Autizmus, z gréckeho slova autos - ja alebo sám, je závažná vývinová porucha, ktorá zasahuje celú osobnosť. Prejavuje v troch základných oblastiach - v narušení sociálnych vzťahov, v narušení schopnosti komunikácie a opakujúcim sa správaním a záujmami.

Autizmus je najčastejšie diagnostikovaný už v detskom veku, kedy má dieťa problémy s vývojom a rozvojom reči , nevie reagovať na nové informácie a podnety, nevie si vytvárať vo svojom okolí nových kamarátov a jeho správanie je veľmi stereotypné. Pri autizmu sa môžu vyskytnúť všetky stupne IQ.

Desiata revízia Medzinárodnej klasifikácie chorôb, ktorú vydala Svetová zdravotnícka organizácia v roku 1992, zaraďuje autizmus medzi pervazívne vývinové poruchy (F. 84). Termín pervazívny znamená v doslovnom preklade prenikavý, alebo všetko prenikajúci.

Možné príčiny autizmu

Príčina autizmu doposiaľ nie je presne známa. Vo všeobecnosti sa autizmus považuje za vrodenú poruchu, ktorá vzniká na biologickom podklade a je podmienená viacerými faktormi.

• Genetické faktory: U autistických jednovaječných dvojčiat je veľmi vysoká pravdepodobnosť (95,7%) vzniku poruchy i u druhého dvojčaťa. To naznačuje možnosť dysfunkcie niekoľkých rôznych génov, ktoré sa zrejme zúčastňujú na vývine mozgu. V rodinách s jedným autistickým dieťaťom môže byť pravdepodobnosť narodenia ďalšieho až 1:20.
• Mozgové poškodenia: U niektorých osôb s autizmom možno preukázať určité poškodenia mozgového tkaniva, najmä funkčné poruchy ľavej polovice mozgu a abnormálne zmeny v mozgovom kmeni. Výsledky sú však zatiaľ nejednoznačné a nemožno s určitosťou povedať, či sú príčinou autizmu, jeho následkom alebo iba sprievodným javom.
• Nedostatočné prepojenie mozgových centier: Výsledky magnetickej rezonancie ukazujú, že u osôb s autizmom chýbajú nervové prepojenia medzi rôznymi mozgovými centrami. Táto nedostatočná koordinácia môže byť tiež príčinou autizmu.
• Extrémne mužský typ mozgu: Odborník na autizmus Simon Baron-Cohen sa domnieva, že osoby s autizmom majú tzv. extrémne mužský typ mozgu, čo je spôsobené vysokou hladinou testosterónu v tele matky v priebehu tehotenstva.
• Monotropistická hypotéza: Táto teória tvrdí, že osoby s autizmom sa môžu veľmi silno sústrediť na jeden podnet, no oveľa ťažšie sa dokážu koncentrovať na viacero vecí súčasne, čo je však nevyhnutné na pochopenie rýchlo sa meniacich sociálnych situácií.

Typy autizmu / poruchy autistického spektra

Svetová zdravotnícka organizácia WHO delí autistické poruchy do troch kategórií:

• Autizmus
• Atypický autizmus
• Aspergerov syndróm

Autizmu sa podobajú tiež nasledujúce syndrómy:

• Kannerov syndróm¹
• Rettov syndróm¹
• Detská dezintegračná porucha

Autizmus - príznaky

Príznaky autizmu sa u každého jedinca líšia a lekári môžu pozorovaním pacientov dospieť k rôznym diagnózam.

• Ľudia a predovšetkým deti s autizmom nemajú záujem o poznávanie a stretávanie sa s inými ľuďmi (deťmi). Už pri prvých mesiacoch života je u detí vidieť, že sú ľahostajní k pozorovaniu tvárí, ktoré sa nad ne skláňajú.
• Autisti nenadväzujú očný kontakt s okolím. Na citové prejavy okolia reagujú pasívne, radšej sa venujú predmetom, ktoré majú priamo pred tvárou než ľudskej tvári, ktorá na neho hovorí, vyjadruje mu náklonnosť alebo sa na neho hnevá.
• Deti s autizmom komunikujú minimálne a v prípade pádov, úrazov alebo pri strachu nevyhľadávajú náruč rodičov¹, nevie sa ani s rodičmi pomaznať alebo sa s nimi hrať (z takého správania môžu byť rodičia zmätení, pretože sa tešia na maznanie a hranie sa s dieťaťom a ono o ich náklonnosť nejaví záujem).
• Vyhľadávajú miesta, na ktorých môžu byť sami, než aby boli v spoločnosti ostatných ľudí (detí), u detí sa objavujú sociálne fóbie.
• Autistickí ľudia sa často zaujímajú o témy z oblasti matematiky, vedy a jazykov.

Reč a zmyslové vnímanie autistov

Deti, ktoré sú zdravé začínajú okolo 1. roku¹ džavotať, skladajú prvé slovíčka, vedia povedať slovíčko NIE, keď sa im niečo nepáči alebo keď niečo nechcú a vedia pomenovávať predmety, ktoré ich obklopujú. Viac o vývoji reči v samostatnom článku: Reč.

Autistické deti môžu zo začiatku tiež džavotať, pomenovávať predmety, ale potom sa vo väčšine prípadov zaseknú, ich reč je oneskorená alebo niektoré deti môžu prestať hovoriť úplne. U detí sa môže objaviť tiež tzv. echolálie, čo je opakovanie slov, ktoré dieťa počuje. Väčšinou sa autisti dohovárajú gestami, posunkami, maľovaním obrázkov a v neskoršom veku tiež písaním odkazov.

Výrazy a slová, ktoré chce autista svojmu okoliu vysvetliť môžu byť pre okolie nepochopiteľné. Autista sa pri nepochopení svojho vyjadrenia cíti frustrovaný a v depresiách¹. Môže sa začať aj sebepoškodzovať a vytvárať si imaginárnych priateľov, ktorí mu budú rozumieť. Autisti často vedú monológy.

Ľudia s autizmom majú problémy so sluchom, hlavne v hlučnom prostredí, kedy na nich niekto hovorí, nevedia rozpoznať, odkiaľ hlasy smerujú a že sú určené jeho osobe. Autisti nevenujú pozornosť neverbálnej komunikácii, ktorá reč často sprevádza a nemôžu tak rozoznať, že niekto na nich hovorí. Autistické deti sa začínajú okolo 2. roku života pri komunikácii s mamičkou pozerať skôr na jej pery než do ich očí.

Rutina u autistov

Autisti majú radi rutiny a nemenné situácie a prostredie. Negatívne reagujú na zmeny prostredia a okolia (napr. zmena škôlky, dovolenka, sťahovanie).

Autisti používajú opakujúce sa pohyby, ktorými vyznačujú sebastimuláciu, napr. kývaním, pohybovaním rukami alebo nohami v rovnakom smere, neustálym zapínaním a vypínaním svetla alebo radením autíčok. S krikom reagujú, keď im na autíčka niekto siaha alebo sa s nimi chce hrať a vytiahnuť ich tak z vytvoreného radu.

Autizmus u detí a jeho príznaky pre rodičov a okolie

• Deti nekomunikujú očami, nepoužívajú očný kontakt,
• Nereagujú na zavolanie na svoje meno,
• Nereagujú nadšene na nové hračky, nové informácie,
• Nepoužívajú reč,
• Nezaujímajú sa o okolité deti a nechcú sa s nimi hrať,
• Nesmejú sa,
• Nespolupracujú pri kolektívnych hrách alebo tvorení,
• Keď niečo požadujú, začínajú afektovane kričať,
• Nepredvádzajú sa pred ostatnými deťmi alebo okolím,
• Zamilujú si hračky, ktoré nosia neustále pri sebe,
• Pri pohybe využívajú zvláštnu chôdze, napr. chôdza po špičkách,
• Neustále opakujú jednu činnosť (napr. otváranie a zatváranie dverí, zapínanie a vypínanie svetla alebo otváranie a zatváranie krabice s hračkami),
• Nevydržia dlho pri jednej činnosti.

Autizmus - vyšetrenie a liečba

Autizmus je diagnostikovaný vďaka svojim prejavom, ktoré je možné u jedinca pozorovať. Pacientovi je najskôr vykonané psychologické a psychiatrické vyšetrenie. Na základe výsledkov vyšetrení sa u pacienta zisťujú súvislosti medzi samotným autizmom a inými somatickými alebo genetickými chorobami. Diagnostika sa zameriava aj na zistenie postihnutia centrálneho nervového systému pacienta.

Liečbu mnoho rodičov rieši alternatívnymi terapiami (hyperbarická terapia, son-rise terapia a iné). U pacientov je tiež odporúčaná Vojtova metóda¹, ktorá môže byť ale pre malého pacienta autizmu veľkou záťažou. Autizmus nemožno vyliečiť, možno ale pomocou rôznych metód zlepšiť pacientov pohľad na svet, jeho správanie, zvyšovanie jeho IQ a hlavne zvyšovanie samostatnosti.

Ak robí autistické dieťa vo svojej "liečbe" pokroky, mali by byť jeho výsledky odmeňované, napr. sledovaním televízie, peniazmi, Knihy pre deti⁵, Hračky pre deti¹ či inými vecami, ktoré dieťa ocení.

Skúma sa tiež liečba pomocou pretlakových komôr, kedy je dieťa v komore zatvorené 40 hodín. Po opustení komory je u dieťaťa zlepšené jeho vnímanie, očný kontakt aj komunikácia. Otázkou ale zostáva, či sa nejedná len o krátkodobý efekt.

Starostlivosť a pomoc pre autistov na Slovensku

• Sanatórium MUDr. Márie Sýkorovej pre deti s rizikovým vývinom, Fedákova 5, Bratislava
• Centrum mentálneho zdravia
• Spoločnosť na pomoc osobám s autizmom - SPOSA: http://www.sposa.sk/
• Autistické centrum ANDREAS n.o.: http://www.andreas.sk/
• Združenie rodín s autistickým členom Slovenska
• Detské integračné centrum v Trnave
• Triedy pre deti s autizmom:
  • Špeciálna autistická trieda na Dolinského ul. v Bratislave
  • Osobitná škola internátna pre sluchovo postihnuté deti v Levoči
  • Osobitná a pomocná škola, Hálkova 54, Bratislava
  • Osobitná škola, Dolinského 1, Bratislava
  • Osobitná škola, Beňadická 38, Bratislava
  • Osobitná škola, Matice slovenskej 11, Prešov
  • Osobitná škola internátna, Úzka 2, Prievidza
  • Pomocná škola, Čajkovského 50., Trnava
  • Osobitná škola a osobitná škola pre telesne postihnutých, Mudroňova 1, Nitra
  • Osobitná škola, Vojenská 13, Košice
  • Základná škola r. 1 - 4, Lopušné pažite, okres Kysucké Nové Mesto
  • Základná škola s vyučovacím jazykom maďarským, Komenského 1, Dunajská Streda
  • Osobitná škola, Partizánska 2, Poprad

Viac o autizme na modrykonik.sk

• Článok Krize aneb co se děje v autistovi, když se začne "přehřívat"?
• Diskusia (SK a CZ) Mám autistické dieťa. Cesta a výzva zároveň
• Diskusia Autizmus. Mám nárok na nejaké socialne dávky?
• Diskusia Dá sa zistiť autizmus, keď má dieťa jeden rok?
• Diskusia Aké sú autistické príznaky u 1,5 ročného dieťatka?
• Diskusia Čo robiť, keď otec neakceptuje syna - autistu?
• Diskusia Aké sú príčiny vzniku autizmu a hyperaktivity podľa vás?
• Diskusia Autizmus a znaková reč
• Diskusia Máte skúsenosti s osobným asistentom?
• Článok: Matka autistu elise: Syna v škole šikanovali, veľakrát išiel domov v papučkách
• Článok: Slovensko rozsvieť modrú
• Článok: Deň podriadený kartičkám. Ako sa žije v domácnosti s malým autistom?

Použité zdroje

1. Autistické centrum Andreas: http://www.andreas.sk/index.php?www=autizmus
2. Medzinárodná klasifikácia chorôb WHO: http://www.who.int/classifications/icd/en/GRNBOOK.pdf
3. https://web.archive.org/web/20110824114128/http://www.autizmus.info/autizmus/
4. http://www.oautizme.sk/
5. Mgr. Ema Kvassayová a Mgr. Jana Martišková: Autizmus a mentálna retardácia. Prístupy k autizmu
6. http://www.cpppap.svsbb.sk/
7. http://nemoci.vitalion.cz/autismus/
8. http://cs.wikipedia.org/wiki/Autismus