Problémy so štítnou žľazou sú po cukrovke na druhom mieste v rebríčku ochorení žliaz s vnútorným vylučovaním. Štítna žľaza patrí medzi najväčšie endokrinné žľazy, nachádza sa v krku na konci priedušnice a môže siahať až k hrtanu. Skladá sa z dvoch lalokov a svojím tvarom pripomína motýľa.
Problémy so štítnou žľazou sa vyskytujú v každom veku, od novorodencov1 až po dospelosť. Častejšie však postihujú ženy.
Štítna žľaza produkuje hormóny T3 (trijódtyronín) a T4 (tyroxín), ktoré regulujú intenzitu metabolizmu a ovplyvňujú rast a aktivitu mnohých iných systémov v našom tele. Jej činnosť kontroluje hypotalamus a hypofýza. Thyrodné hormóny, ktoré sa tvoria v štítnej žľaze, sú vylučované priamo do krvi. Tieto hormóny sa potom dostanú do celého organizmu a ovplyvňujú spotrebu kyslíka, rýchlosť látkovej výmeny v tele, rast a vývin človeka. Aby hormóny štítnej žľazy fungovali, je veľmi dôležitý jód.
Endokrinologické ochorenia sa prejavujú zníženou alebo zvýšenou tvorbou hormónov. Každý hormón v tele má špecifickú funkciu a jeho hladina je nastavená a udržiavaná tak, ako je v danej chvíli potrebné pre optimálne fungovanie organizmu. Obvykle sa teda za problémom so štítnou žľazou skrýva jej zvýšená alebo znížená funkcia. Ale môže sa jednať aj o zmenenú štruktúru alebo veľkosť žľazy.
Hypetyreóza je také ochorenie štítnej žľazy, pri ktorom sa neprodukuje dostatočné množstvo hormónov. Rizikovou skupinou náchylnou na ochorenie hypotyreózou sú ľudia, u ktorých sa v rodine už vyskytla. Ďalej ľudia s autoimunitným ochorením, ako je napr. cukrovka alebo alergia na lepok4. Zníženou funkciou štítnej žľazy sú tiež ohrozené ženy vo veku nad 50 rokov a tehotné ženy, ktoré práve prechádzajú prvým trimestrom1.
Najprv je pacientovi vykonávané vyšetrenie, ktoré zistí závažnosť ochorenia. Lekár tiež zistí rodinnú anamnézu a prehmatá tvar a veľkosť štítnej žľazy a vykoná ultrazvukové vyšetrenie štítnej žľazy. Odberom krvi sa zistí hodnota hormónov alebo prítomnosť protilátok.
Pacientovi sú predpísané lieky Euthyrox alebo l-Thyroxin. Podstatou je postupné zvyšovanie dávkovania hormónu T4 (tyroxín) až do dosiahnutia potrebných hodnôt TSH (tyreostimulačného hormónu), ktorý riadi produkciu hormónov štítnej žľazy. Užívanie liekov je dôležité dodržiavať podľa predpisu. Lieky sa užívajú približne 30 minút pred jedlom na lačno, aby došlo k ich správnemu vstrebaniu. Lieky už pacient užíva celý život a dochádza na pravidelné kontroly, podľa ktorých je dávkovanie liekov upravované.
Tyreotoxikóza je stav, pri ktorom sú tkanivá vystavené vysokým hladinám cirkulujúcich hormónov štítnej žľazy. Má viacero príčin. Jednou z nich je aj hypertyreóza charakterizovaná zvýšenou syntézou tyreoidálnych hormónov. Hypertyreózou sú postihnuté približne 2% populácie. Ochorením nadmernej produkcie hormónov štítnej žľazy trpia častejšie ženy. Rizikovou skupinou sú ľudia, ktorí majú už v rodinnej anamnéze prítomnosť hypertyreózy. Náchylnejšie sú tiež ženy staršie ako 50 rokov a ľudia, ktorí majú zväčšenú štítnu žľazu.
Hypertyreóza má tri rôzne príčiny:
Liečba hypertyreózy zahŕňa diétu bohatú na bielkoviny. Nesmieme podávať prípravky s obsahom jódu a salicylátov. Liečba sa ďalej odvíja podľa príčiny. Ak je príčinou Basedowova choroba je liečba len prechodná a po vyliečení sa stav štítnej žľazy vráti späť do normálu. Pacient by mal byť počas liečby v pokoji, vyhýbať sa fyzickej a psychickej námahe, nekonzumovať alkoholické nápoje, kávu, navštevovať parné kúpele a opaľovať sa.
Ak je príčinou Basedowova choroba je nutná liečba pomocou liekov, ktorých dávkovanie je postupne podľa stavu pacienta znižované. Medikamentózna liečba je založená na blokovaní tyreoidálnej hormonogenézy, na začiatku liečby sú pacientovi podávané aj betablokátory. Výsledky liečby sa očakávajú v priebehu 2 až 3 mesiacov. Liečbu je nutné absolvovať po dobu minimálne roka až roka a pol.
Po dosiahnutí eutyreózy (normálna činnosť) sa rozhoduje o definitívnej liečbe – pokus o dosiahnutie liekovej remisie (vysádzanie liekov), operácia štítnej žľazy alebo liečba rádiojódom.
Ak nie je liečba pomocou liekov účinná, býva štítna žľaza odstránená chirurgicky. Po celý život je potom pacient nútený nahrádzať hormóny štítnej žľazy. K tomuto zákroku môže dôjsť u osôb trpiacich cukrovkou I. typu, pacientov s nadmerne zväčšenou štítnou žľazou, tehotných žien alebo u ľudí, u ktorých je očakávaný dlhodobý a nadmerný stres. Po operácii je pacientovi doporučený pobyt v kúpeľoch.
Liečba rádioaktívnym jódom je šetrnou alternatívou chirurgickej operácie, ktorá štítnu žľazu ožaruje. Tento spôsob liečby nie je vhodný pre tehotné ženy.
Aby bola liečba pacientovi správne diagnostikovaná, pýta sa lekár na rodinnú anamnézu, či pacient netrpí nejakým autoimunitným ochorením, napr. cukrovkou alebo alergiou na lepok. Potom lekár pomocou prehmatu zistí tvar a veľkosť štítnej žľazy, urobí krvné vyšetrenie a ultrazvuk.
Struma je akékoľvek patologické zväčšenie štítnej žľazy, ktoré môže byť spôsobené rôznymi chorobnými procesmi. Samotný pojem strumy však nič nehovorí o funkčnom stave štítnej žľazy či o povahe ochorenia, ktoré ju spôsobilo.
Častým dôvodom zväčšenej štítnej žľazy je nedostatok jódu. Toto ochorenie sa vyznačuje problémami s prehĺtaním a vypuklými očami.
K zväčšovaniu štítnej žľazy môžu napomôcť tiež látky strumigény, ktoré sú obsiahnuté prevažne v kapuste alebo v keli. Toto zväčšenie nenarušuje funkciu štítnej žľazy. K odstráneniu zväčšenej štítnej žľazy dochádza buď chirurgicky alebo niekedy stačí len obmedziť príjem potravín, ktoré strumigény obsahujú.
K čiastočnému zväčšeniu napomáha tiež nádor štítnej žľazy, ktorý sa vyznačuje uzlovitým tvarom. Nádory, ktoré sú nezhubné, zapríčiňujú zvýšenú funkciu štítnej žľazy, ktorá sa dá chirurgicky odstrániť. Naopak zhubné nádory funkciu štítnej žľazy nemenia.
Pri liečbe strumy vo väčšine prípadov lekári naordinujú zvýšený príjem jódu. V závažnejších prípadoch sú pacientovi predpísané lieky alebo chirurgické odstránenie štítnej žľazy.
Strumy možno rozdeliť podľa rôznych kritérií na:
Difúzne alebo uzlovité zväčšenie štítnej žľazy s normálnou funkciou, ktoré nie je spôsobené zápalovým, autoimunitným ani nádorovým procesom sa nazýva eufunkčná struma, alebo aj netoxická.
Každé zrakom alebo hmatom zistené rovnomerné zväčšenie štítnej žľazy sa nazýva difúzna struma. Laloky štítnej žľazy (pravý a ľavý) sú objemnejšie ako článok palca vyšetrovanej osoby. Prítomnosť uzla znamená vždy strumu, bez ohľadu na jej veľkosť.
Zápaly štítnej žľazy sa podľa príčiny delia do troch skupín:
Ide o zriedkavé ochorenie, často ako rozšírenie zápalu, t. j. zápalovej afekcie z oblasti ústnej dutiny a tváre (orofaciálna oblasť) na štítnu žľazu alebo aj ako septická, prenesená infekcia zo vzdialeného infekčného ložiska v tele. Infekcia sa šíri krvnou cestou, výnimočne lymfogénne. Akútna tyreoiditída vzniká spravidla u osôb s oslabenou imunitou, u ktorých môže vzniknúť aj akútny zápal štítnej žľazy. Štítna žľaza býva bolestivá, zväčšená a začervenaná. U pacienta sa zároveň dostaví horúčka, únava a bolesť hlavy . Akútny zápal štítnej žľazy býva liečený antibiotikami4. Zápal sa častejšie môže objaviť u ľudí s AIDS alebo TBC.
K rýchlej diagnostike napomôže sonografické vyšetrenie štítnej žľazy, ako aj aspiračná tenkoihlová biopsia. Výnimočne sa v štítnej žľaze môže vytvoriť absces (dutina naplnená hnisom), ktorý treba incidovať a drenovať drobným chirurgickým výkonom na štítnej žľaze. Kultiváciou bioptického materiálu sa identifikuje pôvodca infekcie, určí sa citlivosť na antibiotikum a infekcia sa cielene prelieči. Vyvolávajúcim infekčným agensom sú baktérie, najčastejšie stafylokoky, streptokoky, pneumokoky alebo Escherichia coli. Výnimočne spôsobujú infekciu mykobaktérie tuberkulózy alebo plesne.
Ide o relatívne častejšie ochorenie štítnej žľazy spôsobené vírusovou infekciou. Najčastejšími vyvolávajúcimi agensami sú vírusy chrípky, adenovírusy, EBV (Epsteinov-Barrovej vírus), Coxsackie vírusy, napríklad aj mumps.
U chorého sa objaví palpačná aj spontánna bolesť štítnej žľazy, ktorá zasahuje čeľusť i oblasť okolo uší. Zároveň sa objaví opuch, ktorý sťažuje prehĺtanie. Chorý sa cíti malátny, otupený, má návaly tepla striedajúce sa so zimou, potí sa a má horúčku nad 38 °C. Palpácia (dotyk) zdurenej, zväčšenej štítnej žľazy je výrazne bolestivé, niekedy možno nahmatať tuhšie uzly na štítnej žľaze, ktoré sú na palpáciu taktiež citlivé. V prvých dňoch sa objavuje hyperfunkcia štítnej žľazy, ktorá ale pri nasadení liekov odznie.
Ide o najčastejší zápal štítnej žľazy - chronickú lymfoidnú tyreoiditídu (autoimúnna tyreoiditída). Je to orgánové, autoimúnne ochorenie štítnej žľazy, ktoré postihuje prevažne ženy, a to 4 – 6-krát častejšie (podľa niektorých literárnych odkazov až 10-krát) než mužov. Ochorenie sa nazýva po japonskom lekárovi Hakurovi Hashimotovi, ktorý ho popísal v roku 1912 (viď odstavec Zvýšená činnosť štítnej žľazy - hypertyreóza)
Nádory štítnej žľazy sa delia na:
V štítnej žľaze človeka sa môžu vyskytovať aj ďalšie zhubné nádory, tzv. C-bunkové (alebo ak medulárnou karcinómy).
Nádorové ochorenie štítnej žľazy má niekoľko príznakov.
Tenkoihlová biopsia (FNAB) sa má uskutočňovať pod USG kontrolou. Väčšina cytológov triedi výsledok cytologického vyšetrenia do 5 kategórií – malígny, suspektný, atypický alebo neurčitý, benígny a nedostatočný (nereprezentatívny). Pri nedostatočnom odbere materiálu na cytologické vyšetrenie je potrebné biopsiu zopakovať. Výsledok cytologického vyšetrenia – prvé 3 kategórie – malígny, suspektný a atypický – vyžadujú operačné riešenie a histologické potvrdenie diagnózy.
Ak je cytologický výsledok benígny (neškodný, nezhubný), potvrdí sa diagnóza netoxickej uzlovej strumy a postupuje sa konzervatívnou medikamentóznou liečbou. Význam cytológie spočíva nielen vo vyselektovaní pacientov, ktorý potrebujú operáciu, ale súčasne aj v „ochrane“ pacienta pred operáciou, ktorá nebola nevyhnutná.
Ak je po laboratórnom vyšetrení tkaniva štítnej žľazy potvrdený zhubný nádor (karcinóm), je čo najskôr chirurgicky odstránená celá štítna žľaza vrátane priľahlých lymfatických uzlín. Karcinóm štítnej žľazy je pomerne zriedkavý, tvorí približne 1,1 – 1,9 % malígnych nádorov. Je však najčastejším karcinómom endokrinného systému (viac než 90 %). Ženy postihuje trikrát častejšie než mužov. U žien patrí do prvej desiatky najčastejšie sa vyskytujúcich malígnych nádorov, u detí a adolescentov je piatou najčastejšou malignitou. Má dobrú prognózu.
Zvýšená a aj znížená funkcia štítnej žľazy môže spôsobiť ťažkosti s otehotnením. Na pozore by sa mali mať ženy, ktoré v minulosti už problémy so štítnou žľazou mali alebo sa tieto problémy v rodine vyskytujú. Opatrnosť je na mieste, ak trpíte cukrovkou 1. typu alebo na sebe pozorujete niektorý z príznakov hyperfunkcie, či hypofunkcie.
Hypertyreóza, ktorá nie je správne liečená počas tehotenstva môže spôsobiť:
Ženy, trpiace hypotyreózou, ktorá nie je diagnostikovaná a liečená správne počas tehotenstva môžu mať zvýšené riziko pre rozvoj:
Viac o tehotenstve s ochorením štítnej žľazy sa dočítate v samostatnom článku: Štítna žľaza a tehotenstvo3
Každý týždeň dostaneš najdôležitejšie info do e-mailu