Dentálna hygiena je profesionálne očistenie zubov od vodného kameňa, pigmentov, nánosov a povlakov. Dentálna hygiena má významnú úlohu vo vzťahu k celkovému zdraviu organizmu. Cieľom starostlivosti zubného lekára, dentálneho hygienika alebo preventistky je zabezpečiť zdravý chrup, poučiť o správnom čistení chrupu, výbere vhodných pomôcok, výžive a prenose infekcie. Zabrániť vzniku zubného kazu sa dá pravidelným absolvovaním dentálnej hygieny, preventívnej prehliadky v zubnej ambulancii a nácvikom správnej techniky čistenia zubov.
Rozhovor so zubnou preventistkou, Janou Lieskovskou.
V rozhovore so zubnou preventistkou Janou Lieskovskou zazneli tieto mýty a fakty:
Nevynechajte ďalšie zaujímavé video rozhovory na YouTube kanály Modrého koníka:
🎞️ Čo by ste mali vedieť, ak sa chystáte na DOVOLENKU (s dieťaťom aj bez neho)
🎞️ Mliečne zuby: Čo všetko by sme o nich mali vedieť?
🎞️ Prečo je kaz na mliečnom zube nebezpečný?
Dentálna hygiena je liečebno-preventívna stomatologická metóda, ktorej pravideľným absolvovaním zabraňujete vzniku zubných kazov, zápalu ďasien (gingivitíde) či parodontitíde. Celé ošetrenie trvá približne 30 minút až 1 hodinu, v závislosti od stavu chrupu pacienta. Dentálnu hygienu sa odporúča navštíviť minimálne raz, optimálne 2x do roka. Aj v tomto prípade je to veľmi individuálne a existujú pacienti, ktorí potrebujú absolvovať toto ošetrenie aj častejšie.
Dentálna hygiena sa začína rozhovorom, kedy dentálna hygienička zisťuje, kedy ste boli na ošetrení naposledy, či trpíte nejakými ochoreniami a podobne. Spraví si tzv. anamnestický dotazník.
Následne dentálny hygienik vykoná analýzu vášho chrupu a ďasien. Používa pri tom nástroje ako sondu a zrkadielko. Zrkadielko je obojstranné a sonda tupá. Nie je potrebné sa jej báť. Zhodnotí, aká je kvalita vašej domácej starostlivosti o zuby. Skontroluje tiež stav vašich zubov a následne vás oboznámi s výsledkami, pričom vám vysvetlí, ako prípadné problémy vznikli a ako im v budúcnosti predchádzať. Následne pristúpi k samotnému ošetreniu, ktoré sa skladá z viacerých krokov.
Pri zlom čistení ústnej dutiny zostáva na zuboch povlak, ktorý mineralizuje a vytvára sa z neho zubný kameň, na ktorom sa ešte viac páči baktériám. Tie spôsobujú zápach, ale aj zápal ďasien. Práve počas dentálnej hygieny sa zubný kameň odstráni. Najčastejšie pomocou ultrazvuku. Je to prístroj, ktorý rozbíja zubný kameň, zároveň z neho tečie voda a ten kameň odplavuje. Koncovka je síce ostrá, no pri práci sa používa iba jej bok.
Po očistení ultrazvukom nasleduje ručné čistenie kyretami a škrabkami. A pomocou dentálnej nite sa skontroluje, či zubný kameň nezostal v medzizubných priestoroch.
Povrch zubov nie je po odstránení zubného kameňa hladký, je preto potrebné zuby vyhladiť. Po prepláchnutí sa pristupuje k lešteniu zubov pomocou maličkej a mäkkej kefky a špeciálnej pasty.
Pokiaľ má pacient nežiadúcu pigmentáciu na zuboch, napríklad z kávy, cigariet, červeného vína, čiastočne ju odstráni pieskovanie. Pri pieskovaní sa využíva prúd vody, vzduchu a jemného piesku pod veľkým tlakom, ktorý zuby vyhladí a odstráni nežiaduce pigmety.
V závere dentálnej hygieny nesmie chýbať inštruktáž, aby ste si zachovali taký stav v ústnej dutine, ako máte po dentálnej hygiene. Vysvetlí vám ako používať kefku, medzizubné kefky, jednozväzkové kefky, zubnú niť a podobne. Po tom, ako si chrup skontroľujete v zrkadle, nasleduje posledný krok.
Posledným krokom dentálnej hygieny je fluoridácia. Čo je nanesenie prípravku s vysokým obsahom fluoridových iónov v rôznej forme (či už v podobe gélu, pasty, roztoku, a pod.) na zuby, ktoré sú už úplne vyčistené a sklovina teda dokáže prijímať fluorid alebo tie minerálne látky, ktoré zubnú sklovinu posiľňujú.
Dentálna hygiena je vhodná takmer pre každého. Výnimkou sú pacienti, ktorí berú lieky na rôzne ochorenia, napríklad ako je osteoporóza, autoimúnne ochorenia, ochorenia krvi, kostí, onkologické ochorenia a pri vysokých štádiách paradontitídy ošetruje pacienta väčšinou zubný lekár. Pacienti, ktorí trpia týmito ochoreniami by sa pred obsolvovaním dentálnej hygieny mali poradiť so svojim ošetrujúcim lekárom, či je pre nich vhodná a či nie je potrebné zmeniť dávkovanie liekov, ktoré užívajú.
Strach z dentálnej hygieny, kvôli bolesti nie je na mieste. Pre väčšinu ľudí je dentálna hygiena bezbolestným úkonom. Ak dentálna hygiena bolí, znamená to, že má pacient buď zapálené ďasná, odhalené krčky alebo keď sa ultrazvuk dotkne kazu.
Bežnou komplikáciou, ktorá sa po dentálnej hygiene môže objaviť je práve zápal ďasien, poprípade krvácanie. Pri väčšej bolestivosti, z bežne dostupných prostriedkov, vám môže pomôcť slaná voda.
Najväčší význam dentálnej hygieny spočíva v jej prevencii. V prevencii proti zubnému kazu a paradontitíde. Paradontitída je ochorenie závesného aparátu zubu. Je to v podstate zápal ďasien, ktorý prešiel až do kosti. Zápal “požiera” kosť a následne uvoľňuje zub z jeho lôžka. Toto ochorenie bolo doteraz skôr doménou starších ľudí, no podceňovaním starostlivosti o chrup sa znižuje aj vekový priemer pacientov, ktorí majú toto ochorenie chrupu.
Zápaly zo zubov sa môžu šíriť zubnou cestou do celého tela človeka. Často prechádzajú na srdce, ovplyvňujú cukorvku, môžu spôsobovať reumatické problémy, pľúcne problémy. Zápal v ústach dvojnásobne zvyšuje riziko infarktu a trojnásobne riziko mŕtvice. Pokazené zuby a zapálené ďasná sú rovnakým rizikom pre ľudksé telo ako fajčenie a obezita.
Ako už bolo spomenuté, dentálna hygiena je prevencia. A ľudia neradi míňajú peniaze za niečo, čo možno bude a čo ich akútne netrápi. No prevencia je vo finále oveľa lacnejšia záležitosť, ako riešenie akútnych problémov s chrupom.
Cena za vykonanie dentálnej hygieny sa pohybuje v rozmedzí od 30 do 100 Eur, v priemere okolo 50 Eur. No chronicky zanedbaný chrup si určite bude žiadať vyššiu čiastku.
Detská dentálna hygiena sa od tej pre dospelých líši predovšetkým v tom, že je zameraná najmä na naučenie správnej techniky čistenia zúbkov, čo je najúčinnejšia prevencia pred zubným kazom. Rovnako preventista odstráni zubný kameň, povlak a vykoná flouridáciu.
Zubný kaz je najčastejšie a najrozšírenejšie infekčné ochorenie. Na to, aby vznikol potrebujeme 4 faktory: zub – baktérie – cukor – čas. O zuby je potrebné sa dôkladne starať, a to každodenným mechanickým odstraňovaním zubného povlaku z povrchu zubov. Dentálna hygienička dokáže pomocou rôznych metód tento povlak zviditeľniť a poukázať na kritické miesta v ústach, kde by si mali dať rodičia na čistení obzvlášť záležať a naučí ich vhodnú techniku čistenia detských zúbkov. Ak rodičia a deti povlak vidia, rýchlejšie sa naučia správnu techniku čistenia zubov. Taktiež rodičom odporučí efektívne a atraumatické pomôcky na správnu starostlivosť o detský chrup.
Dentálnu hygienu by malo dieťa absolvovať po prvýkrát v čase výmeny mliečneho chrupu za trvalý. Určite je vhodné absolvovať toto ošetrenie aj v tom prípade, ak si dieťa začína čistiť zúbky samé, bez dozoru. Dieťa potrebuje edukáciu, prevenciu a potrebujú fluoridáciu.
Často sa mamičky po pôrode sťažujú, že im tehotenstvo “pokazilo” zuby, pretože im dieťa zo zubov odoberá vápník. V skutočnosti je to však spôsobené stravou v tehotenstve a zlou starostlivosťou o zuby.
Prvé mesiace nevoľností siahajú často po rôznych suchároch, krekroch, keksíkoch, piškótach. Čo je všetko strava bohatá na sacharidy. Tehotenské chute dokážu skombinovať aj neskombinovateľné. A tak sa jednoducho stane, že ovocie (kyseliny) žena prekladá čokoládou (sacharidy), čo je tá najhoršia kombinácia. Zvracanie, nočné pojedanie bez umytia zubov. To všetko zubom neprospieva a skutočne to nie je dieťaťom v brušku.
Z toho dôvodu by mali tehotné mamičky myslieť na prevenciu a nepodceňovať silu zubného kazu. Preventisti odporúčajú absolvovať dentálnu hygienu v druhom trimestri. V prvom trimestri budúce mamičky trápia nevoľnosti a v treťom je už bruško natoľko veľké, že by im ošestrenie v kresle mohlo byť kvôli nepohodliu nepríjemné.
Text po odbornej stránke skontrolovala:
Jana Lieskovská
zubná preventistka
Každý týždeň dostaneš najdôležitejšie info do e-mailu