Detská mozgová obrna (tiež DMO, cerebrálna paréza ) je termínom pre poruchu motorických funkcií, ktoré sa zjavia vo včasnom veku a sú charakterizované zmenou svalového nap]tia. To sa prejavuje neschopnosťou udržiavať normálnu polohu a uskutočňovať prirodzené pohyby. Motorické prejavy ( napr. abnormálne zvýšenie svalového napätia - tzv. spasticita, narušená koordinácia, mimovoľné pohyby alebo ich kombinácia ) bývajú často sprevádzané zmenami psychiky, reči, zraku, sluchu, epilepsiou, sekundárnymi muskuloskeletálnymi problémami.
Detská mozgová obrna vzniká na podklade poškodenia mozgu dieťaťa, ktoré vzniklo pred pôrodom, počas pôrodu alebo hneď po pôrode. Poškodí sa tak funkcia mozgu, ktorá sa prejaví zhoršeným vnímaním, narušením motoriky a komunikácie, môžu sa objaviť epileptické kŕče.
Počet postihnutých detí s DMO sa pohybuje od 2-3 na 1000 živonarodených detí. Viac ako polovica ťažko postihnutých detí pochádza s vysoko rizikovej skupiny nedonosených detí s pôrodnou hmotnosťou pod 1500g.
Existuje mnoho príčin, ktoré sú zodpovedné za vznik detskej mozgovej obrny.
Počiatočné klinické prejavy mozgovej obrny sa formujú v prvom roku života. Jednotlivé príznaky sa postupne hromadia, až kým si ich nevšimnú rodičia, alebo lekár. Ich včasná diagnostika a skorá adekvátna korekcia má rozhodujúci význam pre predchádzanie ťažkých porúch pohybu, reči a psychiky v nasledujúcich etapách vývoja.
Detská mozgová obrna ovplyvňuje viacero orgánov v organizme. Pre pacientov s DMO je veľmi dôležité udržiavať správnu telesnú hmotnosť a výživu, s vysokým príjmom vápnika, pretože u týchto detí je vyššie riziko skorého nástupu osteoporózy.
Detská mozgová obrna sa rozdeľuje na dve veľké skupiny:
Vzhľadom k tomu, že plný klinický obraz DMO sa vyvinie zväčša až po niekoľkých mesiacoch, je pomerne náročné stanoviť diagnózu hneď po narodení. To je prakticky možné len pri veľmi ťažkých formách mozgového a telesného postihnutia, v ostatných prípadoch je nevyhnutné dynamicky sledovať vývoj dieťaťa. Avšak podozrenie na riziko rozvoja DMO môžeme vysloviť už v prvých týždňoch života dieťaťa a to na základe podrobného rozboru psychomotorického vývoja, neurologickým vyšetrením, polohovými testami, ultrasonografiou mozgu a pod. Preto deti zo skupiny „rizikových detí" je potrebné kontrolovať každé 2-3 týždne a kriticky hodnotiť existujúce poruchy.
Diagnóza sa stanoví na základe :
Základným krokom v liečbe detskej mozgovej obrny je rehabilitácia. Dieťa sa rehabilituje už v prvom roku života. Najčastejšie sa používa Vojtova metóda. S dieťaťom by sa malo cvičiť približne 5x denne. Ak sa nebude cvičiť s dieťaťom hneď od začiatku, hrozí, že dieťa bude mať trvalé následky. Vo vyššom veku dieťaťa sa cviky prispôsobujú na základe postihnutých svalov a od formy detskej mozgovej obrny.
V liečbe sa využívajú aj lieky, tie ktoré uvoľňujú zvýšené napätie svalov, napr. baklofén alebo benzodiazepíny a lieky, ktorými sa lieči epilepsia. Pacienti, ktorí majú nezvládnuteľné svalové napätie, musia navštíviť ortopéda, ktorý zhodnotí klinický stav dieťaťa. Ortopéd môže indikovať operáciu alebo predpíše dieťaťu pomocné prostriedky- ortézy chrbtice, ortopedické topánky a iné pomôcky.
Chirurgická liečba sa zameriava na svaly a šľachy- ich predĺženie alebo skrátenie. Dieťa však musí byť na operačný výkon dostatočne vyspelé a po operácii musí spolupracovať.
Deti s DMO vyžadujú zvyčajne spoluprácu nasledovných odborníkov: detský lekár, neurológ, rehabilitačný lekár, fyzioterapeut, psychológ, logopéd a sociálny pracovník.
Prognóza závisí od typu DMO, od postihnutia končatín a samozrejme od rozsahu poškodenia mozgu. Pacienti s detskou mozgovou obrnou sú sledovaný u odborníkov celý život a rehabilitovať musia po celý život.
"Varovné" príznaky je potrebné analyzovať z nasledujúcich aspektov
(N.V.Jalymova: Raná diagnostika DMO)
Každý týždeň dostaneš najdôležitejšie info do e-mailu