O mede sa hovorí ako o liečivom prírodnom zázraku. Obsahuje vitamíny – B12, C, D, H, K, A, B1, B2, B6, E, P, minerálne látky a organické kyseliny. Med je hustá lepkavá tekutina produkovaná včelami ako ich zásobáreň potravy na zimu. Včely zbierajú nektár z kvetov alebo sladké výlučky hmyzu (medovicu), ktoré čiastočne natrávia, opakovane vyvrhujú, potom nechávajú zahustiť odparením a ukladajú do plástov.
Už od pradávna sa med používa ako sladidlo i ako prírodné liečivo. Med divých včiel zbierali ľudia už pred viac ako 8 tisíc rokmi. V staročeských textoch sa stretávame s medom, medom zanesenými plastmi voľne žijúcich včiel. Med má rovnakú sladivosť ako cukor (sacharóza) a jeho vôňa a chuť sú väčšine ľudí príjemné. Alergici na peľ1 a deti do jedného roka by med nemali konzumovať.
Med sa z plástov získava niekoľkými spôsobmi. Najšetrnejší je vykapávanie. Zo zavesených plástov voľne vyteká med veľmi vysokej kvality, ale vzhľadom k nízkej výťažnosti je tiež veľmi drahý. Stáčaním, čiže odstreďovaním v medomete sa získava stále veľmi hodnotný med. Vysokú výťažnosť má kombinácia zahrievania a lisovania. Teploty nad 40 ° C med znehodnocujú, poškodzujú.
Zloženie medu značne závisí na lokalite a ročnej dobe, na druhoch rastlín, z ktorých včely zbierajú nektár z kvetov alebo medovicu, teda sladké výlučky na nich žijúcich druhov hmyzu (napr. Vošiek). Medy zvyčajne obsahujú nízke množstvo škodlivín, pretože kvety sú reprodukčnými časťami rastlín a preto sú pred znečistením najlepšie chránené. Hustota medu je približne 1,4kg/l.
Hlavnými zložkami medu sú sacharidy, najmä jednoduché cukry (mono a disacharidy). 38% medu tvorí monosacharid fruktóza, 31% monosacharid glukóza, 1% disacharid sacharóza a 9% ostatné sacharidy (disacharid maltóza, oligosacharidy - rozpustná prebiotická vláknina). V mede sa nachádza 14 až 18% vody.
Ďalej med obsahuje 0,2% minerálnych látok (železo, zinok, vápnik, horčík, fosfor, draslík), stopové množstvá vitamínov (predovšetkým B2, B3, kyselina pantoténovú - B5, B6, kyselinu listovú1 - B9 a C), 0,17 až 1,17% organických kyselín (hlavne glukónovej. Ale možno v ňom nájsť aj kyseliny mravčie, octové, malsénovú, citrónovú, mliečnu, propiónovú, valérovú, hexánovú, palmitovú, sukcínovú, pyroglutámovú a ďalšie), 0,05 až 0,1% aminokyselín, antioxidanty a tiež rôzne pele a spóry.
Med môže mať farbu od svetlo žltej, cez jantárovú až po tmavo hnedú. Podľa prvotnej suroviny, ktorú včely zbierajú, môžeme rozlíšiť tri hlavné kategórie medu.
Kvalitu medu overíme tak, že si dáme med na lyžičku a pokvapkáme ho liehom. Ak sa rozpustí, je pravý. Na dne lyžice by mala ostať usadenina. Ak neostane, med nie je kvalitný. Pravý med vždy kryštalizuje, a to preto, aby sa konzervoval.
Kvalitný med sa prakticky nekazí z dôvodu vysokého obsahu cukrov, nízkeho obsahu vody (pod 18%) a kyslosti (priemerné pH medu je 3,9, ale môže sa pohybovať v rozmedzí 3,4 až 6,1). Toto zloženie zabraňuje množeniu baktérií i kvasiniek. Med môže scukornatiť. Vznikajú v ňom kryštáliky glukózy. Nejedná sa o vadu medu, ale o jeho prirodzenú vlastnosť. Scukornatený med sa ale ťažko vyberá z nádoby a zle rozotiera. Preto si niektorí ľudia obľúbili pastovaný med, ktorý bol podrobený riadenej kryštalizácii, a preto obsahuje len drobné kryštáliky glukózy. Je pomerne svetlý, matný a krémovitý. Scukornatelý med sa topí pri 40 až 50 °C. Ale už teploty nad 40 až 45 °C ničia enzýmy, vitamíny a iné bioaktívne látky prítomné v mede. Tepelne neznehodnotený med obsahuje aj antibakteriálne látky.
Kvalita medu sa posudzuje pomocou radu kritérií, sleduje sa obsah pesticídov a ťažkých kovov. Med môže byť starý alebo vystavený vysokej teplote. Taký má potom nižšiu aktivitu enzýmu diastázy a obsahuje vyššie množstvo hydroxymetylfurfuralu. Táto látka sa v čerstvom a tepelne neznehodnotenom európskom mede takmer nevyskytuje. Prirodzene sa ale vyskytuje v medoch z tropických oblastí. Medy sa tiež často falšujú, farbia repným alebo trstinovým cukrovým roztokom alebo obilným sirupom (napr. lacným kukuričným). K ich odhaleniu sa používa stanovenie enzýmu beta-fruktofuranozidázy a porovnanie obsahu izotopu uhlíka v cukroch a aminokyselinách prítomných v analyzovanom mede.
Med je rýchlym zdrojom energie a po jeho zjedení čoskoro nasleduje pocit hladu. Jedná sa o tzv. prázdne kalórie. Med obsahuje minimálne množstvo ďalších živín, vitamínov a minerálov. Navyše sladká chuť je návyková. Uprednostňovaná by mala byť pestrá strava, kompletné potraviny (zelenina, ovocie, orechy a semienka, obilniny, zdroje bielkovín). Ak chceme zladiť, med je ale jedným z vhodnejších sladidiel.
Nadbytok jednoduchých cukrov (mono a disacharidov) vedie k vzniku inzulínovej rezistencie a následne diabetu 2. typu (cukrovky), zvyšuje riziko vzniku zubného kazu, nadváhy a kardiovaskulárnych ochorení. Teplom poškodený med tiež ohrozuje zdravú črevnú mikroflóru, pretože podporuje rast nežiaducich mikroorganizmov, hlavne kvasiniek. Pritom zdravé a správne mikrobiologicky osídlené črevá sú základným kameňom dobre fungujúceho imunitného systému. Med teda nie je možné odporučiť k hojnej, častej a pravidelnej konzumácii komukoľvek. Dokonca ani ľuďom, ktorí trpia nechutenstvom1, alebo potrebujú pribrať. Negatíva konzumácia sladkého prevažujú.
Dieťaťu do jedného roka med nedávame. Okrem jednoduchých cukrov (glukózy, fruktózy) totiž môže obsahovať aj Clostridium botulinum a peľové alergény. Nikdy neviete, z akých všetkých rastlín med pochádza. Dnes dostanete úplne bežne kúpiť aj zmesné medy z krajín EÚ aj mimo EÚ.
U detí starších ako jeden rok je možné med používať. Ale len občas a v malom množstve a to z dôvodov uvedených v kapitole Med ako sladidlo.
Med sa nemôže zahrievať na teplotu vyššiu ako 40 stupňov Celzia, lebo stratí mnoho zo svojich liečivých síl.
Každý týždeň dostaneš najdôležitejšie info do e-mailu