Úzkosť je kombináciou strachu, obavy a zlej predtuchy. Počas strachu sa u človeka objavuje silné búšenie srdca, potenie (až studený smrteľný pot), zrýchlené dýchanie, nevoľnosť či únava. Typickým znakom úzkosti je tlak a zvierajúca bolesť na hrudi. Úzkosť sa môže objaviť na krátku dobu, alebo môže človeka zasiahnuť silný pocit úzkosti až paniky.
Krátkodobá úzkosť je normálnym javom, ktorý sa objavuje v prípade nejakého blížiaceho sa nebezpečenstva. Ak sa úzkosť stáva častejšou, silnejšou, alebo týkajúcou sa určitej situácie, je potrebné vyhľadať lekára.
Niekedy si ľudia zamieňajú úzkosť s depresiou. V skretke ich možno rozlíšiť veľmi jednoducho. Kým v depresii sa človek skôr zaoberá minulosťou, stále sa pre niečo trápi, stále sa k niečomu vracia, nemá to uzatvorené. Pri úzkosti sa človek viac zaoberá budúcnosťou, tým čo by mohlo byť, mohlo nastať, mohlo sa skomplikovať, čo všetko by človek mal spraviť aby sa niečomu vyhol. Človek s úzkosťou nevie zostať v prítomnosti, nevie ju plne prežívať. Bojí sa svojich emócií, nevie ich prežívať a preto uteká do vykonštruovaných predstáv a fantázií.
Rozhovor s klinickou psychologičkou, Mgr. Juditou Malik.
V rozhovore s klinickou psychologičkou, Mgr. Juditou Malik, nájdete odpovede na tieto otázky:
Nevynechajte ďalšie zaujímavé video rozhovory s odborníkmi na YouTube kanály Modrého koníka:
🎞️ Na čo si dať pozor pri cvičení po pôrode.
🎞️ Všetko, čo by ste mali vedieť o PLASTICKEJ OPERÁCII PŔS.
🎞️ Mám strach z pôrodu a je to v poriadku.
Úzkostnou poruchou je fóbia, nadmerná úzkosť alebo strach. Objavuje sa náhle pri vykonávaní každodenných bežných činností. Objavuje sa už v ranom veku dieťaťa, alebo sa spúšťa náhle pri nejakej situácii alebo udalosti (napr. dopravná nehoda, živelná katastrofa). Stav úzkostnej poruchy sa zhoršuje počas stresu. Človek trpiaci úzkostnou poruchou si tento nevhodný stav uvedomuje, ale nevie sa s ním vysporiadať a ovládať ho. Svojím nezmyselným správaním ovplyvňuje svoj každodenný život. Môže dôjsť k zhoršeniu v práci, alebo k úplnej izolácii od okolitého sveta.
Na vznik úzkostnej poruchy môže mať vplyv aj dedičnosť. Jej priebeh je spravidla dlhšia ako 3 mesiace.
Lekár sa snaží odstrániť príčinu úzkosti pomocou liekov. Tie sú podávané len po nevyhnutne dlhú dobu, aby sa pacient nestal na liekoch závislý. Najčastejšie ide o tzv. anxiolytiká (napr. Lexaurin či Stilonox alebo Hypnogen).
Ak je súčasťou úzkosti tiež depresia1, sú pacientovi predpísané antidepresíva, ktoré je potrebné užívať dlhodobo.
Harmanček - vo forme čaju alebo potravinového doplnku.
Zelený čaj - obsahuje aminokyselinu L - theanín, ktorý optimalizuje srdcový rytmus a krvný tlak a napomáha pri úzkosti. Optimálne je vypiť 5 šálok zeleného čaju denne.
Chmeľ - nie v podobe piva, ale vo forme čaju. Aby sa predišlo jeho horkej chuti, býva kombinovaný s harmančekom alebo mätou.
Kozlík lekársky - pôsobí ako sedatívum, zbaví človeka úzkosti, ale dostaví sa ospalosť. Najčastejšie podávanie je v kapsulách (čaj mierne zapácha). Často býva kombinovaný s chmeľom, harmančekom alebo medovkou.
Medovka - nutné užívať v malých predpísaných dávkach, aby bylinka nepôsobila kontraproduktívne. Najčastejšie býva podávaná ako čaj alebo kvapky.
Mučenka - znižuje pocit úzkosti, používa sa tiež na nespavosť. Doba užívania je maximálne 1 mesiac.
Levanduľa - užíva sa proti úzkosti. Často býva prirovnávaná k lorazepamu (liek proti úzkosti).
Každý týždeň dostaneš najdôležitejšie info do e-mailu