Mlieko

Mlieko je v užšom zmysle slova výživná belavá tekutina produkovaná mliečnymi žľazami cicavcov. Mlieko je určené na to, aby ho pili mláďatá. V širšom zmysle slova sa takto označujú aj rastlinné nápoje, ktorých vzhľad aj použitie je veľmi podobné ako u mlieka cicavčieho - dojčenská mliečna výživa⁵ (umelé mlieko). Termínom mlieko sa označujú aj rôzne nejedlé tekutiny podobného vzhľadu. Napr. latexové mlieko (šťava z narezaného kmeňa kaučukovníka), vápenné mlieko (vodný roztok hydroxidu vápenatého), telové alebo pleťové mlieko (kozmetický výrobok).

Živočíšne mlieka

Tieto mlieka sa začali stávať súčasťou ľudskej stravy pri domestikácii zvierat v dobe 10 000 až 5000 rokov pred naším letopočtom. Chov zvierat ale nebola lacná záležitosť. Avšak mlieko sa od tejto doby pilo jedine čerstvé a len vtedy, keď samica mala mláďatá, ktoré mlieko pili. Mlieko bolo určené predovšetkým práve len pre mláďatá. Živočíšne mlieko teda nebolo k dispozícii každý deň a vo veľkej miere. Je pravdepodobné, že výnimočne bolo použité aj miesto materského mlieka. Využitie ostatných dojčiacich žien bolo či už v rámci rodiny alebo neskôr aj ako profesionálnych dojčiacich žien.

V súčasných objemoch sa živočíšne mlieka, predovšetkým mlieko kravské, začalo konzumovať až v období priemyselnej revolúcie a najviac potom po 50. rokoch 20. storočia. O genetickej prispôsobenosti ľudí ku konzumácii živočíšnych mliek v takto veľkej miere a v úprave (homogenizované pasterizované alebo UHT mlieko a z nich pripravené mliečne výrobky) možno teda veľmi pochybovať. Veľké množstvo dojčiat a batoliat (5 až 10%) trpí alergiou na mlieko¹. Približne u tretiny dojčiat je bielkovina kravského mlieka príčinou dojčenskej koliky². Značná časť dospelých (podľa rasy 20 až 75%) má intoleranciu laktózy¹.

Vedecky nebola preukázaná zdravosť a ani nezdravosť kravského, či iného živočíšneho mlieka (okrem materského, tu sú benefity jasne preukázané). Výsledky štúdií sa značne líšia hlavne podľa zadávateľa štúdie, sledovaných parametrov a podľa celkového zloženia stravy skúmaných osôb. Nezhodujú sa ani na vstrebateľnosti vápnika z mlieka. Za najvhodnejšiu formu konzumácia živočíšneho mlieka sú považované kyslomliečne výrobky (jogurt, kyslá smotana, kefír, kyslá cmar) a tvrdé, zrelé, syry, obsahujú najmenej laktózy a sú lepšie stráviteľné.

Tepelné ošetrenie živočíšneho mliek

• Pasterizácia je zahriatie mlieka najmenej na 71,7 °C po dobu 15 sekúnd.
• Vysoká pasterizácia je zahriatie mlieka na 85 °C na niekoľko sekúnd.
• Ultravysokotepelný ohrev (UHT) je zohriatie mlieka na teplotu najmenej 135°C v trvaní najmenej 1 sekundy.
• Termosterilizácia je proces tepelného ošetrenia mlieka pri teplote nad 100 °C a pri určenom trvaní ohrevu, pri ktorom sa ničia všetky mikroorganizmy alebo sa tak poškodzujú, že nie sú schopné sa pomnožovať v sterilizovanom mlieku.

Tepelne ošetrené mlieka je nutné skladovať pri teplote 6°C, najviac 8°C. Len UHT výrobky je možné uchovávať pri vyšších teplotách, väčšinou do 24°C.

Ľuďmi najčastejšie konzumované druhy živočíšneho mlieka

• kravské mlieko (85% svetovej produkcie živočíšneho mlieka),
• kozie mlieko³ (2% svetovej produkcie živočíšneho mlieka),
• ovčie mlieko (1,4% svetovej produkcie živočíšneho mlieka),
• mlieko z byvola (11% svetovej produkcie živočíšneho mlieka),
• kobylie mlieko,
• ťavie mlieko,
• oslie mlieko,
• sobie mlieko.

Rastlinné mlieka

Rastlinné nápoje, čiže rastlinné mlieka (podľa slovenskej legislatívy je ale nemožno ako mlieka označovať, avšak v bežnej reči je tento termín používaný), sú alternatívou pre ľudí trpiacich alergiou na mlieko¹, pre ľudí trpiacich intoleranciou laktózy¹, pre ľudí, ktorí okrem mlieka materského nepovažujú mlieko za zdravé a pre ľudí, ktorí nechcú konzumovať živočíšne mlieko z filozofických, náboženských či etických dôvodov (napr. pre vegáni). Na rastlinnej báze sa vyrábajú aj náhrady za mliečne výrobky - margaríny, jogurt a syry.

Rastlinné mlieka nie sú žiadnym novodobým vynálezom. V sérii kultúr sú ako nápoje používané už po stáročia. Aj ľudia, ktorí bežne pijú kravské alebo iné živočíšne mlieko, môžu oceniť inú chuť rastlinných mliek a zmeniť si nimi jedálniček. Rastlinné mlieka možno kúpiť alebo vyrobiť ako jednodruhové i viacdruhové, ochutené vanilkou či kakaom. Zohnať sa dajú rastlinné mlieka tekuté, mlieka balené v tetrapakových krabiciach, v plechovkách či sušené. Zloženie sa líši podľa druhu rastlinného mlieka, konzistencie a podľa výrobcu. Rastlinné mlieka, okrem sójového s vhodným zložením je možné podávať aj malým deťom. Môžu sa používať na zapitie príkrmov¹ a varenie kaše. Možno tiež vyrobiť aj komplexné rastlinné mlieka pre malé deti, ktoré nemôžu byť dojčené. Tieto mlieka vychádzajúce z japonského kokkoh zvyčajne obsahujú obilniny, strukoviny, semienka, orechy, morské riasy a rastlinný olej.

Druhy rastlinného mlieka

• sójové mlieko,
• mlieko z fazule adzuki,
• kokosové mlieko,
• mandľové mlieko,
• lieskoorieškové mlieko,
• mlieko z kešu orechov,
• mlieko z vlašských orechov,
• mlieko z tigrích orechov (chufa),
• konopné mlieko,
• makové mlieko,
• sezamové mlieko,
• mlieko z jedlých gaštanov,
• ryžové mlieko,
• pšenové mlieko,
• kukuričné ​​mlieko,
• pohánkové mlieko,
• quinoové mlieko,
• ovsené mlieko,
• špaldové mlieko,
• jačmenné mlieko.

Viac o mlieku na modrykonik.sk

• Diskusia: Kozie mlieko. Od kedy?
• Diskusia: 6 mesačné dieťa nechce piť žiadne mlieko
• Otázka: Ako prinútiť ročné dieťa piť mlieko?
• Diskusia: Kozie mlieko na liečbu alergie - vaše skúsenosti

Použité zdroje

1. http://cs.wikipedia.org/wiki/Mléko_(rozcestník)
2. http://en.wikipedia.org/wiki/Milk_substitute
3. http://en.wikipedia.org/wiki/Plant_milk
4. http://www.jimejinak.cz/2013/04/obilne-mleko-pro-nekojene-deti/
5. http://en.wikipedia.org/wiki/Kokkoh
6. MUDr. Martin Fuchs: Alergie číhá v jídle a pití
7. http://www.margit.cz/encyklopedie/kravske-mleko/
8. http://www.margit.cz/soja-prospiva-skodi/
9. http://www.mlieko.sk/tepelneos_m.php