KočíkopédiaHELLP syndróm
Počula si už o HELLP syndróme? Pravdou je, že sa o ňom hovorí len veľmi málo, no pritom ide o mimoriadne nebezpečný syndróm, ktorý sa môže končiť aj smrťou matky alebo dieťaťa. Má HELLP syndróm nejakú spojitosť s preeklampsiou a aké príznaky sú preň charakteristické?
HELLP syndróm je mimoriadne nebezpečná komplikácia, ktorá sa môže objaviť i v tehotenstve, ktoré sa predtým javilo ako bezproblémové.
Čo je to HELLP syndróm?
- Za touto sa skratkou sa skrývajú nasledujúce pojmy, ktoré zároveň popisujú aj sprievodné faktory syndrómu:
- H = hemolýza, rozklad krvi,
- EL = Elavated Liver Function Tests - zvýšené hodnoty pečene,
- LP = Low Platelet Counts - nízky počet trombocytov, teda krvných doštičiek.
- Ide o život ohrozujúci stav tehotnej ženy a zároveň i dieťaťa, ktorý spôsobuje problémy s pečeňou, rozpad červených krviniek a nízku hladinu krvných doštičiek. Najčastejšie sa vyskytuje v treťom trimestri tehotenstva, len raritne sa objaví skorších štádiách. Sú však aj prípady, kedy sa HELLP syndróm rozvinie v čase pôrodu, prípadne krátko po pôrode. Stále nie je úplne objasnená príčina jeho vzniku, no predpoklady vedú k poruchám pečene a imunitného systému.
- Našťastie sa HELLP syndróm vyskytuje len zriedkavo – ide o 0,5% až 0,9% spomedzi všetkých tehotných žien. Môže aj nemusí mu predchádzať diagnostikovaná preeklampsia, no ženy, ktoré ňou v tehotenstve trpia, sú vystavené väčšiemu riziku rozpuku HELLP syndrómu v porovnaní so ženami, u ktorých sa preeklampsia neobjavila. Postihuje konkrétne 4% až 12% žien, ktoré v tehotenstve trpia preeklampsiou.
Preeklampsia
Príznaky HELLP syndrómu
- HELLP syndróm je typický tým, že jeho prejavy prichádzajú pomaly a následne sa v krátkom časovom horizonte komplikácie razantne vystupňujú – vtedy už ide o život ohrozujúci stav. Často sa symptómy objavujú počas noci a cez deň zvyknú na čas ustúpiť.
- Medzi príznaky, ktoré môžeš pri HELLP syndróme pociťovať, patria:
- bolesť pod pravým rebrovým oblúkom (v okolí pečene) alebo v hornej časti tráviaceho traktu,
- bolesť hlavy, ktorú môžu sprevádzať poruchy zraku a neostrosť videnia,
- náhla nevoľnosť, telesná slabosť a nutkanie na vracanie,
- niekoľko dní pred vypuknutím HELLP syndrómu sa môže dostaviť pocit, akoby si mala chrípku (bolesť svalov, únava…), tzv. flu-like pocit,
- vysoký krvný tlak,1
- nástup opuchov predovšetkým na končatinách alebo v tvári,
- rýchly prírastok na hmotnosti, ktorý súvisí práve s opuchmi a zadržiavaním vody v tele.
Komplikácie pri HELLP syndróme
- Nástrahou je neskorá diagnostika, ktorej priebeh komplikujú pridružené ochorenia na strane tehotnej ženy. Tým pádom sa lekári zamerajú na riešenie problému, o ktorom zatiaľ nepredpokladajú, že by jeho príčina mohla spočívať v niečom tak závažnom. Takisto včasnú diagnostiku komplikuje aj skutočnosť, že predvídanie HELLP syndrómu je takmer nemožné – môže sa objavovať aj v bezproblémovom tehotenstve, v ktorom nič nenaznačovalo tomu, že sa schyľuje k takejto závažnej komplikácii.
- V prípade vážnych stavov alebo rýchleho nástupu HELLP syndrómu sa môžu objaviť tieto zdravotné následky:
- predčasné odlúčenie placenty,
- akútne zlyhávanie obličiek,
- opuch mozgu,
- opuch pľúc,
- hematóm (výron krvi) pečene vedúci až k priamemu ohrozeniu života.
Liečba HELLP syndrómu
- HELLP syndróm vedie k okamžitej hospitalizácii a žiaľ, jedinou úspešnou liečbou je odstránenie placenty z tela, teda pôrod cisárskym rezom.60 K pôrodu sa pristupuje čím skôr, no až po ubezpečení, že žena pôrod zvládne – pre nízku hladinu krvných doštičiek totiž hrozí veľká krvná strata až vykrvácanie.
- Špecifickou výnimkou v liečbe je miernejšia forma HELLP syndrómu, kedy sa tehotná žena sleduje v nemocnici a sú jej podávané kortikoidy a lieky s účelom zníženia tlaku či zabránenia vzniku krvných zrazenín.
- Dôležitá je však aj liečba po pôrode. Žena zostáva v nemocnici omnoho dlhšie a je jej podávané široké spektrum liekov – kortikoidy, lieky proti zápalu či vytvoreniu krvných zrazenín, na zníženie krvného tlaku a úpravu krvných elementov.
HELLP syndróm a ďalšie tehotenstvo
- Môže sa stať, že po prekonaní HELLP syndrómu v prvom tehotenstve, ti už lekári nemusia odporúčať znovu otehotnieť. HELLP syndróm sa môže, no rovnako i nemusí v ďalšej gravidite zopakovať.
- Riziko, že by sa druhé tehotenstvo mohlo vážne skomplikovať, súvisí aj s následkami, ktoré na ženskom organizme HELLP syndróm mohol zanechať.
- Je dôležité podotknúť, že HELLP syndróm nie je dedičný. Teda ak ho prekonala napríklad tvoja mama, u teba nie je zvýšené riziko. Takisto to platí aj v rámci súrodeneckej línie – ak jedna zo sestier prekonala HELLP syndróm, u druhej sestry sa riziko jeho vzniku nezvyšuje.
Video: „Nie každá žena má tehotenstvo bezproblémové“
Rozhovor s odborníkom: vedúci lekár IVF Clinic Olomouc, MUDr. Štěpán Machač
Pozri si naše video, v ktorom nájdeš všetky dôležité informácie pekne pod jednou strechou. Ako sa v tehotenstve stravovať? Čo ťa počas tohto obdobia môže prekvapiť a na čo by si si mala dať pozor? A ako lekári pristupujú k situáciám, ktoré tehotenstvo komplikujú? Aj na tieto otázky odpovedá MUDr. Štěpán Machač.
Mohlo by ťa zaujímať
Vyšetrenia počas tehotenstva
Eklampsia
Priebeh tehotenstva
Viac o tehotenstve na Modrom koníku
- Spýtaj sa odborníka
- Máš otázku, na ktorú potrebuješ zrozumiteľnú odpoveď od odborníka? Spýtaj sa v našej Poradni, ktorá je zadarmo a ponúka ti možnosť anonymity.
- Pridaj sa do tematickej skupiny
- V tematických skupinách nájdeš užívateľky Modrého koníka, ktoré niečo spája, napríklad aj približne rovnaký termín pôrodu. S nastávajúcimi mamičkami, ktoré si prechádzajú rovnaký obdobím tehotenstva, si môžete vymeniť skúsenosti, ale aj rady či dôležité informácie.
- Tematické skupiny
- Zapoj do diskusie
- Diskutuj v našich fórach o čomkoľvek, čo ťa zaujíma, trápi alebo čím si práve prechádzaš. Zapoj sa do už existujúcej diskusie, no pokojne môžeš vytvoriť aj svoje vlastné vlákno.
- Diskusie: Prekonali ste niektorá Hellp syndróm alebo preklampsiu? • Hellp syndróm – príznaky • Hellp syndróm
Hodnotenia a skúsenosti s HELLP syndrómom
Hellp syndróm
Moja skúsenosť s hellp syndrómom bola veľmi zlá. Takže celé tehotenstvo som bola úplne v poriadku aj keď som bola po umelom oplodnení. Cítila som sa skvele žiadne problémi som nemala. Keď som bola v 29 tt dostala som silné bolesti na pravo v boku. Išla som na pohotovosť tam som mala bielkovinu v moči a aj keď som vypila v ten deň 3 litre vody nedala sa mi zobrať žiadna krv bola taká hustá. No doktorka to zhodnotila, že to bude iba zápal močových ciest, dala mi na to antibiotika a poslala ma domov. Po týždni som sa cítila lepšie tak som si myslela, že to bolo tým a antibiotika zabrali. Avšak na ďalší týždeň som dostala kovid teplota mi stúpla na 39°C ostalo mi zle, nechutilo mi jesť, vracala som, bolelo ma celé telo a doktori ma odmietli vyšetriť aj na pohotovosti aj môj gynekológ lebo sa báli kovidu. Keď som bola 31+2 tt (čiže 4 dni čo som dostala kovid) prestala som cítiť pohyby malého tak som utekala na pohotovosť... Tam ma vyšetrili po 2 hodinách lebo som sa s nimi nasťahovala kvôli kovidu. Na pásoch som bola 4 hodiny a za tie 4 hodiny sa malý nepohol ani raz, tak ma dali na izbu a tam znova na pásy na ďalšie 2 hodiny, za tie 2 hodiny sa pohol iba raz, tak mi zobrali krv, že mi idú urobiť vyšetrenia za hodinu som mala izbu plnú ľudí 3 doktori 4 sestričky všetci okolo mňa behali, netušila som čo sa deje. Jeden doktor mi povedal, že ideme urýchlene urobiť sekciu v plnej anestézii. Zľakla som sa a napísala som to partnerovi lebo mu nedovolili byť pri mne. Druhý mi povedal, že výsledky mojich testov sú veľmi zlé, internista mi urobil nejaké vyšetrenia, sestričky dali infúzie, transfuziu krvi aj plazmu dali mi podpísať nejaké papiere a upozornili ma, že ohľadom výsledkov z krvi je veľká pravdepodobnosť, že to neprežijem, že vykrvacam, takže nech dám kontakt koho kontaktovať keby sa to neskončí dobre. Vtedy som začala panikarit ešte mi ani nestihli pomaly tiecť infuzie a už ma brali na sálu. Malého vybrali a mňa dali na izbu keď som sa prebrala odmietli mi čokoľvek povedať o mojom synovi iba mi povedali, že sú veľmi prekvapený, že žijem a, že som sa tak rýchlo prebrala. Na druhý deň mi prišiel doktor povedať, že malý je na tom zle ale, že ma za ním nepustia. Môjho priateľa jeho otca za ním pustili aspoň jedného z nás. Na ďalší deň sa malému polepšilo. Ja som bola až na nedostatok krvi v tele úplne v poriadku môj tlak bol celý čas nízky dokonca aj keď som mala hellp bol 120 na 60 preto nikto hellp syndróm nepredpokladal. Na ďalší čiže tretí deň po pôrode mi prišiel doktor známi, že sa mám ísť rozlúčiť so synom, že čoskoro zomrie. Po jeho slovách som sa zosypala. Moje prvé stretnutie so synom bolo aj moje posledné. Syn mi zomrel v náručí. Chceli si ma tam kvôli ťažkemu hellp syndrómu ešte nechať 2 týždne ale podpísala som reverz nemohla som tam ostať pri šťastných mamičkach s deťmi. Povedali mi, že ďalšie umelé oplodnenie mám skúsiť o rok. Po 3 mesiacoch od cisarskeho rezu som ostala spontánne tehotná aj keď mi bolo povedané, že to možné nie je teraz som 30+4 tt a veľmi dúfam, že sa to už nezopakuje. No strach ktorý cítim sa nedá opísať. Chcem upozorniť všetky budúce mamičky: radšej ísť aj ku 5 doktorom ako sa nechať odbiť. Dúfam, že Vás hellp syndróm obíde míľovými krokmi. P. S. Ja som mala minimum príznakov hellp syndrómu takže sa radšej podrobne sledujte a nič nepodceňujte.
Hellp syndróm
My sme tiež prekonali tento syndróm. Bolo to nečakané a hlavne veľmi rýchle. Celé tehotenstvo som nemala žiadne problémy. Zvrtlo sa to v poradni v 35. týždni. Ešte sa pamätám, vybehla som po schodoch, raz, dva, tri. Ale keď mi merali tlak, už sa im to nezdalo, bielkoviny v moči. Poslali má na interné vyšetrenie, kde som čakala pol dňa a dali mi rovnaké lieky ako moja pani doktorka, ktoré mi pre istotu predpísala, keby ma nevyšetrili.
Dva dni som si doma merala tlak, stále nebol ok, aj keď som brala lieky. Napokon ma do tlačili do nemocnice, kde ma aj nechali. Necítila som sa nejako divne, akurát v noci som nevedela spať, ani ležať, prechádzala som sa po chodbe. Sľubovali mi, že pôjdeme na sono, kde pozrú malé. Nič také sa ale nekonalo, asi 2x do dňa som šla na pásy, kde pozreli malú a nič mi nepovedali.
Večer som zase blúdila po chodbe, ale už mi bolo horšie, preto som zaklopala sestričke na izbu. Dala mi injekciu na bolesť, zobrala krv a vtedy sa to akosi rozbehlo. Ráno ma vyšetrili a povedali, že len čo sa vymenia služby, idem na sálu. Zobrali ma aj na sono, kde ma doktor odpinkal, keď som sa pýtala na malú, že musia riešiť mňa, aby som tam nevykrvácala.
Išla som na sálu, mená som nahlasovala s neskutočný revom, keďže som nevedela ani či bude žiť. Doktor mi ešte povedal, že už včera mala malá zlé výsledky. Hneď ako som sa prebrala, som sa za ňou dobíjala. Ležala som na ARE, nemala som ju pri sebe, bola na nedonoseneckom, narodila sa v 36. týždni tehotenstva a nemala ani 2 kilá. Ja som ležala pripojená na prístrojoch a nevedela som nič o svete, zobudila som sa len keď mi prístroj začal meral tlak. Potom mi prišla doktorka povedať, že malá je zdravá a má všetko čo má mať. Večer keď sa vymenila služba, sestrička mi dovolila zavolať aj domov, a potom skonštatovala, že hneď sa mi aj tlak upravil.
Ráno mi prišla pomôcť pani sanitárna sa umyť, pobaliť si veci a išla som na oddelenie. Bola to veľmi milá osoba a veľmi jej dodnes ďakujem, tak ako aj všetkým. Aj slová doktora pred pôrodom mi veľmi veľmi ublížili, celý čas keď som bola v nemocnici, sme na seba pozerali rovnako, nikdy som na nikoho tak vyčítavo a zároveň vďačne nepozerala, pretože nech povedal čokoľvek, zachránil moje dieťa.
V nemocnici som sa nikdy na nič nesťažovala. Nato, že som bola po cisárskom som po druhom dni chodila už ako srna, hore dole po schodoch, aby som mohla každé tri hodiny vidieť malú. Na druhý deň som si ju začala hneď prikladať a spustilo sa aj mlieko. Doktorka mi hovorila, že bude mať asi nejaké problémy, lebo že stále len plače a je nespokojná a nakoniec to bolo preto, že málo papala a bola hladná. Oni jej dávali po 5ml mliečka a ona si na prvé kojenie vytiahla 25ml a bol kľud... Po treťom dni som sestričku poprosila, nech mi nič na bolesť nepichá, aj aby mi kanylu vybrali, nakoľko sa už ani nepoužívala a bol už aj obväz tam špinavý, bála som sa aby som k malej žiadny bacil nepriniesla. Bola taká maličká a zraniteľná. Ale neskutočná bojovníčka.
Po mojom prepustení sme tam spolu kraľovali ešte dva týždne a potom nás poslali domov. Ďakujem všetkým svätým, že sme obe zdravé. Ja som sa až po pôrode na kontrole dozvedela, že čo sa to vlastne stalo a vtedy mi doktorka povedala, že keď by som nešla vtedy do nemocnice, ďalšej poradne, ktorá mala byť o týždeň, by sme sa už nedožili. Ako som ďalej rozmýšľala, ešte pred tým 35. týždňom som sa raz po stretla pri tom, ako mi z nosa tiekla krv, myslela som si, že mi praskla len nejaká cievka v nose. Potom zase o pár dní ma škriabalo v hrdle a keď som vypľula hlien, bola aj tam krv. Myslela som si, že nejaká angína a uvarila som si čaj. Ale keď som si to začala uvedomovať, po študovni tejto choroby, všetko to boli príznaky. Škoda len, že sa o tomto tak nehovorí, človek sa o tom väčšinou dozvie, len keď to prekoná... Každopádne netreba sa báť spýtať, či ozvať, keď vám niečo je. Ja tiež možno, keby sa vtedy v noci rozhodnem, že nebudem sestričku budiť, mohlo byť všetko úplne inak.
Dva dni som si doma merala tlak, stále nebol ok, aj keď som brala lieky. Napokon ma do tlačili do nemocnice, kde ma aj nechali. Necítila som sa nejako divne, akurát v noci som nevedela spať, ani ležať, prechádzala som sa po chodbe. Sľubovali mi, že pôjdeme na sono, kde pozrú malé. Nič také sa ale nekonalo, asi 2x do dňa som šla na pásy, kde pozreli malú a nič mi nepovedali.
Večer som zase blúdila po chodbe, ale už mi bolo horšie, preto som zaklopala sestričke na izbu. Dala mi injekciu na bolesť, zobrala krv a vtedy sa to akosi rozbehlo. Ráno ma vyšetrili a povedali, že len čo sa vymenia služby, idem na sálu. Zobrali ma aj na sono, kde ma doktor odpinkal, keď som sa pýtala na malú, že musia riešiť mňa, aby som tam nevykrvácala.
Išla som na sálu, mená som nahlasovala s neskutočný revom, keďže som nevedela ani či bude žiť. Doktor mi ešte povedal, že už včera mala malá zlé výsledky. Hneď ako som sa prebrala, som sa za ňou dobíjala. Ležala som na ARE, nemala som ju pri sebe, bola na nedonoseneckom, narodila sa v 36. týždni tehotenstva a nemala ani 2 kilá. Ja som ležala pripojená na prístrojoch a nevedela som nič o svete, zobudila som sa len keď mi prístroj začal meral tlak. Potom mi prišla doktorka povedať, že malá je zdravá a má všetko čo má mať. Večer keď sa vymenila služba, sestrička mi dovolila zavolať aj domov, a potom skonštatovala, že hneď sa mi aj tlak upravil.
Ráno mi prišla pomôcť pani sanitárna sa umyť, pobaliť si veci a išla som na oddelenie. Bola to veľmi milá osoba a veľmi jej dodnes ďakujem, tak ako aj všetkým. Aj slová doktora pred pôrodom mi veľmi veľmi ublížili, celý čas keď som bola v nemocnici, sme na seba pozerali rovnako, nikdy som na nikoho tak vyčítavo a zároveň vďačne nepozerala, pretože nech povedal čokoľvek, zachránil moje dieťa.
V nemocnici som sa nikdy na nič nesťažovala. Nato, že som bola po cisárskom som po druhom dni chodila už ako srna, hore dole po schodoch, aby som mohla každé tri hodiny vidieť malú. Na druhý deň som si ju začala hneď prikladať a spustilo sa aj mlieko. Doktorka mi hovorila, že bude mať asi nejaké problémy, lebo že stále len plače a je nespokojná a nakoniec to bolo preto, že málo papala a bola hladná. Oni jej dávali po 5ml mliečka a ona si na prvé kojenie vytiahla 25ml a bol kľud... Po treťom dni som sestričku poprosila, nech mi nič na bolesť nepichá, aj aby mi kanylu vybrali, nakoľko sa už ani nepoužívala a bol už aj obväz tam špinavý, bála som sa aby som k malej žiadny bacil nepriniesla. Bola taká maličká a zraniteľná. Ale neskutočná bojovníčka.
Po mojom prepustení sme tam spolu kraľovali ešte dva týždne a potom nás poslali domov. Ďakujem všetkým svätým, že sme obe zdravé. Ja som sa až po pôrode na kontrole dozvedela, že čo sa to vlastne stalo a vtedy mi doktorka povedala, že keď by som nešla vtedy do nemocnice, ďalšej poradne, ktorá mala byť o týždeň, by sme sa už nedožili. Ako som ďalej rozmýšľala, ešte pred tým 35. týždňom som sa raz po stretla pri tom, ako mi z nosa tiekla krv, myslela som si, že mi praskla len nejaká cievka v nose. Potom zase o pár dní ma škriabalo v hrdle a keď som vypľula hlien, bola aj tam krv. Myslela som si, že nejaká angína a uvarila som si čaj. Ale keď som si to začala uvedomovať, po študovni tejto choroby, všetko to boli príznaky. Škoda len, že sa o tomto tak nehovorí, človek sa o tom väčšinou dozvie, len keď to prekoná... Každopádne netreba sa báť spýtať, či ozvať, keď vám niečo je. Ja tiež možno, keby sa vtedy v noci rozhodnem, že nebudem sestričku budiť, mohlo byť všetko úplne inak.
Druhý pôrod bez HELLPu
Ahojte, nakoľko som bola sama zvedavá, či sa hellp syndróm opakuje, podelím sa o svoju vlastnú skúsenosť. Prvé tehotenstvo som mala celkom ukážkové, bezproblémové. Na konci 34. týždňa mi však už začalo bruško veľmi prekážať, bolo mi nevoľno a mala som pocit, že ma "tlačí" žalúdok. Kolega v práci mal pred pár dňami črevnú virózu, tak som myslela, že ju mám zrejme tiež.
Nakoľko som však o 2-3 dni mala ísť do poradne a malú som krásne cítila kopkať, "zbytočne" som sa k doktorovi nehrnula. Poradňu som však už nestihla, pretože mi odtiekla plodová voda. Hellp sa mi rozbehol zrejme len tých pár dní pred pôrodom a netlačil ma žalúdok, ale pečeň. Rodila som prirodzene, dcérka je našťastie v poriadku.
Po pôrode však už všetci lekári začali okolo mňa doslova lietať. Výsledky krvi som mala veľmi zlé, zlyhala mi pečeň aj obličky, v pôrodných cestách sa mi vytvoril hematóm a nevyhla som sa ani následnej operácii. Našťastie podaná plazma, doštičky aj transfúzie zabrali a hlavne, vďaka Bohu, som ostala nažive a nažive ostala aj túžba po štvorčlennej rodinke. Druhé tehotenstvo som si doslova "užila". Neviedli ho ako rizikové, ale na krvné testy som chodila častejšie než iné tehuľky a pravidelne som si musela merať krvný tlak.
Trápili ma ale celodenné nevoľnosti a to takmer počas celého tehotenstva, takže už viem pochopiť aj tehuľky, ktorým býva zle ;) Druhá dcérka prišla na svet tiež prirodzene, len pár dní pred termínom pôrodu, takže sme sa vyhli neurologickým kontrolám, ktoré sme s prvou museli absolvovať. A deti máme ako cez kopirák - nepokojné, s refluxom, nespíme, nevydržíme v kočíku, ani v autosedačke (druhá aspoň v autosedačke áno), a nie sme naučení na ruky, lebo plačeme aj na rukách až lapeme po dychu.
My sme v koncoch a susedovci majú určite radosť :) Ale staršia už bude mať 3 roky, užili sme si s ňou do toho roka neskutočne, ale teraz je poklad. Ešte to nejako prežiť s mladšou, ktorá bude mať 2 mesiace. A ak to niekomu po hellpe, kto zvažuje druhé dieťatko pomôže, info o nás (rodičoch): s manželom sme rovnako starí, nefajčiari, v rodinách žiadne ochorenia, ani hellp, ani vysoký krvný tlak a pod. Prvý pôrod v 27 rokoch, druhý v 30tich. A prvý pôrod bol prirodzený, nakoľko lekári ešte nevedeli, že som tehuľka s hellpom. Zvykne sa rodiť sekciou, ale u mňa bolo šťastie, že to nevedeli, lebo stav krvných doštičiek som mala taký zlý, že by som vraj pri sekcii bola vykrvácala. Akokoľvek sa rozhodnete, želám vám, aby ste boli šťastní a naplno si užívali čo máte doma :*
Nakoľko som však o 2-3 dni mala ísť do poradne a malú som krásne cítila kopkať, "zbytočne" som sa k doktorovi nehrnula. Poradňu som však už nestihla, pretože mi odtiekla plodová voda. Hellp sa mi rozbehol zrejme len tých pár dní pred pôrodom a netlačil ma žalúdok, ale pečeň. Rodila som prirodzene, dcérka je našťastie v poriadku.
Po pôrode však už všetci lekári začali okolo mňa doslova lietať. Výsledky krvi som mala veľmi zlé, zlyhala mi pečeň aj obličky, v pôrodných cestách sa mi vytvoril hematóm a nevyhla som sa ani následnej operácii. Našťastie podaná plazma, doštičky aj transfúzie zabrali a hlavne, vďaka Bohu, som ostala nažive a nažive ostala aj túžba po štvorčlennej rodinke. Druhé tehotenstvo som si doslova "užila". Neviedli ho ako rizikové, ale na krvné testy som chodila častejšie než iné tehuľky a pravidelne som si musela merať krvný tlak.
Trápili ma ale celodenné nevoľnosti a to takmer počas celého tehotenstva, takže už viem pochopiť aj tehuľky, ktorým býva zle ;) Druhá dcérka prišla na svet tiež prirodzene, len pár dní pred termínom pôrodu, takže sme sa vyhli neurologickým kontrolám, ktoré sme s prvou museli absolvovať. A deti máme ako cez kopirák - nepokojné, s refluxom, nespíme, nevydržíme v kočíku, ani v autosedačke (druhá aspoň v autosedačke áno), a nie sme naučení na ruky, lebo plačeme aj na rukách až lapeme po dychu.
My sme v koncoch a susedovci majú určite radosť :) Ale staršia už bude mať 3 roky, užili sme si s ňou do toho roka neskutočne, ale teraz je poklad. Ešte to nejako prežiť s mladšou, ktorá bude mať 2 mesiace. A ak to niekomu po hellpe, kto zvažuje druhé dieťatko pomôže, info o nás (rodičoch): s manželom sme rovnako starí, nefajčiari, v rodinách žiadne ochorenia, ani hellp, ani vysoký krvný tlak a pod. Prvý pôrod v 27 rokoch, druhý v 30tich. A prvý pôrod bol prirodzený, nakoľko lekári ešte nevedeli, že som tehuľka s hellpom. Zvykne sa rodiť sekciou, ale u mňa bolo šťastie, že to nevedeli, lebo stav krvných doštičiek som mala taký zlý, že by som vraj pri sekcii bola vykrvácala. Akokoľvek sa rozhodnete, želám vám, aby ste boli šťastní a naplno si užívali čo máte doma :*
1 človek považuje za užitočné
Prekonala som HELLP...
Prekonala som HELLP pred týždňom. Od začiatku som mala tehotenstvo rizikové. Prvé mesiace som nadmerne zvracala, v 20. týždni mi museli robiť serkláž, o týždeň na to som začala krvácať... Posledné týždne som ale mala pocit, že si konečne môžeme tehotenstvo aj užiť...
U mňa mal HELLP veľmi rýchly priebeh. V stredu mi začalo byť nejako divne, bolela ma hlava, tak som si zmerala tlak a mala som ho 135/95, to som doteraz mala stále ukážkový tlak 120/80. Objednaná som bola na piatok do poradne, tam mi merali tlak a mala som ho 150/110, bielkovinu v moči som nemala, ani žiadne opuchy. Lekárka mi predpísala Dopegyt a prikázala prísť v pondelok na premeranie tlaku. V sobotu sa mi tlak upravil na krásnych 120/80, ale k večeru začal znova trocha stúpať, v nedeľu bol už znova priemerne 140/110. V pondelok ráno som sa zobudila s opuchnutou rukou, nevedela som spať, lebo ma bolel chrbát a hlava z tlaku, keď som sa postavila na váhu a zistila, že som za víkend pribrala skoro 3kg, tak som začala tušiť, že niečo nebude v poriadku. Lekárka ma poslala rovno do nemocnice. Tlak pri prijímaní po 2 Dopegytoch a injekcii magnézia 150/110, bielkovina už bola v moči. Zavolali internistu, ktorý mi naordinoval infúziu, magnézium a Dopegyt.
Poobede sa bolesti hlavy stupňovali, začalo ma bolieť vpravo pod rebrami a žalúdok, tlak aj napriek všetkým podaným liekom stúpal a to už začali okolo mňa skákať sestričky a lekári. Ako začali prichádzať výsledky krvi, tak ma brali na sálu, začali mi 5 minútové kontrakcie, tlak 170/120. To už sa lekári rozhodli pre cisársky rez so spinálnou anestéziou. Strašne som plakala, že môj syn je ešte maličký a nemôžu to urobiť. Už sme nemali na výber...
Miško sa narodil o polnoci v 34. týždni s nedovyvinutými pľúcami, vrodeným zápalom pľúc, nedýchal a museli ho oživovať. Hneď ho prevážali do 150km vzdialeného centra pre predčasne narodené deti. Videla som ho na 2 sekundy. Neviem aké to je, keď vám priložia dieťatko po pôrode, viem len aký je to hrozný pocit, keď neviete, čo je s ním. Videla som ho po 5 dňoch, keď som sa na vlastné riziko a po neskutočných vybavovačkách cez známych dala preložiť do tej istej nemocnice. Plakala som, keď som ho tam videla takého ponapájaného...
Tlak mi stále kolíše a všetko ma bolí, ale všetci sa čudujú ako rýchlo som sa spamätala z pôrodu. Keď má matka svoje dieťa 150km od seba a nevie, čo je s ním tak sa dokáže spamätať veľmi rýchlo. Zatiaľ nikto nevie, aké následky bude mať maličký, ale ja len dúfam, že čo najmenšie...
Stále som chcela mať 2 deti, ale po tejto skúsenosti som presvedčená, že odvahu na ďalšie tehotenstvo už nenaberiem, aj keď viem, že sa to môže ale nemusí zopakovať. Vždy ma bude strašiť diagnóza napísaná v prepúštacej správe: Preecplampsia ťažkého stupňa, Cave HELLP Syndróm
U mňa mal HELLP veľmi rýchly priebeh. V stredu mi začalo byť nejako divne, bolela ma hlava, tak som si zmerala tlak a mala som ho 135/95, to som doteraz mala stále ukážkový tlak 120/80. Objednaná som bola na piatok do poradne, tam mi merali tlak a mala som ho 150/110, bielkovinu v moči som nemala, ani žiadne opuchy. Lekárka mi predpísala Dopegyt a prikázala prísť v pondelok na premeranie tlaku. V sobotu sa mi tlak upravil na krásnych 120/80, ale k večeru začal znova trocha stúpať, v nedeľu bol už znova priemerne 140/110. V pondelok ráno som sa zobudila s opuchnutou rukou, nevedela som spať, lebo ma bolel chrbát a hlava z tlaku, keď som sa postavila na váhu a zistila, že som za víkend pribrala skoro 3kg, tak som začala tušiť, že niečo nebude v poriadku. Lekárka ma poslala rovno do nemocnice. Tlak pri prijímaní po 2 Dopegytoch a injekcii magnézia 150/110, bielkovina už bola v moči. Zavolali internistu, ktorý mi naordinoval infúziu, magnézium a Dopegyt.
Poobede sa bolesti hlavy stupňovali, začalo ma bolieť vpravo pod rebrami a žalúdok, tlak aj napriek všetkým podaným liekom stúpal a to už začali okolo mňa skákať sestričky a lekári. Ako začali prichádzať výsledky krvi, tak ma brali na sálu, začali mi 5 minútové kontrakcie, tlak 170/120. To už sa lekári rozhodli pre cisársky rez so spinálnou anestéziou. Strašne som plakala, že môj syn je ešte maličký a nemôžu to urobiť. Už sme nemali na výber...
Miško sa narodil o polnoci v 34. týždni s nedovyvinutými pľúcami, vrodeným zápalom pľúc, nedýchal a museli ho oživovať. Hneď ho prevážali do 150km vzdialeného centra pre predčasne narodené deti. Videla som ho na 2 sekundy. Neviem aké to je, keď vám priložia dieťatko po pôrode, viem len aký je to hrozný pocit, keď neviete, čo je s ním. Videla som ho po 5 dňoch, keď som sa na vlastné riziko a po neskutočných vybavovačkách cez známych dala preložiť do tej istej nemocnice. Plakala som, keď som ho tam videla takého ponapájaného...
Tlak mi stále kolíše a všetko ma bolí, ale všetci sa čudujú ako rýchlo som sa spamätala z pôrodu. Keď má matka svoje dieťa 150km od seba a nevie, čo je s ním tak sa dokáže spamätať veľmi rýchlo. Zatiaľ nikto nevie, aké následky bude mať maličký, ale ja len dúfam, že čo najmenšie...
Stále som chcela mať 2 deti, ale po tejto skúsenosti som presvedčená, že odvahu na ďalšie tehotenstvo už nenaberiem, aj keď viem, že sa to môže ale nemusí zopakovať. Vždy ma bude strašiť diagnóza napísaná v prepúštacej správe: Preecplampsia ťažkého stupňa, Cave HELLP Syndróm
4 ľudia považujú za užitočné
Môj hellp syndróm
Taktiež som prekonala HELLP syndróm v 36 tt, kedy mi museli cisárskym rezom vybrať synčeka. Ale po poriadku:
Celé moje tehotenstvo bolo relatívne ukážkové. Napriek tomu, že som bola celú dobu PN z dôvodu mojich dvoch predchádzajúcich potratov. Zhruba v 33 tt som si všimla, že ma na rôznych miestach svrbí neskutočne pokožka. Keby som sa neovládala, asi sa rozškrábem do krvi. Neprikladala som tomu však význam, viac som sa začala natierať, čo však ani trošku nepomáhalo. Jedla som dosť citrusov, ktoré mi neskutočne chutili a myslela som si, že sa mi možno prejavila alergia na citrusy, ktorú som kedysi mala. Lenže v 35tt ma jedno poobedie neskutočne rozbolelo pod pravým rebrom a v podstate to s občasnými prestávkami trvalo cca 5 dní. Prestalo mi chutnať jesť. Našťastie som mala doma veľmi dobrú knihu o tehotenstve, v ktorej som sa dočítala, že svrbenie a bolesť v pravom podrebrí môžu súvisieť. V ten týždeň som svojmu gynekológovi tieto symptómy predniesla aj s tým, že sa bojím, či sa nejedná o HELLP. Urobil mi pečeňové testy, vraj si mám ráno zavolať...už som nestihla. Volal mi hneď v ten deň poobede, že mám okamžite nastúpiť na hospitalizáciu.
Potom to už šlo všetko veľmi rýchlo. Tri dni ma sledovali, robili krvné testy od výmyslu sveta, monitor robili aj 5x denne. Ja som zostávala malátna, cítila som sa ako pri chrípke. Zhoršovalo sa mi videnie, bolesti v podrebrí neustupovali. Na 4.deň v nemocnici vypukla panika. Môj izbový lekár chcel robiť sekciu hneď v ten večer. Môj gynekológ, ktorý tiež pracuje v pôrodnici, však vyhodnotil, že počkáme do rána, aby bol k dispozícií celý tím lekárov odborníkov. Takže ráno mi drobčeka v celkovej anestézii vzali.
Môj stav bol veľmi zlý. Gynekológ sa vyjadril manželovi, že ešte nemá nič oslavovať...že nasledujúcich 24 hodín bude pre mňa rozhodujúch. Drobček bol našťastie v poriadku. Narodil sa s mierami 2 850g a 50cm v 36+3 tt. Tlak po pôrode som mala veľmi vysoký. Krvácala som a museli mi dať aj dve konzervy plazmy. Našťastie však všetko dopadlo nakoniec dobre. V pôrodnici som strávila 15 dní. Vďaka neskutočne skvelému a fundovanému personálu myjavskej pôrodnice žijem ja, aj môj syn a sme v poriadku.
A rada pre ostatné mamičky? Nezanedbajte žiaden príznak a nenechajte sa nikdy odbiť, aj keby ste mali navštíviť iného odborníka...váš život a život vášho dieťaťa za to predsa stojí!!!
Celé moje tehotenstvo bolo relatívne ukážkové. Napriek tomu, že som bola celú dobu PN z dôvodu mojich dvoch predchádzajúcich potratov. Zhruba v 33 tt som si všimla, že ma na rôznych miestach svrbí neskutočne pokožka. Keby som sa neovládala, asi sa rozškrábem do krvi. Neprikladala som tomu však význam, viac som sa začala natierať, čo však ani trošku nepomáhalo. Jedla som dosť citrusov, ktoré mi neskutočne chutili a myslela som si, že sa mi možno prejavila alergia na citrusy, ktorú som kedysi mala. Lenže v 35tt ma jedno poobedie neskutočne rozbolelo pod pravým rebrom a v podstate to s občasnými prestávkami trvalo cca 5 dní. Prestalo mi chutnať jesť. Našťastie som mala doma veľmi dobrú knihu o tehotenstve, v ktorej som sa dočítala, že svrbenie a bolesť v pravom podrebrí môžu súvisieť. V ten týždeň som svojmu gynekológovi tieto symptómy predniesla aj s tým, že sa bojím, či sa nejedná o HELLP. Urobil mi pečeňové testy, vraj si mám ráno zavolať...už som nestihla. Volal mi hneď v ten deň poobede, že mám okamžite nastúpiť na hospitalizáciu.
Potom to už šlo všetko veľmi rýchlo. Tri dni ma sledovali, robili krvné testy od výmyslu sveta, monitor robili aj 5x denne. Ja som zostávala malátna, cítila som sa ako pri chrípke. Zhoršovalo sa mi videnie, bolesti v podrebrí neustupovali. Na 4.deň v nemocnici vypukla panika. Môj izbový lekár chcel robiť sekciu hneď v ten večer. Môj gynekológ, ktorý tiež pracuje v pôrodnici, však vyhodnotil, že počkáme do rána, aby bol k dispozícií celý tím lekárov odborníkov. Takže ráno mi drobčeka v celkovej anestézii vzali.
Môj stav bol veľmi zlý. Gynekológ sa vyjadril manželovi, že ešte nemá nič oslavovať...že nasledujúcich 24 hodín bude pre mňa rozhodujúch. Drobček bol našťastie v poriadku. Narodil sa s mierami 2 850g a 50cm v 36+3 tt. Tlak po pôrode som mala veľmi vysoký. Krvácala som a museli mi dať aj dve konzervy plazmy. Našťastie však všetko dopadlo nakoniec dobre. V pôrodnici som strávila 15 dní. Vďaka neskutočne skvelému a fundovanému personálu myjavskej pôrodnice žijem ja, aj môj syn a sme v poriadku.
A rada pre ostatné mamičky? Nezanedbajte žiaden príznak a nenechajte sa nikdy odbiť, aj keby ste mali navštíviť iného odborníka...váš život a život vášho dieťaťa za to predsa stojí!!!
5 ľudí považuje za užitočné
Môj zážitok s HELLP syndrómom
Hellp syndróm som dostala v 30 tt... manžel ma odviedol na pohotovosť, pretože som mala strašné bolesti vpravo pod pľúcami a veľmi zle sa mi dýchalo, zvracala som, tlak som mala veľmi vysoký.... pani službukonajúca doktorka mi povedala, že je to ok, že v tehotenstve sa horšie dýcha, že sa mám ísť domov vyspať.... tlak som mala 220/180... nevládala som sa s ňou hádať, podotýkam že celé tehotenstvo som mala tlak nízky...
Manžel ma odviedol domov, ale po hodine som sa doma začala dusiť, príšerne dusiť, vracať, manžel sa konečne nad ránom dovolal môjmu gynekológovi a keď mu povedal o čo ide, hneď nám kázal ísť do nemocnice.... to už ma tam manžel doslova odniesol... urobili vyšetrenia, ihneď cisársky rez....malá sa narodila v 30 tt s dĺžkou 41 cm a váhou 1000 gramov....mala opuch mozgu, stlačené pľúca, zástavu srdca, otravu krvi.... ihneď ju previezli na Antolskú, ja som ostala v Ružinove, tri dni na ARO a ďalšie dva týždne na JIS. Tlak mi nevedeli zraziť ešte týždeň, pečeňové testy boli dlhodobo zlé, krvný obraz doteraz celé zlé.... lekárka jednoznačne podcenila situáciu, ale to sa už vyriešilo...
Malú som videla prvýkrát tri týždne po jej narodení.... narodila sa 6.1, domov z nemocnice ju pustili 6.2 a termín pôrodu som mala 6.3....
Prvý rok bol ťažký, stále iba lekári a kontroly stále dookola, ale to pozná mamička každého nedonoseného dieťatka.... Malá bude mať teraz 6 rokov. Je to živé, múdre, šikovné a veľmi empatické dieťatko, najvyššia v triede :-)
Ohľadom ďalšieho otehotnia som bola pri troch gynekológoch.... dvaja povedali, že riziko, že sa to zopakuje je veľké...a tretí, že HELLP syndróm sa opakuje podľa toho, aký silný bol v predchádzajúcom tehotenstve zvyčajne.... ale, že mal prípady kedy sa nezopakoval.... tak neviem....
Môj názor? Bála by som sa byť znovu tehotná.... HELLP syndróm sa nedá predvídať, nedá sa liečiť, len sa musí ihneď ukončiť tehotenstvo, to je jediná cesta... môže prísť kedykoľvek....ale zase nemusí....
V každom prípade túto hnusnú komplikáciu žiadnej mamičke neželám.....
Manžel ma odviedol domov, ale po hodine som sa doma začala dusiť, príšerne dusiť, vracať, manžel sa konečne nad ránom dovolal môjmu gynekológovi a keď mu povedal o čo ide, hneď nám kázal ísť do nemocnice.... to už ma tam manžel doslova odniesol... urobili vyšetrenia, ihneď cisársky rez....malá sa narodila v 30 tt s dĺžkou 41 cm a váhou 1000 gramov....mala opuch mozgu, stlačené pľúca, zástavu srdca, otravu krvi.... ihneď ju previezli na Antolskú, ja som ostala v Ružinove, tri dni na ARO a ďalšie dva týždne na JIS. Tlak mi nevedeli zraziť ešte týždeň, pečeňové testy boli dlhodobo zlé, krvný obraz doteraz celé zlé.... lekárka jednoznačne podcenila situáciu, ale to sa už vyriešilo...
Malú som videla prvýkrát tri týždne po jej narodení.... narodila sa 6.1, domov z nemocnice ju pustili 6.2 a termín pôrodu som mala 6.3....
Prvý rok bol ťažký, stále iba lekári a kontroly stále dookola, ale to pozná mamička každého nedonoseného dieťatka.... Malá bude mať teraz 6 rokov. Je to živé, múdre, šikovné a veľmi empatické dieťatko, najvyššia v triede :-)
Ohľadom ďalšieho otehotnia som bola pri troch gynekológoch.... dvaja povedali, že riziko, že sa to zopakuje je veľké...a tretí, že HELLP syndróm sa opakuje podľa toho, aký silný bol v predchádzajúcom tehotenstve zvyčajne.... ale, že mal prípady kedy sa nezopakoval.... tak neviem....
Môj názor? Bála by som sa byť znovu tehotná.... HELLP syndróm sa nedá predvídať, nedá sa liečiť, len sa musí ihneď ukončiť tehotenstvo, to je jediná cesta... môže prísť kedykoľvek....ale zase nemusí....
V každom prípade túto hnusnú komplikáciu žiadnej mamičke neželám.....
6 ľudí považuje za užitočné
Ťažký Hellp syndrom
Ja som mala Hellp pred vyše 18-timi mesiacmi, a bolo to také zložité, že si už neviem predstaviť mať ďalšie bábätko, aj keby som veľmi chcela..
Moja malá bola bojovníčka silná. Narodila sa sekciou v skoro 35-tom tt, a mňa dali na ARO, a ju z Lučenca previezli do BB. Prvýkrát som ju videla po dvoch týždňoch, takže to bolo o to ťažšie... neviem si predstaviť, že by sa to opakovalo... Ja som bola vyše týždňa na ARE. Bolo to až také ťažké, že som musela podstúpiť dialýzu viackrát. Zlyhala mi pečeň, obličky, no a ten tlak mi nevedeli zraziť... od znovu sa učiť chodiť, opuchla som z infúzií, keďže mi obličky nefungovali, nemalo to kam ísť...
Ale nechcem strašiť budúce mamičky... cez to všetko mám to najkrajšie dieťa na svete, aj keď som s ňou zostala sama, lebo som sa rok po tomto rozviedla Ale chodieva k otcovi... Milujem ju nadovšetko, aj keď tie tri týždne boli najhoršie v mojom živote...
A mamičky, čo sa rozhodnú podstúpiť to riziko, že sa znova rozhodnú otehotnieť po Hellp syndróme.. nerozumiem im, že ohrozia život sebe a svojmu dieťatku... a možno ten Hellp u nich nebol taký dramatický ako u mňa... Prajem im veeľa šťastia a hlavne zdravia... Neviem, aké je to mať pri sebe novorodeniatko, no ja jej to vynahradím po celý zvyšok života :) Teraz sa len môžme tešiť na ďalší prírastok v rodine, a starať sa oň ako o svoje :)
Moja malá bola bojovníčka silná. Narodila sa sekciou v skoro 35-tom tt, a mňa dali na ARO, a ju z Lučenca previezli do BB. Prvýkrát som ju videla po dvoch týždňoch, takže to bolo o to ťažšie... neviem si predstaviť, že by sa to opakovalo... Ja som bola vyše týždňa na ARE. Bolo to až také ťažké, že som musela podstúpiť dialýzu viackrát. Zlyhala mi pečeň, obličky, no a ten tlak mi nevedeli zraziť... od znovu sa učiť chodiť, opuchla som z infúzií, keďže mi obličky nefungovali, nemalo to kam ísť...
Ale nechcem strašiť budúce mamičky... cez to všetko mám to najkrajšie dieťa na svete, aj keď som s ňou zostala sama, lebo som sa rok po tomto rozviedla Ale chodieva k otcovi... Milujem ju nadovšetko, aj keď tie tri týždne boli najhoršie v mojom živote...
A mamičky, čo sa rozhodnú podstúpiť to riziko, že sa znova rozhodnú otehotnieť po Hellp syndróme.. nerozumiem im, že ohrozia život sebe a svojmu dieťatku... a možno ten Hellp u nich nebol taký dramatický ako u mňa... Prajem im veeľa šťastia a hlavne zdravia... Neviem, aké je to mať pri sebe novorodeniatko, no ja jej to vynahradím po celý zvyšok života :) Teraz sa len môžme tešiť na ďalší prírastok v rodine, a starať sa oň ako o svoje :)
6 ľudí považuje za užitočné
Tehotenský newsletter
Každý týždeň dostaneš najdôležitejšie info do e-mailu
Nepoznáš týždeň tehotenstva? Vypočítaj si ho v Tehotenskej kalkulačke
