Chrípka alebo influenza je infekčné ochorenie spôsobené RNA vírusom z rodu Orthomyxoviridae.
Je vysoko nákazlivá, šíri sa v sezónnych vlnách a nesie so sebou značné ekonomické straty kvôli výdavkom na liečbu a strate produktivity. Klinický obraz chrípky je veľmi podobný iným zimným chorobám, ktoré spôsobuje veľké množstvo iných vírusov a baktérií. Chrípku možno spoľahlivo diagnostikovať pomocou výteru z nosa.
Rozhovor s praktickou lekárkou, Mudr. Andreou Kosecovou.
V rozhovore s Mudr. Andreou Kosecovou nájdete odpovede na tieto otázky:
Na povrchu vírusovej častice sa nachádzajú vírusové antigény a podľa toho je možné rozlíšiť viacero subtypov chrípky.
Najrozšírenejším subtypom chrípky je H1N1. Môže sa stať, že ak 2 rôzne subtypy chrípky napadnú tú istú bunku hostiteľa, dochádza k tzv. antigénovému zlomu, to znamená k výmene genetickej informácie a tým pádom môže vzniknúť nový typ vírusu, s novými vlastnosťami a s novými schopnosťami a to je práve príčinou pandémií.
Poznáme tri typy vírusov chrípky označované A, B, C.
Prameňom nákazy je človek. Vírus sa šíri najmä vzduchom, pri kašli a pri kýchaní, najmä v prvých dvoch dňoch ochorenia. Prenáša sa kvapôčkovou formou - kontaktom s nakazenou osobou. Zriedkavo aj pomocou kontaminovaných predmetov, ktoré osoba použila. Inkubačná doba je od niekoľkých hodín až po tri dni. V dýchacích cestách sa vírus rýchlo množí. Nakazený človek je najviac infekčný na začiatku svojho ochorenia. Postupne, ako sa lieči, jeho infekčnosť klesá.
Chrípka sa šíri predovšetkým v zime, pravdepodobne kvôli oslabeniu tela chladom a kvôli nedostatku slnečného žiarenia a následnému poklesu množstva vitamínu D v tele. Na severnej pologuli teda bývajú chrípkovej epidémie obvykle od decembra do februára, na južnej pologuli od júna do augusta.
Chrípka väčšinou prebieha ako náhle prepukajúce ochorenie horných dýchacích ciest. Medzi prvé príznaky patrí triaška, návaly tepla, únava, bolesť hlavy, slabé závraty, bolesti svalov a kĺbov, hlavne rúk a nôh, bolesť za očami. Neskôr sa často pridáva suchý dráždivý kašeľ a horúčka, škrabanie v hrdle, niekedy aj zápcha alebo zvracanie, nádcha, pálenie za hrudnou kosťou, zápal spojoviek . Následne príznaky v priebehu 3 až 5 dní odznievajú. Pri nekomplikovanom priebehu chrípka trvá 5 - 7 dní a nie je nutná návšteva lekára.
Únava môže pretrvávať dlhšie. Do dvoch týždňov od prepuknutia chrípky možno očakávať úplné uzdravenie. Ochorieť môžu ľudia akéhokoľvek veku. Horší priebeh máva u dojčiat, astmatikov a u seniorov.
Najčastejšou komplikáciou chrípky je zápal pľúc. Buď samotný vírus chrípky vyvoláva tzv. primárny alebo vírusový zápal pľúc alebo už počas prebiehajúceho chrípkového ochorenia sa pridruží bakteriálna superinfekcia a vznikne bakteriálny zápal pľúc. Klinicky to pacient môže spozorovať tak, že po prechodnom zlepšení zdravotného stavu dôjde k jeho opätovnému zhoršeniu. U pacienta sa objaví teplota a stane sa výrazne zahlieneným. Má hnisavý purulentný sekrét z nosa, môžu sa mu zapáliť očné spojovky, objaviť sa herpes na perách a začne vykašliavať. No nie sucho, ako na začiatku ochorenia, ale pri tejto bakteriálnej superinfekcii je vykašliavanie hlienové, hnisové, purulentné.
Tieto bakteriálne komplikácie chrípky (laryngotracheobronchitídy, zápaly stredného ucha, prínosových dutín,...) sú časté u dojčiat, ktoré nedokážu smrkať a vykašliavať.
U starších ľudí spôsobujú komplikácie práve pridružené chronické ochorenia, ktoré sa vo vyššom veku častejšie vyskytujú. Samotná chrípka môže tieto chronické ochorenia zhoršiť alebo zdekompenzovať. U ležiacich imobilných pacientov je rovnaký problém, ako pri dojčatách.
Medzi možné komplikácie ochorenia chrípky patrí už spomínaná pneumónia - zápal pľúc, zápal stredného ucha, dutín, priedušiek alebo aj ochorenie srdca (zápal srdcového svalu - myokarditída, zápal osrdcovníka - perikarditída). Zriedkavejšie môže chrípka spôsobiť aj ochorenia nervového systému. V praxi sa lekári najčastejšie stretávajú s obrnou tvárového nervu. Pacienta bolí jedna polovica tváre, nedokáže s ňou plnohodnotne pohybovať. Môžu to byť však aj iné neurologické komplikácie ako polyradikuloneuritídy a encefalitídy.
Chrípka by sa v žiadnom prípade nemala prechodiť. Nekomplikovaný priebeh chrípky sa lieči len symptomaticky. Dôležitý je zvýšený príjem tekutín, vitamínov, podávanie antipyretík a kľud na lôžku. Je možné dýchacie cesty a dutiny uvoľňovať pomocou inhalácie soľných roztokov alebo aromaterapiou (možno využiť éterické oleje eukalyptus, tymián), použitie nosných kvapiek, pitie teplých nápojov.
Pri chrípke sa odporúča, pokiaľ možno nezrážať teplotu skôr ako je to nevyhnutné. Horúčka je obranný mechanizmus tela.
Chrípku je vždy potrebné vyležať. A aj keď pominú príznaky ochorenia, je potrebné dodrať 14 dňovú rekonvalescenciu, aby malo telo dostatok času nabrať svoje sily späť.
V prípade potreby sa horúčka znižuje bežnými antipyretikami. Prípadný kašeľ sa tlmí bežnými antitusikami.
V prípade komplikácií chrípky bakteriálnou superinfekciou, ako napríklad bakteriálny zápal pľúc, zápal horných dýchacích ciest (hrtana a priedušiek - laryngotracheobronchitída), zápal prínosových dutín, stredného ucha, je potrebné vyhľadať pomoc lekára, ktorý zaháji diagnostiku bakteriálnej infekcie. Urobí kultivačné vyšetrenie z hrdla a nosa (výtery), krvné vyšetrenie (krvný obraz, CRP,...), ktoré umožní rozlíšiť vírusovú a bakteriálnu superinfekciu a môže nasadiť v prípade potreby aj antibiotiká.
Je potrebné poznamenať, že antibiotiká sa nikdy nepredpisujú ako prevencia pred komplikáciami chrípky, ale ako ich dôsledok.
Imunitnému systému možno pomôcť v boji s chrípkou pomocou niektorých prostriedkov:
Samozrejme, ideálny stav je, keby tehotná alebo dojčiaca žena bola zdravá a na chrípku by neochorela. . No ak sa tak stane, najdôležitejšie je dodržiavanie kľudového režimu od okamihu, ako žena pociťuje, že "na ňu niečo lezie". Odporúča sa zvýšiť príjem vitamínu C a chrípku jednoducho vyležať.
V prípade komplikácií (ak ochorenie trvá dlhšie, objavia sa horúčky, je zahlienená,..) je nutné vyhľadať lekára. Lekár zhodnotí zdravotný stav pacientky a v prípade potreby jej naordinuje antibiotiká, ktoré sú bezpečné aj pre tehotné a dojčiace ženy.
Vždy je potrebné vyberať lieky, ktoré sú vhodné pre tehotné a dojčiace ženy. Napríklad antypiretiká na báze paracetamolu, antitusiká na bylinných základoch a podobne.
Najúčinnejším spôsobom, ako zabrániť šíreniu chrípky je vakcinácia. Aby bola vakcína úspešná, musí obsahovať povrchové antigény aktuálnych kmeňov. Preto WHO každoročne určuje aktuálne zloženie. Je vhodná pre každého a preplácajú ju všetky zdravotné poisťovne na Slovensku.
Niektorí ľudia sa mylne domnievajú, že minuloročné očkovanie je dostatočnou ochranou v ďalšej chrípkovej sezóne. Nie je to však pravda. Rovnako je mýtom aj to, že očkovanie chráni pred prechladnutím všeobecne. A tak, ak jedinca trápi aj napriek očkovaniu nejaké respiračné ochorenie, nie je za tým, neúčinnosť vakcíny. Jednoducho možno prechladol alebo má jeho infekcia iného pôvodcu, ako je vírus chrípky.
Možnou komplikáciou očkovania je, ak sa pacient dá očkovať vtedy, ak už jeho imunitný systém bojuje s chrípkou alebo nejakým iným ochorením. Človek by mal ísť na očkovanie zdravý. Samozrejme, niekedy jednoducho nevieme, či v sebe už nejaký vírus nemáme. Ak náhodou dôjde k takejto situácii, skutočne sa môže stať, že sa po očkovaní zhorší zdravotný stav pacienta. Imunitný systém sa musí s vakcínou po imunitnej stránke vysporiadať. To znamená, že ak jedinec do pár dní po očkovaní ochorie, nevyvolalo to očkovanie ako také. Svedčí to o tom, že v čase očkovania už pacient nebol zdravý, jeho imunitný systém už bojoval s nejakým ochorením. To sa však ešte nestihlo prejaviť príznakmi navonok, ktoré by človeka mohli upozorniť, že nie je momentálne vhodné očkovanie podstúpiť.
Článok po odbornej stránke skontrolovala:
MUDr. Andrea Kosecová
všeobecný lekár pre dospelých
www.kosecova.sk
Každý týždeň dostaneš najdôležitejšie info do e-mailu