Umelé dýchanie

Umelé dýchanie z úst do úst, alebo do úst a nosa je súčasťou postupov k docieleniu čo najrýchlejšej obnovy dostatočného spontánneho obehu okysličenej krvi v organizme pri jeho zástave, tzv. resuscitácia.

Postup

• Kľaknite si zo strany k postihnutému v úrovni jeho hlavy, ktorú zakláňajte dozadu tak, že máte jednu ruku pod jeho bradou a druhú ruku, položenú malíčkovou hranou na čelo. Mierne tlačíte hlavu dozadu. Palcom a ukazovákom tejto ruky tlačte nos (tým sú zároveň uvoľnené dýchacie cesty).
• Teraz sa nadýchnite otvorenými ústami, ktorými sa skloníte ku tvári postihnutého a svojimi ústami prekryjete mierne pootvorené ústa postihnutého. Vydýchnete obsah svojich pľúc do jeho pľúc ( vzduch nesmie unikať mimo ). U dojčiat dýchate z úst do úst a nosa len obsah nafúknutých tvárí .
• Pritom pozorujete , či sa hrudník postihnutého dvíha - tak vniká vzduch vašich pľúc do pľúc postihnutého .
• Teraz oddiaľte svoje ústa, nadvihnite sa a nechajte postihnutého vydýchnuť ( jeho hrudník pasívne klesá )
• Pri zdvihnutí sa opäť nadýchnite a vykonajte ďalší vdych do pľúc postihnutého.
• Po tomto druhom vdychu niekoľko sekúnd pozorujte, či sa postihnutý sám nenadýchne. Pritom skontrolujte po strane krku postihnutého tep na najväčšej krčnej tepne.
• Ak postihnutý nezačne sám spontánne dýchať a pritom hmatáte tep na tepne, pokračujte v umelom dýchaní z pľúc do pľúc frekvenciou asi l2 - l6 vdychov za minútu .
• Ak pri hmate na tepne nenahmatáte tiež tep, prikročíte k vonkajšej srdcovej masáži .

Použité zdroje

1. Pediatrie pro praxi
2. Resuscitace u dětí – nová doporučení 2010 Blažek
3. První pomoc při zástavě dýchání
4. Stavy bezprostředního ohrožení života