Detská dezintegračná porucha (tiež Hellerov syndróm, Hellerova demencia, dezintegračná psychóza, symbiotická psychóza, infantilná demencia) je charakteristická tým, že po období normálneho vývinu dieťaťa (od 1,5 do 4 roka) dochádza v priebehu niekoľkých mesiacov k strate predtým nadobudnutých zručností a nastupujú odchýlky vo všetkých troch oblastiach vývinu. V hrubšom slova zmysle si to môžeme predstaviť ako zabudnutie už naučených schopností dieťaťa.
Ďalší normálny vývin je teda zastavený, nastáva zreteľný regres schopností a spôsobilostí (reč, hra, socialne a motorické zručnosti2, ovládanie vyprázdňovani), objavuje sa ťažká symptomatológia autistického1 typu. U týchto detí sa objavuje stredne ťažká a ťažká mentálne retardácia.
Pod jej identifikáciu sa podpísal Dr. Theodore Heller v roku 1908 vo Viedni.
Detská dezintegračná porucha (CDD) je charakterizované dramatickou stratou schopností dieťaťa po minimálne 2 rokoch normálneho vývoja. Dieťa sa naučí rozprávať, samo chodiť na nočník15, hrať sa, má základné motorické vlohy2
a všetky tieto schopnosti zrazu začnú upadať.
Strata schopností sa prejavuje postupne, pričom ide o najmenej dve z nasledujúcich spôsobilostí:
Po strate určitých schopností, ktoré si už dieťa vybudovalo pripomína táto porucha práve autizmus1. Čo sa týka zaradenia, jedná sa o nízko funkcionálnu formu porúch autistického spektra.
Príčina tejto poruchy zostáva zatiaľ neobjasnená. CDD sa objavuje u detí, ktorých predchádzajúci vývoj bol fyziologický a regresia prichádza veľmi rapídne. Tento stav sa môže zmeniť aj v priebehu niekoľkých dní.
Niektorí odborníci považujú CDD za istý druh detskej demencie, kedy predpokladajú, že depozitá amyloidu v mozgu môžu byť príčinou tejto poruchy. Iní tvrdia, že je to spôsobené mozgovou traumou, nádorom v určitej mozgovej arey, leukodystrofiou (nevyvinutím myelínových pošiev nervov) alebo epilepsiou2 (ktorá je však považovaná za komplikáciu CDD). Presná patofyziológia tohto ochorenia však stále nie je jasná.
často sa objavuje epilepsia- a to s ešte vyššou frekvenciou ako u detí s autizmom
Čo sa týka liečby, postupuje sa podobne ako pri autizme, kedy sa s dieťaťom pracuje na dosiahnutí určitých základov vzdelanosti. S dieťaťom sa pracuje na behaviorálnych terapiách s kognitívnym prístupom, ktorých cieľom je ho systematicky naučiť znova rozprávať, starať sa o seba a žiť v spoločnosti. Snahou je, aby dieťa bolo schopné sa socializovať, na čo slúžia muzikoterapie, arteterapie, canisterapie, pohybové terapie,...
Farmakologická terapia na liečbu CDD neexistuje, využíva sa len symptomatická liečba úzkosti, depresií1, agresivity, hyperaktivity, porúch spánku. Jedná sa o antipsychotiká, stimulanty a selektívne inhibítory spätného vychytávania serotonínu (SSRI). Samozrejme je potrebné liečiť aj epilepsiu, ktorá je u detí s Hellerovým syndrómom pomerne častá.
Každý týždeň dostaneš najdôležitejšie info do e-mailu