Sladidlá

Sladidlá sú potraviny a látky sladkej chuti. Môžu byť prírodného pôvodu alebo sa vyrábajú chemickou syntézou. Ich sladivosť sa porovnáva s bielym rafinovaným repným alebo trstinovým cukrom, sacharózou.

Sladidlá sa pridávajú do čaju a iných nealkoholických aj alkoholických nápojov, používajú sa ako prísada do ciest na sladké i slané pečivo, na natieranie pečiva, poliatie lievancov (obľúbené na tento účel sú javorový sirup a med), na osladenie kaše, na ochutenie horčíc, omáčok a marinád či na výrobu džemov, kompótov, poliev, cukroviniek, cukríkov, zmrzlín a kandizovaného ovocia.

Vplyv konzumácia sladidiel na zdravie

Sladidlá, okrem stévie a umelých sladidiel, sú rýchlym zdrojom energie, po ich zjedení čoskoro nasleduje pocit hladu. Ide tiež o tzv. prázdne kalórie, pretože aj prírodné nerafinované sladidlá dodávajú iba minimálne množstvo ďalších živín, vitamínov a minerálov. Navyše, sladká chuť je návyková, zvyšuje pocit hladu a vedie k nadváhe, toto sa týka aj umelých sladidiel. Uprednostňovaná by mala byť pestrá strava, kompletné potraviny (zelenina, ovocie, orechy a semienka, obilniny, zdroje bielkovín), ak už chceme zladiť, radšej volíme sladenie ovocím (napr. banánom, hrozienkami, ďatľami) alebo aspoň niektoré z prírodných nerafinovaných sladidiel.

Nadbytok jednoduchých cukrov (mono a disacharidov) vedie k rozvoju inzulínovej rezistencie a následne diabetu 2. typu (cukrovky), zvyšuje riziko vzniku zubného kazu (s výnimkou polyolov), nadváhy a kardiovaskulárnych ochorení a tiež ohrozuje zdravú črevnú mikroflóru, pretože podporuje rast nežiaducich mikroorganizmov, hlavne kvasiniek. Pritom zdravé a správne mikrobiologicky osídlené črevá sú základným kameňom dobre fungujúceho imunitného systému.

Akékoľvek sladidlá nie je ale možné odporučiť k hojnej, častej a pravidelnej konzumácii komukoľvek, dokonca ani ľuďom, ktorí trpia nechutenstvom ¹ alebo potrebujú pribrať, negatíva konzumácie sladkého prevažujú. Podľa WHO majú cukry (mono a disacharidy) zo všetkých jedál a nápojov v súčte tvoriť maximálne 10% energetickej hodnoty prijatej potravy.

Sladidlá a deti

Dieťaťu minimálne do jedného roka nedávame sladkosti a do príkrmov nepoužívame žiadne sladidlá, ani cukor (sacharózu), ani hroznový cukor (glukózu, dextrózu), fruktózu, maltózu, maltodextrín, sirupy, koncentrované ovocné šťavy, melasu či med¹ a rozhodne nie umelé sladidlá. Med navyše môže obsahovať Clostridium botulinum a peľové alergény. Nikdy neviete, z akých všetkých rastlín med pochádza. Dnes dostanete úplne bežne kúpiť aj zmesné medy z krajín EÚ i mimo EÚ.

Rôzne druhy cukrov sú obsiahnuté aj v značnej časti dojčenských kašiach, v piškótach, detských sušienkach, detských instantných čajoch atď. Tieto potraviny sú teda pre dojčatá nevhodné a nie príliš vhodné sú aj pre staršie deti. Sladká chuť je vysoko návyková, dojčenské a batoľacie obdobie má na budúce stravovacie návyky a nastavenie metabolizmu najzásadnejší vplyv a preto sa snažíme stravu príliš nesladiť ani starším deťom, na maškrtenie preferujeme ovocie. Príjem sladidiel deťom síce obmedzujeme, avšak z nich nerobíme vec úplne zakázanú, o to lákavejšími by sa stali, na druhú stranu ale sladkosti nepoužívame ani ako odmenu.

Cukry, rafinované sladidlá

• galaktóza: najvýznamnejším zdrojom tohto monosacharidu je laktóza, ale nájdeme ju v menšej miere aj v ďalších di, oligo a polysacharidoch, v črevách sa vstrebáva priamo do krvi, kde je premieňaná na glukózu (pri vrodenej poruche potrebného enzýmu, galaktozémiou, reakcia neprebieha a dochádza k hromadeniu galaktózy v tele a je nutné vylúčiť zo stravy potraviny, ktoré ju obsahujú)

• glukóza (hroznový cukor, dextróza, Glukopur): tento monosacharid sa vstrebáva zo stravy priamo do krvi. Slúži ako rýchly zdroj energie pre všetky inštitúcie (pre mozgové bunky a červené krvinky ako jediný zdroj energie). Pri vysokej hladine glukózy v krvi sa jej nadbytok pôsobením inzulínu ukladá vo svaloch a pečeni vo forme glykogénu. Akonáhle sú doplnené zásoby glykogénu, energia sa začne ukladať vo forme tukov a pri nízkej hladine glukózy sa naopak glykogén štiepi. Ak sú jeho zásoby vyčerpané, začínajú sa štiepiť tuky. Glukóza sa prirodzene vyskytuje v organizmoch živočíchov (v mäse, krvi) i rastlín, je produktom fotosyntézy, ukladá sa predovšetkým v plodoch (najviac jej je vo vínnych hroznách), bohatým zdrojom je aj med¹.
• fruktóza (ovocný cukor): aj tento monosacharid sa vstrebáva zo skonzumovanej potravy priamo do krvi. Približne 1/4 sa priamo v črevných bunkách premení na glukózu a zvyšné 3/4 sú transportované do pečene, kde slúži na rýchlu tvorbu energie, pri ktorej nie je potrebný inzulín. Fruktóza ale nie je vhodnou alternatívou pre diabetikov, spôsobuje vznik inzulínovej rezistencie a cukrovky 2. typu inými mechanizmami. Pri vyššej konzumácii fruktózy ďalej dochádza k nadmernej tvorbe tukov až ku stukovateniu pečene, k vzniku leptínovej rezistencie (leptín je látka sprostredkujúca pocit hladu), obezite, kardiovaskulárnym ochoreniam a k nadmernej tvorbe kyseliny močovej a dne.
• laktóza (mliečny cukor): tento disacharid obsahuje vo svojej molekule galaktózu a glukózu. Jej hlavným zdroja je materské a iné živočíšne mlieko. Nepodporuje vznik zubných kazov, používa sa na výrobu väčšiny druhov umelého mlieka alebo ako sladidlo v niektorých druhoch dojčenských instantných čajov.
• maltóza (sladový cukor): jedná sa o disacharid zložený z dvoch molekúl glukózy, ktorý sa vyskytuje predovšetkým v naklíčenom obilí.

• sacharóza: bežný biely cukor je prakticky čistý disacharid sacharóza, ktorý sa skladá z jednej molekuly glukózy a jednej molekuly fruktózy. Vyrába sa z cukrovej trstiny alebo cukrovej repy (zdroj je možné rozpoznať iba pomocou analýzy izotopov uhlíka), ale je obsiahnutý aj v iných rastlinách (napr. v ďatliach, palmovej a javorovej miazge). Používa sa ako sladidlo i ako konzervant (vo šťavách, džemoch, kompótoch). Pri zahrievaní sa topí a karamelizuje. Sladivosť ostatných druhov sladidiel sa porovnáva práve s čistou sacharózou. Trávenie bieleho cukru spotrebováva vitamíny (hlavne tie zo skupiny B) a minerály (vápnik, horčík).
• maltodextrín (polyglukóza): jedná sa o oligosacharid skladajúci sa z 3 až 17 jednotiek glukózy, na ktorú sa v tele rýchlo štiepi, ale deti minimálne do pol roka netvoria pre štiepenie maltodextrínu dostatok enzýmov, jeho príjem potom môže viesť ku nadmernému zaťaženiu tráviacej sústavy, nadúvaniu a kolike², maltodextrín sa vyrába enzymatickým štiepením škrobu.

Priemyselne vyrábané cukrové sirupy

• cukrový sirup (glukózovo-fruktózový sirup): biely cukor (sacharóza) rozpustený vo vode sa obvykle používa na prípravu koktailov.
• invertný cukrový sirup (fruktózovo-glukózový sirup): často používaný v cukrárstve a v potravinárskom priemysle, vyrába sa zo sacharózy jej hydrolýzou za tepla a prítomnosti enzýmov alebo kyselín (kyseliny citrónovej, chlorovodíkovej, vitamínu C, citrónovej šťavy alebo vínneho kameňa). Vzniknutý roztok je sladší ako cukor.
• vysokofruktózový kukuričný sirup: tento lacný a viac ako cukor sladiaci sirup sa vyrába z kukuričného sirupu pôsobením enzýmov, kedy dochádza k premene časti glukózy na fruktózu. Prakticky ide o fruktózovo-glukózový (invertný) sirup.
• zlatý sirup: názov získal podľa svojej farby. Jedná sa o formu invertného cukrového sirupu, ktorá vzniká pri procese rafinácie repného alebo trstinového cukru.

Prírodné nerafinované sladidlá

V porovnaní s bielym repným alebo trstinovým cukrom obsahujú určité, aj keď nie príliš vysoké, množstvo vitamínov, minerálov a ďalších látok. Mávajú výraznejšiu chuť a vôňu.

Nerafinované sladidlá vyrobené z miazgy

• Agávový sirup: vyrába sa až od 90. rokov 20. storočia z niekoľkých druhov agáve (v Mexiku sa tradične používala na sladenie iba neupravená Agávová šťava). Sacharidy prítomné vo vyčistenej šťave sa pôsobením tepla alebo enzýmov (z plesne Aspergillus niger) štiepia a potom sa roztok odparovaním zahusťuje na sirup. Väčšina produkcie pochádza z Mexika a južnej Afriky. Agávový sirup je tekutejší a sladší ako med¹ a približne 1,4 až 1,6 krát sladší ako cukor (sacharóza). Obsahuje 47 až 56% fruktózy a 16 až 20% glukózy, aj keď býva ponúkaný ako zdravšia alternatíva cukru, z dôvodu vysokého obsahu fruktózy tomu tak nie je (viac informácií vyššie v odseku fruktóza).
• brezový sirup: vyrába sa podobne ako javorový sirup, je ale potrebné dvojnásobné množstvo miazgy. Medzi jeho hlavných producentov patrí Rusko, Aljaška (USA), Yukon (Kanada) a škandinávske krajiny. Je jemne aromatický a obsahuje 42 až 54% fruktózy, 45% glukózy a menšie množstvo sacharózy a galaktózy.
• javorový sirup a cukor: jedná sa o tradičné sladidlo Indiánov v oblasti severovýchodnej časti Severnej Ameriky. Výroba je sezónnou záležitosťou, na jar sa cez kôru javorov cukrových vyvrtávajú otvory, z ktorých sa zachytáva sladká miazga. Ako sa otepľuje, sladkosť miazgy klesá a jej chuť potom navyše negatívne ovplyvňuje aj rastúci obsah aminokyselín. Sladká jarná javorová miazga sa čiastočne zahustí reverznou osmózou a potom sa z nej zahrievaním (odparovaním) odstraňuje ďalšie voda, až vznikne hustý sirup alebo dokonca tuhý javorový cukor. Najviac javorového sirupu sa vyrobí na severe Ameriky (hlavne v kanadskom Quebecu). Javorový sirup obsahuje 60% jednoduchých cukrov (najviac sacharózy, v menšej miere aj glukózu a fruktózu), organické kyseliny (hlavne kyselinu malónovú), aminokyseliny, prchavé organické látky, antioxidanty (fenolické látky) a menšie množstvo minerálov (predovšetkým draslíka, vápnika, zinku a mangánu). Má špecifickú, medovo-karamelovú arómu. Tmavé druhy sú výraznejšie a používajú sa predovšetkým na varenie a pečenie. V Kanade sa zvyčajne javorové sirupy delia na triedy 1 (s podstupňov extra svetlý, svetlý a stredne tmavý), 2 (jantárový) a 3 (tmavý), v USA na triedu A (s podskupinami svetle jantárový, stredne jantárový a tmavo jantárový), 2 (tmavý) a C (veľmi tmavý, len pre priemyselné využitie).
• palmový cukor: kryštalizuje z varom zahustenej miazgy niektorých druhov paliem a vyrába sa v Afrike a Ázii.
• prírodný tmavý trstinový cukor bežné tmavé cukry vznikajú zmiešaním bieleho rafinovaného cukru s melasou, ale prirodzene tmavé cukry neprechádzajú procesom rafinácie, kvôli obsahu melasy môžu tvrdnúť. Medzi tmavšie druhy obsahujúce viac melasy patrí sucanat a muscovado (surový cukor nepodrobený centrifugácii). Medzi svetlejšie druhy radíme cukry turbinado a demerara (po vykryštalizovaní je cukor odstredený od zvyškov vody a časti melasy, Demerara obsahuje menej melasy než turbinado).

• sušená trstinová šťava (Rapadura, panela): jedná sa o vylisovanú, prefiltrovanú, varom zahustenú a vysušenú šťavu (miazgu) z kostrnky cukrovej trstiny.

• trstinová melasa: tento tmavý, skoro čierny, hustý zvyšok po vykryštalizovaní trstinového cukru má výraznú chuť a skôr než ako sladidlo sa používa ako ochucovadlo a ako potravinový doplnok, pretože obsahuje vysoké množstvo minerálov (vápnika, horčíka, železa, mangánu, draslíka) a vitamínu B6.

Nerafinované sladidlá vyrobené z obilnín

• jačmenný sladový sirup, sladový výťažok (Sladovit): obsahujú lepok, enzýmy v nich obsiahnuté rozkladajú polysacharidy (napr. obilná kaša po pridaní sladu redne). Majú pomerne výraznú chuť a obsahujú vitamíny B3 a B6, draslík a fosfor. Získavajú sa z naklíčeného jačmeňa (jačmenného sladu), ktorého sacharidy sú tvorené 65% maltózy, 30% polysacharidov, glukózou a malým množstvom fruktózy. Jačmenný sladový sirup má približne polovičnú sladivosť ako biely cukor.
• kukuričný sirup: vyrába sa z kukuričného škrobu enzymatickou hydrolýzou a obsahuje predovšetkým maltózu (45%), glukózu (30%) a polysacharidy (22%).

• pšeničný sirup: nachádza sa v ňom lepok a medzi jeho hlavné zložky patrí glukóza, fruktóza, glukóza a polysacharidy
• ryžový slad a sirup: postup výroby zahŕňa pôsobenie kyselín, enzýmov alebo jačmenného sladu (potom nie je ryžový slad bezlepkový) na uvarenú, zvyčajne celozrnnú, ryžu. Vzniknutý sirup obsahuje prevažne maltózu (45%), glukózu a polysacharidy. Enzýmy sladu spôsobujú rozklad polysacharidov (napr. rednutie sladom osladenej kaše).

• špaldový sirup: vyskytuje sa v ňom lepok, obsahuje prevažne maltózu a ďalej polysacharidy a glukózu.

Nerafinované sladidlá vyrobené z ovocia

• ďatľový sirup: vyrába sa z ďatlí (plodov datľovníka - ďatľovej palmy) a obsahuje približne 31 až 32% fruktózy, 27 až 30% glukózy a 2 až 3% sacharózy.

• datľový "cukor" (datľové sladidlo): jedná sa o veľmi vysušené a potom rozomleté datle, nerozpúšťa sa v tekutinách ani netopí teplom, ľahko vlhne.

• slivkový sirup: surovinou pre jeho výrobu sú zrelé slivky.

• koncetrovaná ovocná šťava (hroznová, jablčná): používa sa ako sladidlo aj na výrobu ovocných nátierok (alternatívy džemov bez pridaného cukru).

Nerafinované sladidlá vyrobené z iných častí rastlín

• kokosový cukor: má karamelovú chuť a sladivosť blízku bielemu repnému alebo trstinovému cukru. Skladá sa zo 70 až 79% sacharózy, 3 až 9% glukózy, 3 až 9% fruktózy, vitamínov (B1, B2, B3, B6), minerálov (draslík, horčík, zinok, železo, fosfor) a aminokyselín. Vyrába sa odparením vody z nektáru získaného z kvetov kokosovej palmy (kokosovníka). Je tradičným sladidlom používaným už po tisícročia v oblasti južnej a juhovýchodnej Ázie a najviac sa ho vyrobí na Filipínach a v Indonézii.
• stévia: listy tejto rastliny sú tradičným sladidlom v Južnej Amerike a od 70. rokov 20. storočia sa začali používať aj v ostatných krajinách. V súčasnosti sa skúma možný pozitívny vplyv stévie na cukrovku 2. typu a vysoký tlak krvi. Stévia obsahuje steviol-glykozidy, ktorých sladivosť je až 300 krát vyššia ako sladivosť bieleho cukru. Nástup sladkej chuti je proti sacharóze pomalší a dlhšie trvá. Podľa niektorých vedcov má sladká chuť stévie bez prítomnosti sacharidov podobné negatívne účinky na metabolizmus ako v prípade umelých sladidiel. Kvapalné aj kryštalické extrakty z listov stévie môžu mať chuť sladkého drievka alebo horkastú pachuť a obsahovať rôzne aditíva a zvyškové množstvo chemických látok z procesu extrakcie.

Nerafinované sladidlá živočíšneho pôvodu

• med¹:táto lepkavá tekutina je vytváraná včelami z nektáru kvetov alebo z medovice (výlučkov iných druhov hmyzu, napr. vošiek) ako ich zásobáreň potravy na zimu. Ide o tisíce rokov používané sladidlo a prírodné liečivo, 38% medu tvorí fruktóza, 31% glukóza, 1% sacharóza a 9% ostatné sacharidy (maltóza, oligosacharidy). Ďalej med obsahuje 0,2% minerálnych látok (železo, zinok, vápnik, horčík, fosfor, draslík), stopové množstvá vitamínov (predovšetkým B2, B3, kyselina pantoténovú - B5, B6, kyselinu listovú - B9 a C), 0,17 až 1,17% organických kyselín (hlavne glukónovej, ale možno v ňom nájsť aj kyseliny mravčej, octovú, maslovú, citrónovú, mliečnu, propionovú, valérovú, hexánovú, palmitovú, sukcínová, pyroglutámová a ďalšie), 0,05 až 0,1 % aminokyselín, antioxidanty a tiež rôzne pele a spóry.

Cukrové alkoholy (polyoly)

Aj cez svoj názov neobsahujú alkohol (etanol). Jedná sa o sacharidy, ktoré vo svojej molekule obsahujú niekoľko hydroxylových skupín. Polyoly sa prirodzene vyskytujú v ovocí a zelenine. Sú menej sladiace a menej kalorické ako sacharóza. V črevách sa vstrebávajú len čiastočne a menej ovplyvňujú hladinu glukózy v krvi. Nespôsobujú zubné kazy. Zjedenie väčšieho množstva (nad 10 až 50 g) má laxatívne a nafukovacie účinky.

• erytritol: v porovnaní so sacharózou má 60 až 70% sladivosť, laxatívne následky jeho konzumácie sa prejavujú až pri vyšších dávkach než v prípade ostatných polyolov, vyskytuje sa v ovocí a fermentovaných potravinách
• isomalt: vo vode sa rozkladá na zmes zloženú z 50% glukózy, 25% sorbitolu a 25% manitolu
• Laktitol: dosahuje 40% sladkosti bieleho cukru, má prebiotickej účinky
• maltitol: má 75 až 90% sladivosti sacharózy
• manitol
• sorbitol (E420): metabolizuje sa na fruktózu, má polovičnú sladivosť ako biely cukor, je prirodzene obsiahnutý v ovocí (jablkách, hruškách, broskyniach, marhuliach, čerešniach, slivkách, datliach)
• xylitol (drevný cukor, brezový cukor, E967): je rovnako sladiaci ako sacharóza, ale má o jednu tretinu menšiu energetickú hodnotu, pomáha proti zubnému kazu, v prírode sa nachádza v ovocí (slivkách, jahodách, malinách, bobuľovom ovocí), zelenine, obilninách (kukurica, ovos), hubách, cukrovej trstine a v brezovej miazge.

Umelé sladidlá

Ide o syntetické látky s veľmi vysokou sladivosťou a mizivou energetickou hodnotou. Aj v prípade umelých sladidiel ale dochádza k vzniku návyku na sladkú chuť, dá sa hovoriť aj o závislosti na sladkom, sladká chuť tiež zvyšuje pocit hladu. Profil sladkej chuti umelých sladidiel býva iný ako v prípade cukru, môžu mať aj pachuť. O ich metabolizácii, predovšetkým u detí, vieme stále veľmi málo, výsledky štúdií poskytujú aj odlišné závery. Za prakticky nepreskúmanú možno považovať ich vzájomnú interakciu v organizme, aj keď sa bežne používajú zmesi umelých sladidiel.

Obvykle umelé sladidlá používajú diabetici a ľudia, ktorí chcú znížiť svoju hmotnosť, ale pravdepodobne podľa aktuálnych výsledkov výskumov, vhodné na účel chudnutia nie sú. Pri používaní umelých sladidiel bol, napriek ich mizivé energetickej hodnote, zistený rovnaký alebo dokonca aj vyšší výskyt obezity. Za možnú príčinu tohto javu je považované to, že v prípade umelého sladidla nedôjde po zjedení potraviny k vyvolaniu adekvátnej odpovedi organizmu na očakávané jednoduché sacharidy, nedostaví sa uspokojenie z jedla, telo registruje nepomer medzi sladkou chuťou a nízkym energetickým obsahom. V snahe udržiavať príjem energie potom človek skonzumuje pri ďalšom jedle energeticky bohatšie potraviny, má sklon sa prejedať. V stave hypoglykémie sa telo snaží uvoľniť zásobný cukor zo svalov a pečene, môže sa zvýšiť koncentrácia stresových hormónov, ktorá vedie aj k potlačeniu funkcie imunitného systému, zníženie činnosti štítnej žľazy, podporuje zápalové procesy a vznik obezity.

• acesulfam K (acesulfam draselný, E 950): toto sladidlo sladí 130 až 200x viac ako sacharóza, má mierne horkastú pachuť, vynájdený bol roku 1967
• aspartám (E951): je približne 200 krát sladší ako biely cukor, nemá pachuť, ale je tepelne nestály, nemožno ho používať pri pečení a varení, je vhodný iba pre studenú kuchyňu, v tele podlieha metabolizácii, z dôvodu obsahu fenylalanínu je nevhodný pri fenylketonúrii² , objavený bol v roku 1965
• cyklamát sodný (E952): jeho sladivosť je 30 až 50 krát väčšia ako sladivosť sacharózy, poznáme ho od roku 1937
• neohesperidín (E959)
• neotam (E961)
• sacharín (E954): má 300 až 500-krát vyššiu sladivosť ako biely cukor, ale má horkastú pachuť, bol objavený v roku 1878 pri výskume kamennouhoľného dechtu
• sukralóza (E955): vyrába sa z sacharózy náhradou troch hydroxylových skupín za chlór, čím 600 krát vzrastie sladivosť
• taumatín (E957)

Viac o sladidlách na modrykonik.sk

• Diskusia: Intolerancia na cukor a laktózu
• Diskusia: Chudnutie obéznych
• Článok: Chcem byť fit: Niečo o cukre...

Použité zdroje

1. http://fblt.cz/skripta/ii-premena-latek-a-energie-v-bunce/10-pentozovy-cyklus-metabolismus-frukto...
2. http://www.mayoclinic.org/healthy-living/nutrition-and-healthy-eating/in-depth/artificial-sweeten...
3. http://www.margit.cz/cukr-anebo-sladidla/
4. http://www.margit.cz/cukr-a-zdrave-alternativy/
5. http://www.ncbi.nlm.nih.gov/pmc/articles/PMC2892765/
6. http://www.ncbi.nlm.nih.gov/pubmed/20086073
7. http://www.ncbi.nlm.nih.gov/pmc/articles/PMC3079864/
8. Journal of Pediatric Gastroenterology and Nutrition 46:99–110 # 2008 by European Society for Pediatric Gastroenterology, Hepatology, and Nutrition and North American Society for Pediatric Gastroenterology, Hepatology, and Nutrition
9. http://files.gastroped.cz/200000163-4a2514c70f/doporuceni-vyziva-kojencu-a-batolat-2014.pdf
10. http://www.margit.cz/vyziva-deti/
11. http://www.maminkam.cz/vyziva-ditete
12. http://cs.wikipedia.org/wiki/Cukr
13. http://en.wikipedia.org/wiki/Sugar
14. http://en.wikipedia.org/wiki/Sucrose
15. http://cs.wikipedia.org/wiki/Sacharóza
16. http://en.wikipedia.org/wiki/Unrefined_sweetener
17. http://en.wikipedia.org/wiki/Sugar_substitute
18. http://cs.wikipedia.org/wiki/Náhradní_sladidlo
19. http://en.wikipedia.org/wiki/Sugar_alcohol
20. http://en.wikipedia.org/wiki/Honey
21. http://en.wikipedia.org/wiki/Syrup
22. http://en.wikipedia.org/wiki/Sugarcane
23. http://en.wikipedia.org/wiki/Brown_sugar
24. http://en.wikipedia.org/wiki/Agave_nectar
25. http://en.wikipedia.org/wiki/Birch_syrup
26. http://en.wikipedia.org/wiki/Maple_syrup
27. http://en.wikipedia.org/wiki/Palm_sugar
28. http://en.wikipedia.org/wiki/Sugar_beet
29. http://en.wikipedia.org/wiki/Yacon_syrup
30. http://en.wikipedia.org/wiki/Barley_malt_syrup
31. http://en.wikipedia.org/wiki/Brown_rice_syrup
32. http://en.wikipedia.org/wiki/Stevia
33. http://en.wikipedia.org/wiki/Grape_syrup
34. http://en.wikipedia.org/wiki/Golden_syrup
35. http://en.wikipedia.org/wiki/Corn_syrup
36. http://en.wikipedia.org/wiki/High_fructose_corn_syrup
37. http://en.wikipedia.org/wiki/Inverted_sugar_syrup
38. http://www.countrylife.cz/slady-a-sirupy
39. http://cs.wikipedia.org/wiki/Maltodextrin
40. Nikki Duffy - River Cottage Baby & Toddler Cookbook
41. https://en.m.wikipedia.org/wiki/Date_sugar