Noonanovej syndróm (anglicky Noonan syndrome) je nevyliečiteľné vrodené ochorenie. Jedná sa o poruchu niektorých génov na nepohlavných chromozómoch. Tá môže vznikať náhodne, alebo môže byť zdedená. Možná je iba terapia napravujúca alebo zmierňujúca príznaky syndrómu.

Mutácia génov ovplyvňuje množenie, diferenciáciu, migráciu, starnutie a smrť buniek. To vedie k výskytu typických príznakov ochorenia. Postihnutí jedinci sa dožívajú dospelosti, prognóza sa odvíja podľa závažnosti príznakov.

Prvýkrát bol Noonanovej syndróm popísaný v roku 1962 detskou kardiologičkou Jacqueline Noonan z americkej University of Iowa. Pomenovanie syndrómu použil ako prvý jej bývalý študent doktor John Opitz. Oficiálne bol ako ako diagnóza Noonanovej syndróm uznaný v roku 1971.

Výskyt Noonanovej syndrómu

Noonanovej syndróm postihuje obe pohlavia rovnako často. Nájdeme ho u jedného z 1000 až 2500 živo narodených detí. Mutácia ovplyvňuje množenie, diferenciáciu, migráciu, starnutie a smrť buniek. To vedie k výskytu typických príznakov ochorenia. Postihnutí jedinci sa dožívajú dospelosti, prognóza sa odvíja podľa závažnosti príznakov.

Vzhľadom k podobnosti príznakov sa niekedy Noonanovej syndróm popisuje aj ako mužská varianta Turnerovho syndrómu¹, ale genetické príčiny sú odlišné. Noonanovej syndrómom môžu trpieť osoby ako mužského, tak aj ženského pohlavia.

Príčiny

Noonanovej syndróm môže byť porucha náhodná, aj dedičná. Pravdepodobnosť náhodnej poruchy (mutácie) u dieťaťa zdravých rodičov je menšia ako 1%.

Zatiaľ boli nájdené jasné súvislosti Noonanovej syndrómu s mutáciami génov PTPN11 (okolo 50% prípadov), SOS1 (10 až 20%), RAF1 (3 až 17%), KRAS (pod 5%), BRAF (pod 2%), MAP2K1 (pod 2%) a NRAS. Ako pravdepodobné sa skúmajú aj mutácie génov RIT1, MEK1, RRAS, CBL, SHOC2. Možné sú aj doteraz nezistené mutácie iných génov.

Dedičnosť Noonanovej syndrómu je autozomálne dominantne - prenáša sa na ďalšiu generáciu dominantne alelou (A). Syndróm sa prejavuje u dominantných homozygotov (AA) aj heterozygotov (Aa, u tých pravdepodobne v miernejšej forme).

Pravdepodobnosť, že pár zložený z heterogénnej (Aa) a recesívne homozygotného jedinca (aa) bude mať dieťa postihnuté Noonanovej syndrómom je 50%. U približne 30 až 75% jedincov postihnutých Noonanovej syndrómom má aspoň jeden z rodičov genetickú poruchu známu ako príčina tohto ochorenia. Vo zvyšných prípadoch sa jedná o poruchy náhodné alebo geneticky podmienené, ktoré sú doteraz neobjavené.

Príznaky

Už počas tehotenstva (prenatálne) sa môžu prejavovať niektoré z príznakov Noonanovej syndrómu viditeľné pri ultrazvukovom vyšetrení. Napr. vyššie NT (šijové prejasnenie plodu), hydrops fetalis (nadmerné ukladanie vody v tele plodu), hydrotorax (tekutina v pleurálnej dutine plodu), cystický hygrom (hromadenie tekutín a vznik cýst v lymfatickom tkanive v oblasti hlavne krku, prípadne aj v slabinách a podpazuší plodu), vady obličiek alebo srdca plodu alebo polyhydramnion¹ (vyššie množstvo plodovej vody). Dieťa sa zvyčajne rodí s normálnou hmotnosťou.

V období po pôrode sa môžu objaviť ťažkosti s kŕmením a s tým súvisiace nižšie prírastky hmotnosti. Zvyčajne sa prospievanie zrovná po 18. mesiaci.

U chlapčekov často (v 60 až 80% prípadov) nezostupujú semenníky do mieška. S tým súvisí neskoršia a horšia tvorba spermií a znížená plodnosť. U dievčatiek nastupuje puberta väčšinou neskôr, priemerne okolo 14,5 roka. Plodnosť ovplyvnená nebýva. U chlapcov sa nástup puberty môže aj nemusí odlišovať od zdravých detí. Možným následkom neskorého príchodu puberty je aj oneskorenie rastu pubescenta.

Približne 2/3 dospelých s Noonanovej syndrómom má normálnu hmotnosť, obvyklý je ale nižší vzrast. Iba 1/3 jedincov dosahuje normálnu výšku. 50% žien a 40% mužov sa pohybuje pod 3. percentilom, kedy ženy dorastajú nanajvýš do 150 až 155 cm a muži do 161 až 167 cm. V ťažkých prípadoch ochorenia dochádza k úbytku hmotnosti a chátraniu organizmu.

Diagnostika

Diagnóza Noonanovej syndrómu sa obvykle určuje na základe výskytu typických príznakov. Obvykle je vykonané vyšetrenie srdca pomocou EKG a ultrazvuku. Je možné tiež vykonať pomerne nákladné vyšetrenie génov PTPN11, SOS1, RAF1, RIT1 a potom prípadne aj génov KRAS, BRAF, NRAS, MEK1, RRAS, CBL a SHOC2. To sa ale zvyčajne nevykonáva prenatálne.

Liečba

Vzhľadom k tomu, že Noonanovej syndróm je ochorenie vrodené a geneticky podmienené, je v súčasnosti nevyliečiteľné. Liečba je teda zameraná iba na chirurgické naprávanie vrodených vád, miernenie príznakov, predchádzanie komplikáciám a podporu správneho fungovania tela postihnutého jedinca.

V prípade defektov srdca a porúch srdcovej činnosti nastupuje ich operácia, či nasadenie liekov. Pri nedostatočnom raste podávanie rastového hormónu, u očných vád používanie okuliarov, pri zvýšenej krvácavosti prevencia a patričná medikácia, pri opuchoch a zadržiavaní tekutín úprava stravy a v nutných prípadoch odsatie tekutiny (ihlou, chirurgicky). Pri nezostúpených semenníkoch operácia, pri infekciách močových nasadenie antibiotík, pri poruchách motorického vývoja fyzioterapia, u porúch reči logopédia a v prípade vážnejších porúch učenia špeciálna pedagogika a domáce vzdelávanie.

Použité zdroje

1. https://www.priznaky-projevy.cz/geneticke-nemoci/426-syndrom-dysmorfie-noonanuv-syndrom-priznaky-...
2. http://ublg.lf2.cuni.cz/phocadownload/ostatni/50_syndrom noonanov_mg_01.pdf
3. http://en.wikipedia.org/wiki/Noonan_syndrome
4. http://www.ncbi.nlm.nih.gov/books/NBK1124/
5. http://www.genome.gov/25521674
6. http://www.mayoclinic.org/diseases-conditions/noonan-syndrome/basics/definition/con-20028908