Sociálna fóbia

Sociálna fóbia je úzkostná porucha pri ktorej stretávanie s inými ľuďmi a chodenie do spoločnosti spôsobuje veľký problém až utrpenie. Pozná to nejedna mamička, ktorá vplyvom určitej izolácie na materskej dovolenke zrazu stráca bežné sociálne zručnosti. Môže ísť o prechodný stav, no nie je vylúčené, že sa jedná práve o toto ochorenie.

Charakteristika

Fóbia je neadekvátna iracionálna reakcia prejavujúca sa strachom v situácii, ktorá bežne strach nevyvoláva. V prípade sociálnej fóbie či sociofie je danou situáciou akýkoľvek sociálny kontakt. Človek trpiaci sociálnou fóbiou má neprimeraný strach z medziľudského kontaktu, zo stretnutia s ľuďmi. Súvisí s nízkym sebahodnotením a sebavedomím. Človek, ktorý si nie je vedomý svojich kvalít, stráca dôveru k ostatným, obáva sa, že by mu mohli nejakým spôsobom ublížiť. V spoločnosti ľudí sa u neho spúšťajú myšlienky, ktoré sú impulzom pre neprimerané negatívne emócie, dôsledkom čoho sa daný jedinec cíti medzi ľuďmi veľmi nepríjemne. To vedie, k vyhýbavému správaniu, ku stagnácii sociálnych zručností, tým pádom k pocitom zlyhania a znova slabému sebavedomiu. Jedinec sa dostáva do bludného kruhu.

Sociálna fóbia sa prejavuje úzkosťou¹ až strachom. Ľudia trpiaci touto psychickou poruchou uvádzajú niekoľko najbežnejších dôvodov ich strachu:

• strach z toho, že sa na nich ľudia pozerajú,
• strach byť stredobodom pozornosti,
• strach z toho, že sa znemožnia,
• obavy, že si ľudia budú z nich robiť posmech,
• obavy, čo si ľudia o nich pomyslia,
• strach z odmietnutia, z kritiky,
• strach zo skúmavých pohľadov,
• strach zo straty kontroly.

Sociálna úzkosť

Sociálna úzkosť je síce najvýraznejším prejavom sociálnej fóbie, no nie je to jedno a to isté. Charakteristika sociálnej úzkosti je strach v prítomnosti iných osôb, väčšinou spojená s náročnými situáciami ako prejav na verejnosti, podstúpenie kritiky od okolia, či stretnutie s významným človekom. Niekomu takéto situácie robia väčší problém, iným vôbec žiaden, no v určitej forme si to zažil každý. Sociálna úzkosť však u väčšiny ľudí nie je natoľko veľká, aby sa dotyčný začal vyhýbať sociálnym situáciám. Sociálna fóbia znamená, že daná úzkosť človeka ovládne a robí mu problémy v každodenných situáciách.

Typické situácie vyvolávajúce strach

Situácie, v ktorých sa u dotyčných sociálna fóbia prejavuje, nie sú u všetkých rovnaké. U niektorých sa prejavujú viac v uzavretom priestore, u iných, kdekoľvek, kde je väčší počet ľudí. Taktiež môže byť prostredie či situácia, kedy jedinec sociálnu úzkosť pri kontakte s inými ľuďmi vôbec nepociťuje, napríklad pri stretnutí rodinných príslušníkov, či priateľov, ktorých dobre pozná.

Medzi najtypickejšie situácie, ktoré danú úzkosť vyvolávajú sú:

• byť predstavený neznámej osobe,
• stretnutie s autoritou,
• prijímanie návštevy,
• prednášať pred skupinou ľudí,
• vyjadriť svoj názor pred skupinou ľudí,
• byť sledovaný pri nejakej činnosti, napríklad pracovať pod dohľadom iných ľudí,
• jedenie pred ostatnými,
• písanie pred ostatnými,
• telefonovanie.

Niektorí fobici pociťujú úzkosť¹ pri všetkých sociálnych situáciách, iní ju pociťujú len pri niektorých. Napríklad dokážu bez problémov ísť na večierok a komunikovať s ľuďmi, no pri spoločnom jedení pociťujú neznesiteľnú úzkosť. Taktiež sa nemusí prejavovať v každom prostredí. Jedinec sa môže cítiť úplne bezpečne v práci s kolegami, no nezvláda neformálne stretnutia (alebo naopak).

Príznaky sociálnej fóbie

Príznaky, ktorými sa sociálna fóbia prejavuje sa dajú rozdeliť do dvoch základných skupín:

1. subjektívne – prebiehajúce vo vnútri daného jedinca zahrňujúce jeho myšlienky, presvedčenia a emócie,
2. vonkajšie – prejavujúce sa na úrovni telesnej a v správaní sa danej osoby.

Subjektívne alebo psychické príznaky

• myšlienky typu: Znemožním sa! Vysmejú ma! Čo si o mne myslia? Ako sa mám zachovať? Som nemožný/á! Musím rýchlo preč!
• emočné stavy ako strach, úzkosť, hanba, bezmocnosť, hnev na seba aj iných.

Telesné príznaky

• búšenie srdca,
• ťažkosti s dýchaním,
• trasenie sa,
• potenie ¹,
• zrýchlené dýchanie,
• stiahnuté hrdlo,
• sucho v ústach,
• červenanie sa,
• svalové napätie alebo ochabnutosť,
• točenie hlavy, závrat,
• neríjemný pociť v žalúdku, až pocity na zvracanie,
• tlak na močenie alebo stolicu.

Správanie

• vyhýbanie sa sociálnym kontaktom,
• mlčanie a plachosť,
• nenápadnosť,
• neudržiavanie zrakového kontaktu,
• skrývanie si tváre rukami,
• rýchla nesúvislá reč,
• prešľapovanie na mieste, pobehovanie.

Výskyt  

Sociálnou fóbiou trpí v určitom období v priebehu života (najčastejšie v puberte a adolescencii) až 13 %  populácie. 1 – 3 % ľudí sprevádza sociálna fóbia celoživotne. Postihuje rovnako mužov aj ženy, ľudí z ktorejkoľvek sociálnej vrstvy.

Príčiny sociálnej fóbie

Sociálna fóbia nemá u nikoho konkrétnu jednu príčinu. Vždy sa jedná o kombináciu viacerých činiteľov zahŕňajúcich biologické aj socio-psychologické faktory.

Biologické faktory

Ide o nerovnováhu, zlý prenos neurotransmitorov ako serotonín, dopamín a noradrenalín. Ide o chemické látky uvoľňované z nervového zakončenia slúžiace na prenos impulzu.

Socio-psychologické faktory

Pri sledovaní rodinnej anamnézy postihnutých býva častý výskyt poruchy v bližšom vzťahu, hlavne rodič-dieťa. Nie je však dokázané, či ide o genetickú predispozíciu alebo je to odpozorovaný vzorec správania. Ďalej sa uvádza ako jedna z hlavných príčin prísna autoritatívna výchova⁷ používajúca metódy neprimeraného trestu, zahanbenia a zákazov. Taktiež sa u postihnutých jedincov vyskytuje nepríjemný stresujúci zážitok sprevádzaný pocitom strachu a zahanbenia (alebo viac takýchto zlých skúseností) z detstva alebo z mladosti.

Dôsledky

Silná sociálna úzkosť vedie k vyhýbaniu sa sociálnym situáciám, čo je však v každodennom živote náročné a obmedzujúce žiť plnohodnotný život. V krajných prípadoch môže viesť až k úplnej sociálnej izolácii. Jedinec sa dostáva do bludného kruhu, kedy kvôli svojej poruche sa vyhýba sociálnym kontaktom, následne potom stráca potrebné sociálne zručnosti a to ho ďalej utvrdzuje vo svojom negatívnom sebaobraze. Sociálna fóbia môže byť príčinou, že dotyčný má problém s nájdením a udržaním si práce. Ako nezamestnaný ešte viac stráca sebavedomie a sociálne zručnosti a fóbia sa len prehlbuje.

Sociálna fóbia a návykové látky

Ľudia s poruchou sociálna fóbia ľahko zistia, že požitie návykových látok, hlavne alkoholu môže zmierniť určité príznaky. Cítia sa uvoľnenejšie. Toto zistenie je však veľmi zradné, navyše ich môže priviesť k závislosti. K ťažkostiam, ktoré závislosť zapríčiní, sa potom veľmi ľahko pridružia aj problémy týkajúce sa zhoršených príznakov sociálnej fóbie.

Liečba

Mnoho ľudí si myslí, že sociálna fóbia je povahová črta a nedá sa s tým nič spraviť. Našťastie, nie je to pravda. Naopak sociálna fóbia patrí medzi relatívne ľahko liečiteľné psychické poruchy. Spôsoby sú dva:

• liečba liekmi,
• liečba psychoterapiou.

Prípadne použitie obidvoch spôsobov, čo je najefektívnejšie. V každom prípade  dôležité je narušenie bludného kruhu sociálnej fóbie.

Liečba liekmi

Nie všetky lieky používané v psychiatrii sú na liečbu sociálnej fóbie vhodné. Anxiolytiká (ako napríklad Diazepam, Neurol, Xanax, Lexaurin…), ktoré sa bežne používajú na zníženie úzkosti, nie sú príliš vhodné. Krátkodobo síce sociálnu úzkosť znížia, no perspektívne účinnosť strácajú a ľahko môže vzniknúť lieková závislosť.
Vhodnejšie sú antidepresíva (hlavne skupiny liekov ako sú RIMA, SSRI, SNRI, NDRI). Antidepresíva umožňujú lepší prenos signálov v neurotransmiterových systémoch v mozgu. Pozitívne účinky sa prejavia po niekoľkých týždňoch až mesiacoch. Je veľmi dôležité neprerušiť liečbu predčasne. Aj po odznení príznakov je potrebné pokračovať v užívaní liekov ešte nejaký čas, rok až 18 mesiacov.

Psychoterapia

Predpokladom úspešnej psychoterapie je dobrá spolupráca pacienta s terapeutom. Na liečbu sociálnej fóbie je účinná hlavne kognitívno-behaviorálna terapia. Pacient sa učí rozpoznávať svoje naučené vzorce myslenia a správania sa. Na základe poznania svojich automatických iracionálnych myšlienok typu: Určite sa smejú na mne!, ktoré spôsobujú úzkosť, sa ich snaží zamieňať za myšlienky konštruktívne: Smejú sa na niečom vtipnom. Ide v podstate o zmenu myslenia, nazýva sa to kognitívna rekonštrukcia.
Možnou cestou ako sa naučiť zvládať svoju úzkosť je pomocou expozície – čiže postupným vystavovaním sa obávaným situáciám, až strach pominie. Takýto spôsob je však účinný skôr v kombinácií s inou liečbou.
Vhodné je aj naučiť sa zvládať svoju úzkosť pomocou vedomého dýchania a relaxačných techník.
Pre mnohých sociálnych fóbikov je potrebné naučiť sa sociálnym zručnostiam, naučiť vedieť sa správať v rôznych situáciách a vedieť prejavovať asertivitu. Dobrou správou však je, že liečba sociálnej fóbie je vo väčšine prípadov úspešná.

Viac o sociálnej fóbii na modrykonik.sk

Skupina: Sociálna fóbia
Diskusia: Sociálna fóbia a liečba
Diskusia: Strach zo všetkého, sociálna fóbia a nízke sebavedomie
Diskusia: Som muž, ktorý je psychicky na dne
Diskusia: Trpím sociálnou fóbiou?
Diskusia: Mali ste psychický problém, že ste sa báli ísť von a mali strach?
Diskusia: Bojím sa ísť do materského centra

Použité zdroje

1. Ján Praško a kol.: Sociální fóbie, Portál, Praha, 2005
2. Michaela Pugnerová, Jana Kvitová: Přehled poruch psychického vývoje, Grada, Praha, 2016
3. Mária Ondiášová: Psychiatria, Vydavateľstvo Osveta, Martin, 2005
4. http://www.psychoterapia-sk.sk/dokumenty/informacie/SF.pdf
5. http://socialna-fobia.blogspot.sk/2013/08/socialna-uzkost.html
6. foto: pixabay.com/