Mlieko je v užšom zmysle slova výživná belavá tekutina produkovaná mliečnymi žľazami cicavcov. Mlieko je určené na to, aby ho pili mláďatá. V širšom zmysle slova sa takto označujú aj rastlinné nápoje, ktorých vzhľad aj použitie je veľmi podobné ako u mlieka cicavčieho - dojčenská mliečna výživa5 (umelé mlieko). Termínom mlieko sa označujú aj rôzne nejedlé tekutiny podobného vzhľadu. Napr. latexové mlieko (šťava z narezaného kmeňa kaučukovníka), vápenné mlieko (vodný roztok hydroxidu vápenatého), telové alebo pleťové mlieko (kozmetický výrobok).
Tieto mlieka sa začali stávať súčasťou ľudskej stravy pri domestikácii zvierat v dobe 10 000 až 5000 rokov pred naším letopočtom. Chov zvierat ale nebola lacná záležitosť. Avšak mlieko sa od tejto doby pilo jedine čerstvé a len vtedy, keď samica mala mláďatá, ktoré mlieko pili. Mlieko bolo určené predovšetkým práve len pre mláďatá. Živočíšne mlieko teda nebolo k dispozícii každý deň a vo veľkej miere. Je pravdepodobné, že výnimočne bolo použité aj miesto materského mlieka. Využitie ostatných dojčiacich žien bolo či už v rámci rodiny alebo neskôr aj ako profesionálnych dojčiacich žien.
V súčasných objemoch sa živočíšne mlieka, predovšetkým mlieko kravské, začalo konzumovať až v období priemyselnej revolúcie a najviac potom po 50. rokoch 20. storočia. O genetickej prispôsobenosti ľudí ku konzumácii živočíšnych mliek v takto veľkej miere a v úprave (homogenizované pasterizované alebo UHT mlieko a z nich pripravené mliečne výrobky) možno teda veľmi pochybovať. Veľké množstvo dojčiat a batoliat (5 až 10%) trpí alergiou na mlieko1. Približne u tretiny dojčiat je bielkovina kravského mlieka príčinou dojčenskej koliky2. Značná časť dospelých (podľa rasy 20 až 75%) má intoleranciu laktózy1.
Vedecky nebola preukázaná zdravosť a ani nezdravosť kravského, či iného živočíšneho mlieka (okrem materského, tu sú benefity jasne preukázané). Výsledky štúdií sa značne líšia hlavne podľa zadávateľa štúdie, sledovaných parametrov a podľa celkového zloženia stravy skúmaných osôb. Nezhodujú sa ani na vstrebateľnosti vápnika z mlieka. Za najvhodnejšiu formu konzumácia živočíšneho mlieka sú považované kyslomliečne výrobky (jogurt, kyslá smotana, kefír, kyslá cmar) a tvrdé, zrelé, syry, obsahujú najmenej laktózy a sú lepšie stráviteľné.
Tepelne ošetrené mlieka je nutné skladovať pri teplote 6°C, najviac 8°C. Len UHT výrobky je možné uchovávať pri vyšších teplotách, väčšinou do 24°C.
Rastlinné nápoje, čiže rastlinné mlieka (podľa slovenskej legislatívy je ale nemožno ako mlieka označovať, avšak v bežnej reči je tento termín používaný), sú alternatívou pre ľudí trpiacich alergiou na mlieko1, pre ľudí trpiacich intoleranciou laktózy1, pre ľudí, ktorí okrem mlieka materského nepovažujú mlieko za zdravé a pre ľudí, ktorí nechcú konzumovať živočíšne mlieko z filozofických, náboženských či etických dôvodov (napr. pre vegáni). Na rastlinnej báze sa vyrábajú aj náhrady za mliečne výrobky - margaríny, jogurt a syry.
Rastlinné mlieka nie sú žiadnym novodobým vynálezom. V sérii kultúr sú ako nápoje používané už po stáročia. Aj ľudia, ktorí bežne pijú kravské alebo iné živočíšne mlieko, môžu oceniť inú chuť rastlinných mliek a zmeniť si nimi jedálniček. Rastlinné mlieka možno kúpiť alebo vyrobiť ako jednodruhové i viacdruhové, ochutené vanilkou či kakaom. Zohnať sa dajú rastlinné mlieka tekuté, mlieka balené v tetrapakových krabiciach, v plechovkách či sušené. Zloženie sa líši podľa druhu rastlinného mlieka, konzistencie a podľa výrobcu. Rastlinné mlieka, okrem sójového s vhodným zložením je možné podávať aj malým deťom. Môžu sa používať na zapitie príkrmov1 a varenie kaše. Možno tiež vyrobiť aj komplexné rastlinné mlieka pre malé deti, ktoré nemôžu byť dojčené. Tieto mlieka vychádzajúce z japonského kokkoh zvyčajne obsahujú obilniny, strukoviny, semienka, orechy, morské riasy a rastlinný olej.
Každý týždeň dostaneš najdôležitejšie info do e-mailu