Hroznový cukor

Hroznový cukor, alebo tiež glukóza či dextróza, je spoločne s fruktózou a galaktózou jedným z troch monosacharidov (najjednoduchších cukrov), ktoré sa vstrebávajú zo stravy priamo do krvi, deje sa tak už za dve minúty po zjedení potraviny. Maltodextrín (polyglukóza) je oligosacharid tvorený 3 až 17 jednotkami glukózy, na ktorú sa v tele rýchlo rozkladá. Hladina glukózy v krvi sa označuje ako glykémia, nízka potom ako hypoglykémia, vysoká ako hyperglykémia. Pri vysokej hladine glukózy v krvi sa jej nadbytok pôsobením inzulínu ukladá vo svaloch a pečeni vo forme glykogénu, akonáhle sú doplnené zásoby glykogénu, energia sa začne ukladať vo forme tukov. Pri nízkej hladine glukózy sa naopak glykogén štiepi, ak sú jeho zásoby vyčerpané, začínajú sa štiepiť tuky. Glukóza je jediným zdrojom energie pre mozgové bunky a červené krvinky, využívajú ju ale všetky orgány.

Prvýkrát bola glukóza izolovaná roku 1747 z hrozienok, v čistej forme sa jedná o bielu kryštalickú látku. Hroznový cukor sa môže vyrábať kryštalizáciou z rastlinných štiav (zvyčajne z hrozna), ale obvyklejším postupom je kyslá alebo enzymatická hydrolýza škrobu, napr. zemiakového. Na trhu je hroznový cukor práškový (napr. glukopur) alebo vo forme rôzne ochutených, prípadne o vitamíny obohatených, cukríkov, pastiliek či lízaniek.

Hroznový cukor

Glukóza sa prirodzene vyskytuje v organizmoch rastlín (je produktom fotosyntézy, ukladá sa predovšetkým v plodoch) i živočíchov (v mäse, krvi). Je súčasťou zložitejších sacharidov, napr. sacharózy (bežného cukru), laktózy (mliečneho cukru), maltózy, škrobov a glykogénu. Bohatými prírodnými zdrojmi hroznového cukru sú hrozno a med¹, vyskytuje sa aj v iných druhoch ovocia, v cukrovej trstine a v menšom množstve aj v obilninách, orechoch, strukovinách, hubách a zelenine.

Prírodné zdroje hroznového cukru

Hroznový cukor v ľudskej strave

Hroznový cukor je rýchlym zdrojom energie, po jeho zjedení čoskoro nasleduje pocit hladu. Ide tiež o tzv. prázdne kalórie, pretože hroznový cukor nedodáva žiadne ďalšie živiny, vitamíny a minerály. Navyše sladká chuť je návyková. Obsah energie má hroznový cukor rovnaký ako bežný cukor (sacharóza), ale je menej sladiace než sacharóza, na dosiahnutie rovnakého pocitu sladkosti je ho teda potreba viac. Uprednostňovaná by mala byť pestrá strava, kompletné potraviny (zelenina, ovocie, orechy a semienka, obilniny, zdroje bielkovín), prípadne prirodzená sladidlá, ako je napr. med¹, slad, ryžový sirup, javorový sirup, datľový sirup, stévia.

Nadbytok jednoduchých cukrov, teda aj hroznového cukru, vedie k rozvoju inzulínovej rezistencie a následne diabetu 2. typu (cukrovky), zvyšuje riziko vzniku zubného kazu, nadváhy a kardiovaskulárnych ochorení a tiež ohrozuje zdravú črevnú mikroflóru, pretože podporuje rast nežiaducich mikroorganizmov, hlavne kvasiniek. Pritom zdravé a správne mikrobiologicky osídlené črevá sú základným kameňom dobre fungujúceho imunitného systému. Dieťaťu do jedného roka preto nedávame sladkosti a do príkrmov nepoužívame žiadne sladidlá (vrátane hroznového cukru). Glukóza je obsiahnutá aj v niektorých detských instantných čajoch, tie nemožno považovať za najvhodnejšie ako pre dojčatá, tak i pre staršie deti.

Hroznový cukor je možné používať u diabetikov ako prvú pomoc pri hypoglykémii. Môže rýchlo dodať energiu pri pôrode³², ak sa žena z nejakého dôvodu nemôže najesť, pri vrcholovom športe či intenzívny duševnej aktivite. Nie je ale možné ho odporučiť k častejšej alebo pravidelnej konzumácii komukoľvek, dokonca ani ľuďom, ktorí trpia nechutenstvom¹ alebo potrebujú pribrať, negatíva konzumácia sladkého prevažujú.

Hroznový cukor a deti

Dieťaťu minimálne do jedného roka preto nedávame sladkosti a do príkrmov nepoužívame žiadne sladidlá, samozrejme vrátane hroznového cukru a maltodextrínu, ktorý sa v tele pomerne rýchlo štiepi na glukózu. Deti minimálne do pol roka ale netvoria pre štiepenie maltodextrínu dostatok enzýmov, jeho príjem potom môže viesť ku nadmernému zaťaženiu tráviacej sústavy, nadúvanie a kolike². Hroznový cukor alebo maltodextrín sú obsiahnuté v niektorých značkách dojčenských kaší, dojčenských sušienok, detských instantných čajov a pod. Tieto potraviny sú teda pre dojčatá nevhodné a nie príliš vhodné sú aj pre staršie deti. Sladká chuť je vysoko návyková, dojčenské a batoľacie obdobie má na budúce stravovacie návyky a nastavenie metabolizmu najzásadnejší vplyv a preto sa snažíme stravu príliš nesladiť ani starším deťom, na maškrtenie preferujeme ovocie. Príjem sladidiel deťom síce obmedzujeme, avšak z nich nerobíme vec zakázanú, o to lákavejšími by sa stala, na druhú stranu je ale sladkosti nepoužívame ani ako odmenu.