Epilepsia

Mozog pacienta s vrodenou poruchou vývinu mozgu, ktorá sa prejavuje i epilepsiou Epilepsia je neurologická porucha, pri ktorej je narušená dráždivosť nervových buniek. Ide o ochorenie mozgu a prejavuje sa záchvatmi. Tie sa opakujú bez dokázateľnej príčiny. Záchvat býva spôsobený abnormálnym elektrickým výbojom. Je príznakom špecifickej poruchy neurónov. Veľa kojencov a batoliat prekoná epileptický záchvat bez toho, aby sa u nich v neskoršom veku epilepsia objavila.

Choroba postihuje jedinca v akomkoľvek veku. V prípade detského veku sú príčiny prisudzované genetickým faktorom. V staršom veku môže byť za chorobou nádor, stav po mŕtvici, alkoholizmus, vírusový alebo bakteriálny zápal mozgu.

Jedinec trpiaci týmito záchvatmi ich nedokáže nijako ovládať.

Príčiny epileptických záchvatov

otras mozgu z ťažkého pádu, autonehody,
vyčerpanie,
nedostatok spánku,
silný úder do hlavy,
mozgový nádor,
mozgové príhody spôsobené krvácaním,
mozgové príhody spôsobené nedostatočným prívodom krvi do mozgu,
po vážnych infekčných ochoreniach.

Ide o abnormálnu elektrickú aktivitu mozgu a dokazuje sa elektroencefalografiou.

Video: Prvá pomoc - epileptický záchvat

Odhalenie epilepsie a jej príznaky

Epilepsiou sa zaoberá veda, tzv. epileptológia. Sú pre ňu typické určité klinické príznaky, napríklad:

poruchy vedomia,
poruchy pohyblivosti,
zmeny vo vnímaní,
zmeny v psychických prejavoch,
občasné odpadnutie,
zmodravenie tváre,
stuhnutie,
hľadenie do prázdna,
nereagovanie,
náhle pády u detí bez zjavnej príčiny,
nelogické „blikanie“ očami alebo žuvacie automatizmy,
pena z úst,
záchvat s horúčkou či bez horúčky,
nekoordinované trhavé rytmické pohyby.

Potvrdenie, či vyvrátenie epilepsie urobí lekár - najlepšie neurológ.

Keď je ale choroba typická záchvatmi, ktoré tieto príznaky nenesú, ide o tzv. subklinické záchvaty. Tie rozpozná iba jediné vyšetrenie - EEG - vyšetrenie elektrickej aktivity mozgu. Keď je táto aktivita zmenená a teda nezvyčajná bežným elektrickým aktivitám mozgu, je diagnostikovaná epilepsia aj bez vyššie uvedených príznakov.

Všeobecne dochádza k stanoveniu diagnózy epilepsie až potom, čo je nevyprovokovaných záchvatov 2 a viac. Lekár bude od pacienta vždy potrebovať všetky informácie o priebehu záchvatu, prečo k nemu došlo - epilepsia v rodine, životospráva, úrazy, choroby, alkohol, spánkový režim. Vďaka týmto skutočnostiam lekár ľahšie a rýchlejšie odhalí možné príčiny a chorobu diagnostikuje ako epilepsiu.

Video (CZ): Epilepsia

Druhy epilepsia podľa pôvodu

Epilepsia je choroba postihujúca telesnú stránku človeka (nie psychickú) a môže byť buď vrodená alebo získaná.

Vrodená epilepsia - jej výskyt je prisudzovaný nepriaznivému vplyvu vnútromaternicového vývinu v prenatálnom období, t.j. obdobie pred pôrodom³², v dobe tehotenstva. Za vrodenou epilepsiou však stoja aj dedičné faktory, ktoré si človek v sebe nesie a nemôže tak chorobu nijako ovplyvniť.
Získaná epilepsia - sa môže prejaviť ako následok úrazu, blokády chrbtice, stavcov, nádorov, infekcie (napr. larválna toxokaróza, neurocysticerkóza).

Základná liečba epilepsie

Choroba sa lieči niekoľkými spôsobmi. A to buď liekmi - farmakologickými alebo nefarmakologickými metódami - režimové opatrenia. V prípade, že všetky možné lieky nezaberajú a záchvaty sa stále opakujú, alebo sa ich počet v uplynulých 2 rokoch neznížil, je zvolená liečba chirurgická. Aby sa k nej pristúpilo, musí byť pacient dôkladne vyšetrený a operácia podložená faktami o neúčinnosti užívaných liekov na epilepsiu.

Dôležitá je úprava životosprávy, obmedzenie určitých negatívnych zvukových podnetov.

Antiepileptiká

Najznámejšími liekmi na epilepsiu sú antiepileptiká. Pristupuje sa k nim až vo chvíľach, kedy sa záchvaty opakujú a stávajú sa častejšími. Ďalší záchvat po prekonanom prvom záchvate sa totiž môže zopakovať so 40% pravdepodobnosťou. U ďalších záchvatov sa už pravdepodobnosť zvyšuje a síce na 90%. Lekár teda predpíše pacientovi určitý liek a čaká sa na jeho účinnosť. Keď mu nezaberie, predpíše liek iný. Ak ani ďalší liek nezaberie, môže lekár lieky nakombinovať. Súčasne prihliada i na nežiaduce účinky.

Akonáhle je pacientovi liek nasadený, musí dodržiavať určité zásady, medzi ktoré patria:

spolupráca s lekárom,
pravidelnosť užívania liekov,
prísny zákaz konzumácie alkoholu,
pravidelný spánkový režim, ale nie spánok cez deň,
zákaz prác na smeny (tzn. ranné, poobedné, nočné) - vynechanie nočných smien.

Operačná liečba epilepsie

Epilepsia a tehotenstvo

Tehotná žena s epilepsiou môže v dnešnej dobe otehotnieť a celým tehotenstvom prejsť pod dohľadom neurológa. Toho by tiež mala pred otehotnením 6 až 12 mesiacov informovať, že by chcela otehotnieť, aby jej upravil liečbu tak, aby užívala len jedny antiepileptiká v čo najnižšej dávke.

Ak je už žena tehotná a užíva antiepileptiká, môže byť plod ohrozený, najčastejšie v prvom trimestri¹. Konkrétne 3. až 8. týždeň po počatí, kedy ešte veľa žien nevie, že sú gravidné.

Ak si to situácia žiada, môže neurológ počas tehotenstva žene lieky úplne vysadiť. Je to vtedy, keď je žena 2 roky bez záchvatov a žena s tým musí súhlasiť. Liečba sa ale vždy musí upraviť už pred otehotnením. Spolu so zmenou liečby by mala žena užívať aj kyselinu listovú¹.

Epilepsia v tehotenstve môže ohroziť plod i matku, a to buď záchvatmi alebo antitepileptikami. Ako budú záchvaty počas tehotenstva časté je individuálnou záležitosťou a dopredu sa nedá určiť, ako budú prebiehať. Niektoré ženy počas tehotenstva mávajú záchvaty častejšie ako zvyčajne. Niektorým sa záchvaty zmiernia a u niektorých žien zostanú úplne rovnaké ako v čase pred otehotnením. Záchvaty môžu spôsobiť zvýšené sťahy maternice, t.j kontrakcie, zmeny placentárneho prietoku, prasknutie placenty, potrat³ a predčasný pôrod⁶.

Príčiny, ktoré mení frekvencia záchvatov sú:

hormonálna zmena v tehotenstve,
nedostatok spánku a stres v tehotenstve,
zmena hladiny antiepileptík v krvi, závislá na rastúcej hmotnosti tehotnej ženy

Epilepsia a dojčenie

Antiepileptiká môžu prechádzať do materského mlieka. Niektoré typy týchto liekov viac, niektoré minimálne. Je potrebné si ale uvedomiť, že prínos týchto liekov je ďaleko väčší než ich vplyv na dojčenie a ich možné riziká (malé riziká). S antiepileptikami sa teda dojčiť¹¹ môže.

Je potrebné si uvedomiť, že dieťa bolo vplyvom liekov vystavované celých 40 týždňov v maternici matky. Dojčenie je odporúčané. Dojčením dieťa v mlieku do svojho tela nedostáva nijak veľké množstvo antiepileptík. Ak existujú určité nežiaduce účinky na dojčené dieťa, vyskytnú sa do 1. mesiaca veku. Medzi také patrí ospalosť, apatia, zhoršené pitie, vracanie, dráždivosť a nepokoj. Riešením môže byť kombinácia umelého mlieka⁵ a mlieka materského. Aby sa zistila hladina daného antiepileptiká v materskom mlieku, vykonáva terapeutické vyšetrenie hladín.

Dojčiaca žena by sa nemala dostať do spánkového deficitu (viď. antiepileptiká). Z toho vyplýva, že by svoje mlieko mala odsávať a dieťaťu ho podávať iná osoba. Vhodnou metódou, aby si dieťa nenavyklo na dojčenie z fľaše, je metóda cievkou po prste. Dojčiace matky s epilepsiou navyše musia dbať na zvýšenú opatrnosť, aby pri prípadnom záchvate nezaľahli pri dojčení svoje dieťa.

Epilepsia u detí

U detí sa epilepsia vyskytuje častejšie ako u dospelých ľudí. Detský mozog je nezrelý, ešte len sa vyvíja. Záchvat môže prerobiť aj rad detí, ktoré epilepsiou vlastne netrpia. Mozog dieťaťa je aj náchylnejší k poškodeniu. Môže k nemu dôjsť už v maternici z dôvodu hypoxie, porúch funkcie placenty, intoxikácie (i alkoholom) alebo infekcie matky (cytomegalovírus, toxoplazmózou).

Epilepsiou trpí asi 0,7 % dospelých a 2 až 4 % detí. Približne 10 % detí ale prekoná záchvat opísateľný ako epileptický - z toho 2/5 tvoria febrilné kŕče⁵. U 75 % epileptikov sa prvý záchvat prejaví do 20 rokov veku. Môže trvať v rádoch sekúnd až niekoľkých málo minút. Deti trpiace komplikovanou formou epilepsie majú vyššiu úmrtnosť. Väčšina týchto úmrtí nie je spojená so záchvatmi. V prípade nekomplikovaných foriem epilepsie nebola pozorovaná vyššia úmrtnosť ako u zdravých detí.

Pri diagnostike epilepsie u detí je potrebné komplexne a v súvislostiach posudzovať klinické prejavy záchvatu, výsledky elektroencefalogramu a neuropsychologického vyšetrenia. V nejasných prípadoch sa zvyčajne odporúča dlhšie pozorovanie dieťaťa a nenasadzovať neuvážene liečbu antiepileptikami. Ojedinelý záchvat, alebo záchvaty vyprovokované špecifickými podnetmi automaticky neznamenajú diagnózu epilepsie.

U detí je diagnostika vzhľadom k ich nízkemu veku ťažšia ako u dospelých. Do 2 až 3 rokov zvyčajne ani nemožno diagnózu stanoviť. V tomto veku mávajú záchvaty špecifické prejavy. Sú odlišné od prejavov u starších detí a dospelých. Nervová sústava je ešte veľmi nezrelá a deti svoje vnímanie záchvatov ešte nedokážu popísať. U dojčiat a batoliat sa epileptický záchvat môže prejaviť iba prerušením, alebo útlmom činnosti, krátkymi zášklbami trupu, šije alebo končatín, stáčaním očí a kývaním hlavy. Vyšetrenie by sa malo vykonávať, ak je dieťa pri záchvate plačlivé a nepokojné a záchvaty sa objavujú opakovane alebo v sériách.

Video (CZ): Epilepsia u detí

Je dobré vyvarovať dieťa stresu a zbytočným emóciám. Dohliadať na pravidelný denný rytmus s dostatkom spánku, najmä v noci, nevystavovať dieťa extrémnej záťaži.

Deti trpiace epileptickými záchvatmi môžu navštevovať škôlku aj bežnú školu. Hlavným dôvodom, prečo nechcú dieťa s epilepsiou prijať do škôlky či do bežnej školy je obava, že sa dieťaťu môže pri epileptickom záchvate niečo stať.

Príčiny epileptických a im podobných záchvatov môžu byť rôzne a u detí sú často vekovo podmienené. Záchvaty sa delia na primárne epileptické záchvaty, sekundárne epileptické záchvaty a na záchvaty podobné tým epileptickým.

Primárne epileptické záchvaty sú ochorením ako takým. Patologické zmeny mozgu možno pozorovať na úrovni buniek. Tento typ záchvatov je najbežnejší u detí medzi 3. a 15. rokom. Pomerne často sa jedná o geneticky podmienenú epilepsiu.
Sekundárne epileptické záchvaty sú následkom iného ochorenia alebo zranenia. Na mozgu možno často pozorovať lézie a iné zmeny v mozgovom tkanive. Príčinami sú napr. vývinové chyby mozgu, metabolické poruchy, cievne mozgové príhody, nádory, encefalitídy, zápaly, cievne anomálie, úrazy, operácie mozgu. Tento typ záchvatov je najbežnejší u detí od narodenia do 3 rokov a u detí po 15. roku a u dospelých.
Záchvaty podobné epileptickým môžu vznikať z viacerých dôvodov. Jedná sa o febrilné kŕče, hypoglykémiu, rozvrat zloženia telových tekutín, infekciu centrálnej nervovej sústavy (meningitída, encefalitída, zápaly), triašku pri horúčke, migrény ⁶, detskú masturbáciu, afektívne záchvaty v období vzdoru ¹, emočný tras, nežiadúce reakcie na očkovania .

Viac o epilepsii na modrykonik.sk

Diskusia: Epilepsia u detí
Diskusia: Detská epilepsia
Diskusia: Epilepsia u 8 mesačného syna. Kedy vám zabrali lieky?
Diskusia (sk & cz): Máte skúsenosti s epilepsiou u detí?

Použité zdroje

Hodnotenia a skúsenosti s epilepsiou

Máš skúsenosť s epilepsiou?

Podeľ sa o ňu a pomôž tak ostatným mamičkám.

Napíš svoju skúsenosť

mija23 • 17. aug 2023

Zachvaty

Som matka mam 29 rokov a epilepsiu mam od 1 roka diagnostikovanu a od základnej školy sim žiadne záchvat nemala iba som sa vedela zahladiet ale ako som išla na strednú školu a skoro som vstavala tak som odpadavala a po čase to prešlo keď som skončila školu našla som si po čase priateľa s ktorím som 8 rokov a v poslednej dobe sa mi záchvaty akosi obnovili myslela som ze po pôrode úplne zmiznú 28 rokov užívam lieky ale myslím si ze už ani nejak nezaberajú užívam petinimid , depakine 250 mg Leveteracitam 1000 ... a teraz sa mi stal na začiatku mesiaca úraz s epilepsiou pri ktorom som si popalila ruku 3 stupeň a nebola som s tím nikde pretože to nebolelo ale hoji sa to ťažko mam to na ľavom zápästí ruky asi cca 3cm

javi234 • 14. jan 2015

Pospánková epilepsia

Ako to začalo:
Asi ako 10-11-ročná som sa len tak počas dňa zadívala a neprítomne pozerala, až kým ma mama neštuchla alebo neupozornila. Ako 13-ročná som dostala prvý veľký záchvat. Pamätám si iba, že som v duchu kričala na mamu, aby mi pomohla a padala som na zem. Potom už len tma a nič iné si nepamätám.

Pochodila som veľa vyšetrení CT, EEG, EKG atď. Ležala som v Nových Zámkoch na detskom oddelení, kde mi nakoniec diagnostikovali epilepsiu. Čo bolo spúšťačom, som sa nedozvedela. Vraj veľa dievčatám sa epilepsia objaví v puberte a odíde buď po prvej menštruácii, po puberte alebo až po pôrode. Dostala som lieky depakine. Neskôr mi ich vysadili, lebo vraj sa u žien neodporúčajú kvôli nepriaznivému vplyvu na maternicu. Začala som brať Lamictal. Od 13 do 17 rokov som bola bez záchvatu.

Potom som jedno ráno na internáte odpadla. Hospitalizovali ma na Kramároch. Prešla som zase rôznymi vyšetreniami. A výsledok pospánková generovaná epilepsia. Čo znamenalo, že záchvat ma chytil vždy ráno tesne po zobudení. Utešovala som sa vždy tým, že ma záchvat nechytí aj niekde vonku na ulici ako väčšinu ľudí s epilepsiou.

Od 17 do 22 rokov som mala asi 6 veľkých záchvatov, čo bolo celkom fajn, keďže som poznala ľudí, ktorí mávali záchvat aj každý mesiac. Ja som každý záchvat dostala, keď som prežívala niečo dôležité. Či už skúška, alebo nultá hodina v škole a na nej písomka alebo neskôr ťažký deň v práci.

V 22 rokoch som mala posledný najsilnejší záchvat, kedy som prestala dýchať na dlhšiu dobu a omodrela som. Po záchvate som sa dávala dokopy zvyčajne celý deň. Po poslednom som bola mimo skoro 2 dni, bolia ma oči a hlava.

Pomaly to bude 10 rokov, čo som bez veľkého záchvatu klop klop klop. Mávala som často sekundové záchvaty (trhanie rúk, tŕpnutie úst a zadívam sa tak ako na začiatku) najmä po pôrode, keďže som kojila a nočné vstávanie mi robilo problémy. Teraz beriem Lamotrigín.

Kvôli epilepsii som mala plánovanú sekciu a musela som byť pod dohľadom. Zvýšili mi dávku liekov a samozrejmosťou bolo branie kyseliny listovej. Tak isto aj samotné otehotnenie som musela konzultovať s neurologičkou. Epilepsia je nepríjemná choroba, preto držím palce všetkým, čo sa s ňou trápia.

12 ľudí považuje za užitočné

Tehotenský newsletter

Každý týždeň dostaneš najdôležitejšie info do e-mailu

Zásady ochrany osobných údajov

Nepoznáš týždeň tehotenstva? Vypočítaj si ho v Tehotenskej kalkulačke