne zajakávať pred 4. rokom života. Objavuje sa v pomere 1:100.

Príčiny vzniku

Príčiny vzniku zajakávania sú dodnes nejasné. Existuje mnoho príčin, ktoré spôsobujú koktavosť samostatne alebo v kombinácii s inými vplyvmi.

• dedičnosť - koktanie sa niekedy vyskytuje u viacerých členov v rodine,
• vplyv sociálneho prostredia - nevhodné domáce alebo školské prostredie,
• psychické faktory - stres, úzkosť,
• orgánové odchýlky - zmeny v mozgu.

Delenie zajakavosti

Podľa doby vzniku

• predčasná koktavosť - deti mladšie ako 3 roky
• bežná koktavosť - vek 3 - 7 rokov
• neskorá koktavosť - po 7. roku života

Podľa stupňa závažnosti

• od 1. (minimálne príznaky) až po 4. stupeň (znemožňuje komunikáciu.)

Podľa uvedomenia si poruchy

• primárna koktavosť - dieťa si poruchu neuvedomuje
• sekundárna koktavosť - dieťa si poruchu uvedomuje a postupne sa rozvíja strach pred hovorením

Iné delenie

Zajakávanie sa môže ešte rozdeliť na:

• vývojovú koktavosť - objavuje sa počas detstva
• získanú koktavosť - zajakávanie sa objaví v dospelosti ako dôsledok zranenia hlavy, nádoru alebo užívania drog.

Klinické prejavy

• viacnásobné opakovanie (ma-ma-ma-ma-mama),
• predlžovanie slov (mmmmmmmmmama),
• zrýchlené tempo reči,
• hlasové napätie,
• nepravidelné, plytké (povrchné) dýchanie,
• nadmerné používanie vsuviek vo vetách - ehm, a, mmm,
• pauzy v reči tam, kde nie sú očakávané,
• neschopnosť vysloviť niektoré hlásky- B, T, P, K, G,
• menenie slovosledu za účelom vyhnutia sa kritických slov - volenie slov, ktoré nezačínajú problematickou hláskou,
• výskyt v určitých situáciách - strach, únava, citové napätie, neznáma osoba, telefonovanie,
• pridružené prejavy - grimasy, prešľapovanie, mrkanie, nedodržiavanie očného kontaktu.

Zajakávanie ovplyvňuje celú osobnosť, najmä jeho sebavedomie, chovanie a emócie.

Diagnostika

Diagnostika je zameraná na samotné prejavy. Špeciálne vyšetrenie je viazané na vyšetrenia u odborníkov - logopéd, foniater, psychológ, neurológ a psychiater.

Liečba

Terapiou sa zaoberajú odborníci, najmä logopéd a psychológ. Postup terapie sa mení vzhľadom na vek a najlepšie je začať s liečbou čo najskôr.

Liečba zahŕňa

• Logopedické cvičenia na nácvik plynulej reči - cviky na uvoľnenie sánky, jazyka a pier, naučiť sa správne dýchať.
• Zmena štýlu koktania - cieľom je zmeniť zajakávanie na ľahší stupeň, tým je rozprávanie menej stresujúce, čo vedie k zlepšeniu reči.
• Elektronické prístroje - nahrávanie reči balbutika, ktorá mu je následne pustená v spomalenej forme.
• Podporné skupiny - stretávanie ľudí, ktorí sa zajakávajú. Rozprávajú sa o svojich problémoch a snažia sa nájsť spoločné riešenie.

Pravidlá pre rodičov

Rodičia by mali dodržiavať nasledovné pravidlá:

• zajakávanie nie je ochorenie, preto koktajúce dieťa sa nepovažuje za choré,
• hovoriť s dieťaťom pomaly,
• venovať dieťaťu viac voľného času, čítať si s ním,
• nechať dieťa dokončiť jeho myšlienky,
• neprejavovať nervozitu, ak má dieťa problém so zajakávaním,
• nie je vhodné prejavovať súcit a ľútosť.

Prognóza

U 1/3 prípadov sa zajakávanie úplne odstráni. U ďalšej 1/3 sa zlepší a posledná 1/3 sa nedá ovplyvniť.

Viac o zajakávaní na modrykonik.sk

• Otázka: Zajakávanie sa dvojročnej dcérky. Čo máme robiť?
• Diskusia: Zajakávanie sa súrodencov
• Diskusia: Vývinová dysfluencia - zajakávanie
• Diskusia: Zajakávanie sa u dospelých- hlavne u mamičiek

Použité zdroje

1. http://is.muni.cz/th/79543/pedf_m/Vlastni_text_diplomka.pdf
2. http://cs.wikipedia.org/wiki/Koktavost#Typy_koktavosti
3. http://nemoci.vitalion.cz/koktavost/