Mentálna anorexia

Mentálna anorexia, lat. anorexia nervosa je pomerne časté psychiatrické ochorenie, ktoré v sebe zahŕňa poruchu príjmu potravy, hladovanie, chudnutie, túžbu po dokonalosti a skreslené vnímanie seba samého. Jedná sa o veľmi závažnú diagnózu, ktorá pri ignorovaní a pri nedostatočnej pozornosti a liečbe, môže skončiť až smrťou. Pacienti majú strach z priberania a ich hmotnosť je obvykle nižšia ako 85% normálnej hmotnosti pre daný vek a výšku.

To však ale nie je podmienkou. V prvom rade je potrebné si uvedomiť, že sa nejedná o chorobu tela, ale choroba hlavy! Aj ženy, ktoré nie sú vychudnuté na kosť, môžu trpieť touto chorobou a môžu byť v oveľa vážnejšom stave než práve tie chudé.

Výskyt

Toto ochorenie postihuje prevažne dievčatá a mladé ženy. Výskyt je prevažne 1% u dospievajúcich dievčat. Bohužiaľ, táto choroba je čím ďalej častejšia. Anorexia sa objavuje aj u chlapcov, ale v menšej miere. Nie je ani výnimkou, že ochorie starší človek.

Pomer mužov a žien postihnutých mentálnou anorexiou je 1: 9 až 1:20. Rizikové skupiny sú napríklad tanečnice, modelky alebo športovkyne, kde je na ich hmotnosť kladený veľký nárok a ony sú tak trvale vystavované stresu, že musia mať ideálnu postavu, aby ich partner zdvihol, aby sa im to viac pristalo a to potom ide ruka v ruke s anorexiou.

Príčina vzniku mentálnej anorexie

Presná príčina vzniku anorexie nie je známa. Ide o tzv. civilizačnú chorobu, čo v preklade znamená, že je to choroba vyvolaná radom dôvodov.

Na prvom mieste je samozrejme genetická predispaozícia. Ak sa poruchy príjmu potravy vyskytujú v rodine, je dosť pravdepodobné, že aj potomkovia budú touto chorobou trpieť. Nemusí to tak ale byť v každom prípade.

Ďalej je o to potom o súhre okol, v ktorom sa daný jedinec vyskytuje. Či už je to kombinácia nespokojnosti sám so sebou, nízkeho sebavedomia, nátlaku od okolia, v prípade mladších slečien aj strach z dospelosti, slabá odolnosť voči stresu. Priaznivo na tieto rizikové skupiny nepôsobia ani médiá, kde na každom rohu vidíme dokonalé modelky s krásnymi vypracovanými telami, kedy len tie štíhle sú brané ako ideál krásy.

Priebeh

Priebeh anorexie je koľkokrát veľmi nenápadný. Pravdepodobne to začne tak, že chorý túži schudnúť, byť lepší sám pre seba, dokázať okoliu, že "za niečo stojí". Začne si odopierať jedlo, začne cvičiť, samozrejme sa cíti tučný a neuznávaný za to, ako vyzerá. Väčšinou to nezačína s cieľom byť vychudnutý až do špiku kostí, pôvodný úmysel najčastejšie býva len schudnúť pár kíl a cítiť sa lepšie.

Po čase začne naozaj chudnúť, okolie si všíma a chváli ho. Ako mu to pristane a ako to len dokázal. Chorý je za túto reakciu veľmi šťastný a samozrejme pokračuje ďalej. Ďalej si odopiera jedlo, čím ďalej viac hladuje, čím ďalej viac cvičí, v extrémnych prípadoch až niekoľko hodín denne. Tiež k tomu patrí neustála potreba sa kontrolovať, vážiť sa, prezerať. Chorí si tiež často píšu denníky, kde sa zverujú, čo za deň zjedli a ako dlho cvičili. Väčšinou dopisujú aj svoje pocity, ktoré sú málokedy kladné.

Postupom času sa jedlo obmedzuje na úplné minimum, niektoré extrémy zahŕňajú potrebné pojedanie vatových tampónov, aby sa zaplnili a necítili hlad. Ako chorý chudne, tak slabne, prestáva zvládať bežné úlohy, začínajú problémy so spánkom, problémy v škole / práci, problémy s vlasmi, nechtami, hormóny... Chorý nemyslí už na nič iné, než na to, čo bude jesť, ako bude cvičiť .

Choroba úplne pohltí jeho myseľ a on už začína byť bezbranný. V tejto fáze si časť chorých uvedomí, že je s nimi naozaj niečo v neporiadku, ale väčšinou s tým nikto sám nie je schopný nič urobiť. Len malá časť pacientov začne sama bojovať, pretože si uvedomí, že takýto život nie je schopný viesť. Sú bohužiaľ aj takí, ktorí si svoju diagnózu za žiadnu cenu nie sú schopní priznať a v takýchto prípadoch to nekončí príliš priaznivo, hrozí až smrť.

Ako sa choroba prejaví na tele a na duši?

Pacienti schudnú, dostanú sa do tzv. kachektického stavu. To znamená, že ich telo je podvýživené, nedostáva sa im dostatok bielkovín, sacharidov, tukov, ani minerálov a vitamínov, ktoré telo potrebuje pre normálnu funkciu. Chorý teda nie je schopný normálne metabolizovať živiny (pretože žiadne neprijíma), trpia tým vlasy, ktoré rapídne strácajú kvalitu, nechty a koža tiež. Ďalej je narušený aj endokrinný systém, napríklad ženy často strácajú menštruáciu, ktorá sa ani po vyliečení nemusí len tak vrátiť. Chorí sú tiež veľmi zimomriví, studení, trpia na nedokrvovánie končatín, u väčšiny z nich sa vyvinie hypotenzia a s tým zase súvisia závraty a dehydratácia. V dôsledku nedostatku bielkovín sú ešte možné generalizované opuchy končatín.

Po psychickej stránke sa pacient zmení na nepoznanie. Začne premýšľať len o jedle, ktoré ale odmieta, nájde si svoje špeciálne zvyky, ako je napríklad presný harmonogram, kedy môže a kedy nemôže jesť, prípadne aké potraviny môže a nemôže, ktoré sú tie "zlé". Každý deň sa poctivo sleduje, váži a to aj niekoľkokrát denne. Nadmerne cvičí, má strach, že keď nebude cvičiť, tak priberie. Často si svoje jedálničky zapisuje a vypočítava si presné kalorickej hodnoty. Naopak "klasické" emócie, ako je napríklad radosť alebo pocit šťastia, ho nechávajú chladným. Pretože sa to netýka jeho tela a jedla. Títo ľudia sa tiež dištancujú od spoločnosti, sú samotárski, nechcú sa baviť s okolím a v dôsledku toho potom môžu prichádzať o vzťahy, rodinu alebo o zamestnanie. Ľudia trpiaci anorexiou často trpia depresiami ¹ a môžu mať až samovražedné sklony.

Následky mentálnej anorexie

Ak sa na to situáciu pozrieme z medicínskeho hľadiska, pacient si extrémne ubližuje a hrozí mu zlyhanie všetkých orgánových systémov. Najviac tým trpí mozog, ktorý k svojej funkcii potrebuje veľa glukózy. Takže pacient sa cíti unavený, zmätený, môžu ho trápiť závraty a často, ako sme už písali vyššie, je táto choroba združená s ďalšou psychiatrickou poruchou, najčastejšie depresiami.

Ďalšou veľmi náročný orgán na výživu je srdce. To slúži ako neúnavná pumpa, ktorá pumpuje krv po celom tele a keď sa mu odoprie prísun živín, dá sa povedať, že stráca energiu. Spomaľuje svoju tepovú frekvenciu, dochádza k tzv. bradykardii, ktorá postupom času môže viesť k srdcovému zlyhávaniu. To je stav, keď srdce nie je schopné vypudiť dostatok krvi, ktorá by zásobila všetky orgány v tele.

Už vyššie sme popisovali endokrínne poruchy, problémy s pokožkou, vlasmi a nechtami. Pacient, ktorý dlho hladuje, má po celom tele jemné chĺpky, ktoré narastú ako reflex. Telo sa tak snaží uchrániť pred stratou tuku a udržať tak telo v teple.

Ďalšie príznaky sú potom oslabenie kostí, strata svalovej hmoty, zvýšená kazivosť zubov, poruchy trávenia (hnačky alebo naopak zápchy) a vygradovaná dehydratácia, ktorá môže viesť až k zlyhávaniu obličiek, čo je terminálny stav, ktorý možno zachrániť iba transplantáciou.

Ako chorobu spoznáme?

Diagnostika by mala vychádzať už na základe podozrenia rodičov. Je veľmi dôležité, aby boli rodičia obozretní a svoje deti v rámci možností pozorovali. Najmä ak sa jedná o nejakú z vyššie uvedených rizikových skupín. Pokiaľ sa jedná o dospelého pacienta, buď prichádza prvé podozrenie od jeho partnera, partnerky, kolegov alebo dokonca od neho samého.

Pokiaľ ide potom o prácu lekára, ten vykonáva laboratórne testy. Mal by pacienta zvážiť, zmerať, odobrať krv na vyšetrenie krvného obrazu, skontrolovať hladiny hormónov a minerálov. V prípade podozrenia na poškodenie orgánov by sa mali vykonať rutinné vyšetrenie ako je röntgen, ultrasonografia a ďalšie, ktoré poskytnú presnejšie informácie. Ďalej by podozrivý pacient mal byť odoslaný k psychiatrovi, kde by sa mal podrobiť vyšetreniu. Psychiater potom diagnózu určuje na základe komunikácie s pacientom.

Liečba

V prvom rade je opäť nutné si uvedomiť, že ak si pacient neprizná a neuvedomí si, že je chorý, liečba nemá význam. Bez spolupráce zo strany pacienta nie je liečenie možné.

Keď je ochorenie včas diagnostikované a pacienti majú podporu u príbuzných, liečba je ambulantná. Pri plne rozvinutom ochorení je nutná hospitalizácia. Hospitalizácia by mala byť na pracoviskách, kde je kvalifikovaný tím - pediater (ak ide o pacienta v detskom veku), psychiater, psychológ, dietológ.

Liečba obnáša v prvom rade dohľad nad pacientovou hmotnosťou. Pacienti sú väčšinou silne podvyživení. To ale neznamená, že musia byť vychudnutí. Ako bolo spomenuté vyššie, podvyživený môže byť aj človek, ktorý na prvý pohľad vyzerá normálne. Takže im musí byť nastavená strava, po ktorej priberú, prípadne sa im upraví nedostatok živín. Samozrejme sa monitoruje, či liečba funguje a pacient je denne vážený a sú sledované jeho parametre, ako je krvný obraz, minerály alebo EKG. Ak pacient nespolupracuje, je nutné mu zaviesť výživu parenterálne, čo znamená priamo do čriev alebo infúziou.

Liečba je sprevádzaná konzultáciami s psychiatrom a nasadením správnej liečby, väčšinou sa jedná o antidepresíva. Pacient má tak uľahčený pohľad na vec a lieči sa aj zo svojej depresívnej nálady, ktorá chorobu často sprevádza. Psychiater potom s pacientom komunikuje ako osamote, kedy sa jedná o individuálnu psychoterapiu, tak v skupine, kedy pacient komunikuje s ďalšími chorými a uvedomuje si tak, že nie je v danom probléme sám. Psychológ následne hovorí s pacientom o jeho náladách, trápeniach, pocitoch a všetko sa starostlivo dokumentuje. Dlhodobá hospitalizácia je bohužiaľ niekedy nevyhnutná, pretože pacienti často bývajú v ohrození života a sami si to ani neuvedomujú.

Cieľom liečby je naučiť pacienta sa prehnane sledovať, naučiť sa opäť normálne jesť a nebáť sa jedla, tlstnutia ani reakcie na jeho telo od okolia.

Úspešnosť liečby závisí od spolupráce pacienta, od podpory jeho okolia a na dôslednej kontrole prijímania potravy. Bohužiaľ sa jedná o chronické ochorenie, takže len 10% pacientov sa vylieči úplne do dvoch rokov, u približne 15% nastáva smrť, najčastejšie z dôvodu srdcového zlyhania. Ďalšou veľmi častou príčinou smrti u anorexie je samovražda.

Video: Mentálna anorexia

Mentálna anorexia a tehotenstvo

Ženy s mentálnou anorexiou, ktoré trpia podváhou a zvažujú tehotenstvo, si musia uvedomiť, že chcú podstúpiť veľké riziko nielen pre seba, ale aj pre svoje budúce dieťatko. Riskujú, že sa dieťa narodí s nízkou pôrodnou hmotnostou a mnohými zdravotnými problémami. Je tu však otázka, či bude pre nastávajúcu matku tehotenstvo skôr vyslobodením, že si nájde nový zmysel života a alebo či to bude obnášať zhoršenie jej problémov kvôli ďalšiemu priberaniu.

Matka je najviac ohrozená práve rozvojom depresií pri tehotenstve a tiež depresiou po pôrode. Ďalej hrozí rozvoj cukrovky⁵ a ďalšie zdravotné problémy, ako sú napríklad srdcové ťažkosti a hormonálne ťažkosti, ktoré môžu ovplyvniť nízku pôrodnú váhu dieťaťa a spôsobiť aj predčasný pôrod⁶. Bohužiaľ, dieťatko môže mať následky aj po pôrode³² a to napríklad spomalený vývoj, nižšie IQ alebo celkové neprospievanie.

Ženy s poruchou príjmu potravy by sa mali snažiť pribrať pred otehotnením a navštíviť odborníka. Keď je už žena tehotná, mala by informovať svojho gynekológa, pretože zvyčajne potrebujú vysokú starostlivosť pri pôrode, vzhľadom na možné komplikácie.

Viac o mentálnej anorexii na modrykonik.sk

• Diskusia: Nemýlte si chudnutie s anorexiou
• Diskusia: Je to anorexia?
• Diskusia: 13 ročná dcéra chudne
• Diskusia: Je možná anorexia u deti?

Použité zdroje

1. http://www.mayoclinic.org/diseases-conditions/anorexia/basics/definition/con-20033002
2. https://www.nationaleatingdisorders.org/anorexia-nervosa
3. http://www.solen.sk/pdf/ea25d97ab63d359635b900fb2dd38198.pdf
4. https://www.nationaleatingdisorders.org/pregnancy-and-eating-disorders
5. http://www.babycentre.co.uk/a1042906/eating-disorders-in-pregnancy
6. https://www.wikiskripta.eu/w/Mentální_anorexie
7. https://www.wikiskripta.eu/w/Poruchy_příjmu_potravy
8. https://cs.wikipedia.org/wiki/Mentální_anorexie

Použité zdroje

1. Foto: ©Depositphotos.com/[putilich]
2. https://www.pixabay.com