Sociálna fóbia u detí je druh úzkostnej poruchy, ktorá je charakterizovaná úzkosťou a strachom zo sociálneho kontaktu. Deti s touto fóbiou sa obávajú, že budú kritizovaní, hodnotení alebo pozorovaní. Majú strach, že nezvládnu situáciu. Deti sú citlivejšie, boja sa, že budú vyzerať hlúpo. Obávajú sa, že budú predmetom kritiky. Ak sú v spoločnosti, tak reagujú vyhýbavým správaním.
Deti sa zaoberajú iba tým, čo si myslia ostatní. Začnú sa sústrediť na nepríjemné veci, vyhýbajú sa spoločnosti, sú osamelé. Táto fóbia bráni ľuďom skúšať niečo nové.
Deti so sociálnou fóbiou nemajú problém v komunikácii s blízkou rodinou a kamarátmi. Problém nastane vtedy, keď sa stretnú s novými ľuďmi, alebo majú rozprávať na verejnosti.
Rovnako ako ostatné fóbie, aj sociálna fóbia je strach alebo reakcia na niečo, čo v skutočnosti nie je nebezpečné. Organizmus reaguje, ako keby išlo reálne o nebezpečenstvo. V krvi sa zvýši hladina adrenalínu, hormónu, ktorý je zodpovedný za rýchlejší tlkot srdca a zrýchlené dýchanie, pociťovanie strachu alebo nervozity.
Deti z hľadiska reakcie na stres môžeme rozdeliť do dvoch skupín:
V bežnom vývine dieťaťa medzi 2. - 4. rokom deti majú strach zo všetkého neznámeho. V tomto období môže vzniknúť strach zo všetkého - z pavúkov, z tmy, zo zlodejov. Okolo 4. roku sa najviac rozvíja fantázia, preto by mal strach z ľudí postupne ustupovať.
Poznáme dva vrcholy výskytu sociálnej fóbie, a to vo veku 5 a 13 rokov. Najčastejšie však vzniká medzi 11. - 15. rokom. Táto fóbia u malých detí nie je až tak častá, lebo v tomto období sa začínajú formovať vzťahy k druhým ľuďom.
K všeobecným prejavom patrí červenanie sa, sucho v hrdle, zvýšené potenie, rôzne tiky, pocit na zvracanie a návaly horúčavy.
Dieťa nie je schopné zabrániť stresovej situácii. Nevie vysvetliť prečo sa tak chová a nerozumie tomu, prečo sa tak cíti.
Diagnóza sa stanoví podľa veku a na základe symptómov, ktoré popíšu rodičia, učitelia. Deti robia u psychológa rôzne dotazníky, ktoré pomôžu určiť diagnózu.
Liečba zahŕňa psychoterapiu a farmakoterapiu. Rodičia sú poučení o úzkostnej poruche ich dieťaťa.
V terapii sa dieťa naučí zvládať strach, rozvíja si sebavedomie a prestane sa vyhýbať veciam, z ktorých si robí starosti.
Lieky sú indikované vtedy, ak zlyhá psychoterapia, veľmi sa zhoršia výsledky v škole a zhorší sa aj správanie. Farmakoterapiu indikuje detský psychiater. Najčastejšie sa používajú lieky zo skupiny antidepresív a benzodiazepínov. Liečba je dlhodobá.
Pri včasne stanovenej diagnóze je prognóza dobrá. U detí s neliečenou sociálnou fóbiou je prognóza zlá. Tieto deti sú v dospelosti sociálne izolované, s vysokým rizikom vzniku alkoholizmu, depresie1 alebo samovraždy.
Každý týždeň dostaneš najdôležitejšie info do e-mailu