Zdravie Strava, jedenie, varenie od A po Z

Med

O mede sa hovorí ako o liečivom prírodnom zázraku. Obsahuje vitamíny – B12, C, D, H, K, A, B1, B2, B6, E, P, minerálne látky a organické kyseliny. Med je hustá lepkavá tekutina produkovaná včelami ako ich zásobáreň potravy na zimu. Včely zbierajú nektár z kvetov alebo sladké výlučky hmyzu (medovicu), ktoré čiastočne natrávia, opakovane vyvrhujú, potom nechávajú zahustiť odparením a ukladajú do plástov.
Med

Už od pradávna sa med používa ako sladidlo i ako prírodné liečivo. Med divých včiel zbierali ľudia už pred viac ako 8 tisíc rokmi. V staročeských textoch sa stretávame s medom, medom zanesenými plastmi voľne žijúcich včiel. Med má rovnakú sladivosť ako cukor (sacharóza) a jeho vôňa a chuť sú väčšine ľudí príjemné. Alergici na peľ¹ a deti do jedného roka by med nemali konzumovať.

Med sa z plástov získava niekoľkými spôsobmi. Najšetrnejší je vykapávanie. Zo zavesených plástov voľne vyteká med veľmi vysokej kvality, ale vzhľadom k nízkej výťažnosti je tiež veľmi drahý. Stáčaním, čiže odstreďovaním v medomete sa získava stále veľmi hodnotný med. Vysokú výťažnosť má kombinácia zahrievania a lisovania. Teploty nad 40 ° C med znehodnocujú, poškodzujú.

Zloženie a vlastnosti medu

Zloženie medu značne závisí na lokalite a ročnej dobe, na druhoch rastlín, z ktorých včely zbierajú nektár z kvetov alebo medovicu, teda sladké výlučky na nich žijúcich druhov hmyzu (napr. Vošiek). Medy zvyčajne obsahujú nízke množstvo škodlivín, pretože kvety sú reprodukčnými časťami rastlín a preto sú pred znečistením najlepšie chránené. Hustota medu je približne 1,4kg/l.
Med

Hlavnými zložkami medu sú sacharidy, najmä jednoduché cukry (mono a disacharidy). 38% medu tvorí monosacharid fruktóza, 31% monosacharid glukóza, 1% disacharid sacharóza a 9% ostatné sacharidy (disacharid maltóza, oligosacharidy - rozpustná prebiotická vláknina). V mede sa nachádza 14 až 18% vody.

Ďalej med obsahuje 0,2% minerálnych látok (železo, zinok, vápnik, horčík, fosfor, draslík), stopové množstvá vitamínov (predovšetkým B2, B3, kyselina pantoténovú - B5, B6, kyselinu listovú¹ - B9 a C), 0,17 až 1,17% organických kyselín (hlavne glukónovej. Ale možno v ňom nájsť aj kyseliny mravčie, octové, malsénovú, citrónovú, mliečnu, propiónovú, valérovú, hexánovú, palmitovú, sukcínovú, pyroglutámovú a ďalšie), 0,05 až 0,1% aminokyselín, antioxidanty a tiež rôzne pele a spóry.

Druhy medu

Med môže mať farbu od svetlo žltej, cez jantárovú až po tmavo hnedú. Podľa prvotnej suroviny, ktorú včely zbierajú, môžeme rozlíšiť tri hlavné kategórie medu.

Med kvetový: Pochádza z nektáru kvetov rastlín - lúčnych a poľných bylín, kríkov a stromov (podľa prevažujúceho typu potom odlišujeme napr. Med ďatelinový, tymiánový, repkový, lipový, agátový).
Med lesný: Pochádza z medovice, ktorú najčastejšie produkujú vošky živiace sa šťavami lesných drevín, vďaka obsahu miazgy drevín má tento typ medu tmavú farbu.
Med zmiešaný: Obsahuje kvetový i lesný med.

Med

Kvalita medu

Kvalitu medu overíme tak, že si dáme med na lyžičku a pokvapkáme ho liehom. Ak sa rozpustí, je pravý. Na dne lyžice by mala ostať usadenina. Ak neostane, med nie je kvalitný. Pravý med vždy kryštalizuje, a to preto, aby sa konzervoval.
Kvalitný med sa prakticky nekazí z dôvodu vysokého obsahu cukrov, nízkeho obsahu vody (pod 18%) a kyslosti (priemerné pH medu je 3,9, ale môže sa pohybovať v rozmedzí 3,4 až 6,1). Toto zloženie zabraňuje množeniu baktérií i kvasiniek. Med môže scukornatiť. Vznikajú v ňom kryštáliky glukózy. Nejedná sa o vadu medu, ale o jeho prirodzenú vlastnosť. Scukornatený med sa ale ťažko vyberá z nádoby a zle rozotiera. Preto si niektorí ľudia obľúbili pastovaný med, ktorý bol podrobený riadenej kryštalizácii, a preto obsahuje len drobné kryštáliky glukózy. Je pomerne svetlý, matný a krémovitý. Scukornatelý med sa topí pri 40 až 50 °C. Ale už teploty nad 40 až 45 °C ničia enzýmy, vitamíny a iné bioaktívne látky prítomné v mede. Tepelne neznehodnotený med obsahuje aj antibakteriálne látky.

Kvalita medu sa posudzuje pomocou radu kritérií, sleduje sa obsah pesticídov a ťažkých kovov. Med môže byť starý alebo vystavený vysokej teplote. Taký má potom nižšiu aktivitu enzýmu diastázy a obsahuje vyššie množstvo hydroxymetylfurfuralu. Táto látka sa v čerstvom a tepelne neznehodnotenom európskom mede takmer nevyskytuje. Prirodzene sa ale vyskytuje v medoch z tropických oblastí. Medy sa tiež často falšujú, farbia repným alebo trstinovým cukrovým roztokom alebo obilným sirupom (napr. lacným kukuričným). K ich odhaleniu sa používa stanovenie enzýmu beta-fruktofuranozidázy a porovnanie obsahu izotopu uhlíka v cukroch a aminokyselinách prítomných v analyzovanom mede.

Použitie medu

ako sladidlo do čaju a iných nápojov, do ciest na sladké i slané pečivo,
na namazanie pečiva,
na ochutenie kaše, ochutenie horčice, omáčok a marinád,
k výrobe medoviny (skvašovaním medu),
pri liečbe jaziev, opuchov, vredov a spálenín,
na zapálené hrdlo, pri kašli či laryngitíde,
na výrobu pleťových masiek a iné kozmetiky,
na zjemnenie drsných miest na pokožke,
na akné,
pri liečbe popraskaných pier,
ako súčasť terapie kožných infekcií,
s mandľovým alebo kravským mliekom pri nespavosti,
niektoré zdroje uvádzajú aj protirakovinové a prebiotickej účinky surového medu.

Med ako sladidlo

Med je rýchlym zdrojom energie a po jeho zjedení čoskoro nasleduje pocit hladu. Jedná sa o tzv. prázdne kalórie. Med obsahuje minimálne množstvo ďalších živín, vitamínov a minerálov. Navyše sladká chuť je návyková. Uprednostňovaná by mala byť pestrá strava, kompletné potraviny (zelenina, ovocie, orechy a semienka, obilniny, zdroje bielkovín). Ak chceme zladiť, med je ale jedným z vhodnejších sladidiel.

Nadbytok jednoduchých cukrov (mono a disacharidov) vedie k vzniku inzulínovej rezistencie a následne diabetu 2. typu (cukrovky), zvyšuje riziko vzniku zubného kazu, nadváhy a kardiovaskulárnych ochorení. Teplom poškodený med tiež ohrozuje zdravú črevnú mikroflóru, pretože podporuje rast nežiaducich mikroorganizmov, hlavne kvasiniek. Pritom zdravé a správne mikrobiologicky osídlené črevá sú základným kameňom dobre fungujúceho imunitného systému. Med teda nie je možné odporučiť k hojnej, častej a pravidelnej konzumácii komukoľvek. Dokonca ani ľuďom, ktorí trpia nechutenstvom¹, alebo potrebujú pribrať. Negatíva konzumácia sladkého prevažujú.

Med a deti

Dieťaťu do jedného roka med nedávame. Okrem jednoduchých cukrov (glukózy, fruktózy) totiž môže obsahovať aj Clostridium botulinum a peľové alergény. Nikdy neviete, z akých všetkých rastlín med pochádza. Dnes dostanete úplne bežne kúpiť aj zmesné medy z krajín EÚ aj mimo EÚ.

U detí starších ako jeden rok je možné med používať. Ale len občas a v malom množstve a to z dôvodov uvedených v kapitole Med ako sladidlo.

Med sa nemôže zahrievať na teplotu vyššiu ako 40 stupňov Celzia, lebo stratí mnoho zo svojich liečivých síl.

Viac o mede na modrykonik.sk

Diskusia: Je med nebezpečný pre tehotné ženy?
Diskusia: Môže sa malým deťom podávať med?
Diskusia: Môže med na cumlíku uškodiť zdraviu dieťaťa a zubom?
Diskusia: Je med počas dojčenia zakázaný?

Použité zdroje

Hodnotenia a skúsenosti s medom

Máš skúsenosť s medom?

Podeľ sa o ňu a pomôž tak ostatným mamičkám.

Napíš svoju skúsenosť

uskrnica • 27. aug 2018

Med - oblubene sladidlo

Od istej doby sladím už len medom, keďže je zdravší a aj chutnejší! Tento článok je veľmi dobre napísaný:-)

Tehotenský newsletter

Každý týždeň dostaneš najdôležitejšie info do e-mailu

Zásady ochrany osobných údajov

Nepoznáš týždeň tehotenstva? Vypočítaj si ho v Tehotenskej kalkulačke

Med