Mononukleóza je infekčné ochorenie, ktoré nie je vo väčšine prípadov životu nebezpečné, ale jej liečba sa môže pretiahnuť na niekoľko týždňov až mesiacov. Najčastejšie sa mononukleózou nakazia deti a mladiství, preto ste o nej určite už počuli.

Ľudovo sa mononukleóze hovorí "choroba z bozkávania, ale nenechajte sa uchlácholiť domnienkou, že ak sa vaše dieťatko s nikým nebozkáva, nákaza mu nehrozí. Mononukleóza sa totiž prenáša aj inak.

Ako sa teda môžem nakaziť?

Mononukleózu najčastejšie spôsobuje vírus Epstein - Barrovej (EBV), ojedinele cytomegalovírus (CMV). Oba tieto vírusy sa vyskytujú v slinách a patria do skupiny herpetických vírusov (podobne ako pásový opar, opar na perách² alebo kiahne ⁷). Rovnako ako ostatné herpetické vírusy pretrváva v organizme po celý život v tzv. latentnom stave ​​a niekedy môže pri stresových situáciách, kedy je organizmus oslabený (napríklad počas tehotenstva, alebo veľkej psychickej záťaži) dôjsť k jeho reaktivácii. Reaktivovaný vírus vo väčšine prípadov nesprevádza žiadne príznaky, ale vírus sa aktívne vylučuje do slín, takže hrozí, že môže nakaziť ďalšie osoby.

Takže okrem bozkávania sa k vám môže vírus dostať aj pri styku s kontaminovanými predmetmi ako je kefka na zuby, fľaša na pitie, príbor.

Niekedy sa môže vírus preniesť aj kvapôčkovou infekciou alebo krvou, zriedka sexuálnym stykom. Jednoducho povedané, nakaziť sa môžete bozkávaním, zdieľaním jedla alebo pitia, pohlavným stykom s infikovanou osobou, ale výnimočne stačí, aby na vás prenášač vírusu kýchol alebo zakašlal. Bohužiaľ hrozí riziko nákazy aj pri transplantácii orgánov.

Na tejto chorobe je zradné to, že zdrojom nákazy nemusí byť bohužiaľ len chorý človek. Nakaziť vás môže aj ten, u koho sa choroba nijako neprejavila, je len tzv. nosičom vírusu a nemusí o tom ani vedieť (pozri vyššie). Ak prídete s "mononukleózou" do styku, nie je hneď dôvod na paniku, možno, že sa u vás mononukleóza vôbec neprejaví. Väčšina populácie po celom svete prišla s týmto vírusom do styku, ale zďaleka nie u každého sa vírus rozvinie.

Inkubačná doba je väčšinou 4-7 týždňov, ale nie je to pravidlom. Môžete byť nosičom vírusu Epstein-Barrovej aj niekoľko rokov, bez toho aby sa u vás choroba rozvinula. Spúšťacím mechanizmom môže byť stres a oslabený imunitný systém, niekedy sa nemusí prejaviť vôbec. Viac podrobností nájdete nižšie.

Ako vírus EB teda funguje?

EB vírusom sa väčšina z nás nakazí už v ranom detstve. Počas prvého kontaktu sa vírus rozmnoží v bunkách sliznice nosohltana a nakazia veľké množstvo bielych krviniek (leukocytov B, tj. buniek, ktoré sú predurčené k tvorbe protilátok). Vo väčšine týchto buniek sa EBV už ďalej nemnožia, len je "osídlia" a dlhodobo v nich prežíva, skrytý pred účinkami imunitného systému, ktorý by množiace bunky likvidoval.

Vírus sa nachádza v štádiu latencie čiže pokojovej fázy, ktorá sprevádza infikovaného jedinca po celý zvyšok života. Môže tak bez príznakov pretrvať celý život. Pokiaľ sa ale bunka osídlená EB vírusom dostane do prostredia, kde je dostatok vonkajších signálov k jej aktivácii a diferenciácii (zrenie), vírus sa začne opäť množiť, dôjde k jeho reaktivácii.

Vírus EB nakazí ďalšie leukocyty, v ktorých môže aj naďalej dlhodobo pretrvávať. Často k tejto reaktivácii dochádza v prostredí zápalu, ku ktorému môže dôjsť v dôsledku inej akútnej infekcie (napríklad chrípky), alebo najrôznejších chronických ochorení, počnúc rôznymi auto-imunitnými poruchami a končiac nádorovými ochoreniami.

Bežne k takejto reaktivácii infekcie dochádza v lymfatických uzlinách horných dýchacích ciest, a preto je EB vírus často vylučovaný do slín a slizničných sekrétov, ktorými sa môže prenášať z človeka na človeka. K reaktivácii infekcie dochádza aj u úplne zdravých ľudí a nie je sprevádzaná žiadnymi príznakmi ochorenia. Imunitný systém zdravého jedinca je totiž vyškolený, aby rozpoznal tie bunky, v ktorých sa EBV nachádza a ihneď ich začal likvidovať. Ak vám teda imunitný systém funguje, nedôjde k šíreniu nakazených buniek do celého organizmu a neprejavia sa u vás žiadne príznaky ochorenia³.

Popis obrázku: Na obrázku vidíte, kde sa nosohltan nachádza, tam dochádza k prvotnému množeniu EBV.

Ak je činnosť vášho imunitného systému prechodne (napríklad po chrípke) alebo chronicky (u starších ľudí, alebo pri podávaní niektorých druhov liekov) oslabená, má vírus EB šancu sa viac množiť a množstvo latentne infikovaných buniek v krvi stúpa. Na túto situáciu imunitný systém okamžite reaguje tak, že sa snaží sa aktivovať ďalšie bunky, ktoré dokážu infikované leukocyty zabíjať, produkuje protilátky proti rôznym vírusovým bielkovinám (antigénom) a celý systém sa postupne opäť dostane do rovnováhy.

Infekcia EB vírusom (latentnej infekcie alebo reaktivácie) sama o sebe ešte neznamená chorobu. EBV je kozmopolitný vírus, ktorý sa šíri po celom svete, medzinárodná zdravotnícka organizácia (WHO) udáva, že až 95% populácie je týmto vírusom nakazená. Avšak EBV človeku vo väčšine prípadov nijako výrazne neškodí.

Ak sa s EBV ale nestretnete už v predškolskom veku a prvýkrát sa nakazíte ako teenager alebo dospelý, môže u vás tento vírus spôsobiť infekčnú mononukleózu. Príčinou ochorenia je paradoxne príliš búrlivá reakcia imunitného systému organizmu na prvý kontakt s EBV. U malých detí je totiž imunitný systém nezrelý a jeho obranné reakcie sú pri styku s infekciou miernejšie.

S dospievaním sa imunitný systém mení, posilňujú sa jeho zložky, ktoré majú za úlohu eliminovať z tela nežiaduce (poškodené, zmutované alebo vírusom infikované) bunky. Imunitný systém človeka si môžete predstaviť ako sieť pozostávajúcu z mnohých prvkov, ktoré sú navzájom na sebe závislé a vzájomne sa ovplyvňujú. Ak sú niektoré z nich poškodené v dôsledku vírusovej infekcie, vedie to k poruche celého systému a nejaký čas trvá, než je jeho rovnováha znovu obnovená. Preto je infekčná mononukleóza často sprevádzaná dlhým obdobím rekonvalescencie, pre ktoré je typická nižšia výkonnosť organizmu, zvýšená únava, zvýšená náchylnosť k iným infekciám alebo k alergickým reakciám¹.

Ako spoznám, že mám mononukleózu?

Ako teda spoznáte, že sa u vás táto choroba objavila? Mononukleóza býva bohužiaľ často odhalená neskoro, a to preto, že jej príznaky sú zhodné s inými ochoreniami, ako je napríklad angína. Ak u vás, ale príznaky pretrvávajú viac ako týždeň, aj napriek kľudovému režimu a liečbe, je potrebné mať sa na pozore a pre istotu vyhľadať lekára.

Nižšie nájdete 4 najčastejšie prejavy mononukleózy.

Únava

Prvým signálom, že ste ochoreli je únava. Nejde ale o obyčajnú únavu spojenú s fyzickým výkonom napríklad po športe či dlhej práci. Ak vás postihla mononukleóza, budete pravdepodobne trpieť dlhotrvajúcim vyčerpaním, ktoré sa veľmi podobá tzv. únavovému syndrómu. Môžete byť natoľko unavená, že pre vás bude problém dokonca aj vstať a dôjsť si na toaletu. Chorí si väčšinou sťažujú, že nemajú vôbec chuť a silu čokoľvek robiť.

Horúčka

Mononukleózu často sprevádza horúčka, niekedy môže byť veľmi vysoká. Samozrejme je to individuálne, ale môžete pokojne namerať až 40 ° C, hlavne ak si ju meriate večer. Ak u vás vysoké teploty pretrvávajú niekoľko dní, je to jeden z ukazovateľov, že sa nejedná len o "obyčajnú" angínu, ale je potrebné vyhľadať lekára.

Bolesti hrdla

Môžete mať tiež bolesti hrdla¹, ktoré sa veľmi podobajú bolestiam pri ochorení angínou. Pokiaľ máte "hrču" v krku, zle sa vám prehĺta a ťažko dýcha, je to ďalší ukazovateľ, že sa zrejme jedná o mononukleózu. Ak sa pozriete do zrkadla a vyplazíte na seba jazyk (ako u lekára) je možné, že nájdete biely povlak nielen na jazyku, ale aj na hornom poschodí a na mandliach sa môžu objaviť biele fľaky pripomínajúce afty.

Popis obrázku: Na obrázku vpravo vidíte, ako vyzerajú zdravé mandle, vpravo potom mandle človeka s mononukleózou

Zväčšenie lymfatických uzlín

Môžete si hmatom zistiť zväčšené a zdurené krčné uzliny. Jednoducho priložte obe ruky na krk, tak aby sa prsty dotýkali krku tesne pod ušami a jemne prehmatajte. Niekedy sa môžu zväčšiť aj uzliny na iných častiach tela, viď obrázok.

Popis obrázku: Na obrázku sú zeleno znázornené uzliny, ktoré môžu byť pri mononukleóze zväčšenej

Okrem toho môžete trpieť aj inými symptómy:

• Bolesť hlavy
• Bolesť svalov
• Nadmerné potenie ¹
• Vyrážka vo forme fliačikov či väčších škvrniek

Mimo obvyklé príznaky sa infekčná mononukleóza môže prejaviť zväčšením pečene (hepatomegáliou) a zväčšením sleziny (splenomegáliou). Ak máte bolesti v ľavom rebre, neotáľajte s návštevou lekára. Vo výnimočných prípadoch by mohlo dôjsť ku komplikáciám, ktoré sú podrobnejšie opísané v kapitole nižšie.

Ako bude prebiehať vyšetrenie u lekára?

Ak máte podozrenie, že vás nepostihla len obyčajná chrípka či angína, určite neváhajte s návštevou doktora.

Praktický lekár sa vás bude pýtať, aké príznaky na sebe pozorujete a ako dlho trvajú, buďte na to teda pripravení, nech na nič nezabudnete.

Prezrie vám pohmatom uzliny na krku, v podpazuší a na slabinách, zmeria teplotu, skontroluje mandle a ústa . Prípadne môže prehmatať ľavé rebrá, aby skontroloval, či nemáte zväčšenú slezinu.

Ak ste vo veku 15-25 rokov, kedy je riziko nákazou najvyššie, prípadne ste v posledných týždňoch prišli do styku s niekým, kto mononukleózu má, pošle vás pán doktor s najvyššou pravdepodobnosťou na laboratórne vyšetrenie.

Základom je krvný obraz, kde sa v určitej fáze choroby nachádzajú zmeny typické pre infekčnú mononukleózu. Biele krvinky sú atypicky tvarované a niekedy môžu pripomínať aj nález u zhubného bujnenia krvných buniek pri leukémii. Celkové množstvo bielych krviniek je zvýšené. Z ďalších parametrov bývajú zvýšené pečeňové testy. Toto všetko sú testy nešpecifické, ktoré iba podporujú diagnózu pri určitých klinických prejavoch.

K potvrdeniu infekcie EBV slúži sérologická identifikácia protilátok proti EBV v krvi. Proti EBV sa tvorí rad rôznych typov protilátok. Podľa ich aktuálnej hladiny možno rozlíšiť, v akej fáze ochorenia sa pacient práve nachádza. Možno takto zistiť infekciu prekonanú pred radom rokov.

Popis obrázku: Na obrázku lekárka pohmatom kontroluje stav krčných uzlín

Mám mononukleózu, čo s tým?

Ak výsledky testov potvrdia, že máte mononukleózu, neberte liečbu na ľahkú váhu a pripravte sa na to, že budete musieť "zvoľniť tempo" a hlavne veľa odpočívať.

Na mononukleózu neexistuje žiadny špecifický liek, lieči sa teda len jej symptómy. Keďže je vírusového pôvodu nemá zmysel podávať antibiotiká⁴, naopak u mononukleózy hrozí alergická reakcia na aminopenicilinové antibiotiká, ktoré sa prejavia výsevom nepríjemnej vyrážky.

V akútnej fáze, ktorá trvá 1-2 týždne, je najlepšou liečebnou metódou kľudový režim. Pite dostatok tekutín a zvýšte príjem vitamínu C, najlepšie v prirodzenej forme (kivi, citróny, pomaranče, jahody, šípky, atď.). Rozhodne nič nepokazíte silným kuracím / slepačím vývarom.

Horúčku znižujte antipyretikami. Najvhodnejší je bežný Paralen, Panadol, Paramax, Brufen, Ibalgin, Ibuprofen, Nurofen. Ak sa vám nedarí znížiť teplotu liekmi, použite fyzikálne metódy - zábaly, sprchu vlažnú vodou.

Na dezinfekciu sliznice a zníženie bolestí hrdla použite dezinfekčné kloktadlá a spreje alebo v ústach rozpustné tablety. Niektoré z nich obsahujú aj znecitlivujúce látky alebo antibakteriálne zložky, ktoré bránia množeniu baktérií. Najvyššie dostupné sú tablety a pastilky Septofort, Septolete, Coldrex, Hexoral, Neo-angin, Orofar, Septisanu, Septolete, Strepsils, ďalej spreje Jox, Tantum verde a mnoho ďalších.

Ak máte zvýšené pečeňové testy, lekár vám predpíše lieky (Flavobion, Silygal, Simepar, Essentiale forte) podporujúce jej hojenie. Zároveň by ste mali z jedálnička vylúčiť ťažké mastné jedlá a prepaľované tuky a alkohol.

Aj po odznení akútnej fázy sa odporúča zvoľniť a vyhnúť sa aeróbnym a kontaktným športom. Rozhodne sa poraďte najprv s lekárom, než sa zase začnete "potiť" vo fitku.

Môžu nastať nejaké komplikácie?

Vo výnimočných prípadoch, ak pacient nedodržiava kľudový režim alebo telo bojuje ešte s inou chorobou, môžu nastať komplikácie.

Poranenie sleziny

V dôsledku mononukleózy môže dôjsť k zdúreniu a zväčšeniu sleziny, je preto potrebné, aby ste boli na seba opatrní. Rozhodne nezdvíhajte aspoň mesiac žiadne ťažké predmety a vyhnite sa športom, hrozí totiž, že si slezinu pretrhnete. Ak by k tomu došlo, museli by ste okamžite podstúpiť chirurgický zákrok a predĺžili si tak liečbu o niekoľko mesiacov.

Poškodenie pečene

Pečeň je počas mononukleózy veľmi náchylná. Môžu sa u vás prejaviť zvýšené hodnoty pečeňových testov, vo výnimočných prípadoch môžete dostať žltačku.

Problémy s dýchaním

Pokiaľ dôjde k zväčšeniu uzlín na krku a okolo dýchacej trubice, môžete mať problém s dýchaním. Zväčšené uzliny totiž tlačia na dýchacie cesty a tým spôsobujú ich zúženie, alebo až úplné uzavretie. Pokiaľ nie je na blízku odborná pomoc, môže dôjsť k zaduseniu. Lekári preto odporúčajú v prípade, že sú vaše uzliny veľmi zdurené a zväčšené, hospitalizáciu v nemocnici, kde budete monitorovaní.

Za ako dlho budem zase fit?

U väčšiny pacientov odznejú príznaky mononukleózy (pri dodržiavaní liečby) v rozmedzí 2-4 týždňov. Avšak váš organizmus môže potrebovať až 6 mesiacov, aby zase začal fungovať na "plné obrátky".

Môžem sa pred mononukleźou nejako chrániť?

V súčasnej chvíli neexistuje proti mononukleóze alebo vírusu EB žiadne účinné očkovanie. Vzhľadom k tomu, že je tento vírus "všade-prítomný" a prenášať ho môže aj človek, ktorý o tom vôbec nevie, je veľmi ťažké sa kontaktu s týmto vírusom vyhnúť.

Prevenciou je teda len dodržiavanie základných hygienických pravidiel ako je časté umývanie rúk a nezdieľanie fliaš na pitie, pohárov a príborov s ostatnými.

Video: Mononukleóza

Viac o infekčnej mononukleóze na modrykonik.sk

• Diskusia: Infekčná mononukleóza u detí. Aké máte skúsenosti?
• Diskusia: Mononukleóza v tehotenstve. Je to nebezpečné?
• Diskusia: Infekčná mononukleóza u malých detí

Použité zdroje

1. http://www.mononukleoza.net/infekcni-mononukleoza/
2. https://www.healthline.com/health/mononucleosis#overview1
3. https://www.webmd.com/a-to-z-guides/symptoms-of-mononucleosis
4. http://www.venerologie.cz/onemocneni/cytomegalovirus/
5. https://www.pediatriepropraxi.cz/pdfs/ped/2005/05/05.pdf
6. http://www.spektrumzdravi.cz/academy/mononukleoza
7. http://www.alergieimunita.cz/2012/05/08/co-je-eb-virus-a-jaky-ma-vztah-k-lidskym-nemocem/
8. http://www.habanova.medikus.cz/o-nemocech/infekcni-mononukleoza-614

Použité zdroje obrázkov

1. http://www.mydr.com.au/cancer-care/lymphatic-system
2. https://de.wikihow.com/Lymphknoten-überprüfen
3. https://www.symptomy.cz/anatomie/nosohltan