Audiometria

Audiometria je funkčné vyšetrenie sluchu. Pri audiometrii sa vyšetruje schopnosť počuť a rozoznávať zvuky, vyšetruje sa hranica počuteľných zvukov. Toto vyšetrenie je bezbolestné, vyšetrovaný pri ňom počúva rôzne zvuky v slúchadlách.

Stavba ucha

Ucho je rozdelené na tri časti:

• Vonkajšie ucho - časť vonkajšieho ucha môžeme vidieť a je zložené z ušnice a vonkajšieho zvukovodu. Na konci zvukovodu je bubienok, ktorý oddeľuje vonkajšie a stredné ucho.
• Stredné ucho - je naplnené vzduchom a nachádzajú sa tu tri kostičky, ktoré patria medzi najmenšie kostičky v tele- kladivka, nákovka, strmienok. Tieto kosti sú navzájom prepojené a posledná kostička strmienok je prepojená s vnútorným uchom.
• Vnútorné ucho - tvoria ho dve časti slimák a vestibulárny aparát.
  • Slimák- hrá rolu vo vnímaní sluchu, má tvar ulity slimáka a vnútri je komora, ktorá je vystlaná zmyslovými bunkami, ktoré dokážu premeniť zvukové vlny na elektrické signály. Slimák je pripojený k sluchovému nervu, ktorý tento signál prenáša do mozgu a tak dokážeme počuť a rozoznávať zvuky.
  • Vestibulárny systém - je systém rovnováhy, ktorý v sebe obsahuje tiež špeciálny druh zmyslových buniek, ktoré registrujú pohyb a polohu tela. Vestibulárny systém je tiež prepojený so sluchovým nervom, pomocou ktorého odosiela od mozgu signály.

Vnímanie zvuku

Zvuk vnímame vtedy, ak ho ucho dokáže premeniť na elektrický signál. Zvuk je vlastne vibrácia, ktorá dokáže v uchu vyvolať sluchový vnem. Zvukové vlny sa dostanú cez ušnicu do zvukovodu, až k bubienku, ktorý sa rozvibruje. Vibrácie bubienka dajú do pohybu sluchové kostičky, ktoré sú v strednom uchu. Posledná kostička strmienok rozvibruje tekutinu v slimáku. Tá podráždi zmyslové bunky a vznikne tak elektrický signál, ktorý dokáže prijať a spracovať mozog a ľudský mozog to vníma ako zvuk.

Čím je zvuk prenikavejší, tým rýchlejšie vibruje bubienok. Takto dokáže ucho rozlišovať rôznu intenzitu zvukov. Mozog podľa rýchlosti vibrácii zmyslových buniek dokáže rozoznať rôznu škálu zvukov.

Intenzita a frekvencia zvuku

Intenzita zvuku sa meria v decibeloch (dB), šepot je okolo 20dB, hlasná hudba je 80-120dB. Intenzita zvuku viac ako 85dB môže po niekoľkých hodinách spôsobiť stratu sluchu. Veľmi hlasné zvuky môžu spôsobiť silnú bolesť a stratu sluchu.

Zvuk je mechanické vlnenie s určitou frekvenciou. Frekvencia vlnenia, ktorá je počuteľná u človeka je od 20-20000 Hertzov. Niektoré zvieratá počujú až do 50 000 Hz. Ľudská reč sa pohybuje v rozmedzí 300-500 Hz. Ostré a prenikavé tóny majú frekvenciu okolo 10 000 Hz.

Vedenie zvuku

Zvuk môže byť vedený vzdušnou alebo kostnou cestou. Vzdušnou cestou sa zvuk šíri cez ušnicu a pri kostnej ceste sa zvuk šíri kostným systémom. Pri vyšetrovaní sa preto využívajú obidva druhy vedenia a tak sa pri audiometrii používajú slúchadlá alebo vibrátor.

• Kostné vedenie - kostný vibrátor, ktorý sa položí za ucho
• zdušné vedenie - slúchadlá na ušiach

Poruchy sluchu

• Prevodová porucha - ide o poruchu sluchu, pri ktorej je postihnuté vonkajšie alebo stredné ucho, napr. vo zvukovode môže byť veľa ušného mazu alebo pacient má zápal stredného ucha.
• Percepčná porucha sluchu - postihnuté je vnútorné ucho alebo sluchová dráha

Audiometrické vyšetrenie

Pri audiometrii sa vyšetruje rozmedzie frekvencie zvukov, ktoré dokáže zachytiť a spracovať vyšetrované ucho. Stanovuje sa teda sluchový prah pre jednotlivé tóny. Pred testom sa nerobí žiadna špeciálna príprava. Výsledkom audiometrie je audiogram, je to záznam, ktorý sa získa pri vyšetrení.

Pri audiometrii sa vyšetrujú obidve uši osobitne a každé ucho má svoj vlastný audiogram. V grafe je zaznamenaná frekvencia (Hz) a intenzita (dB).

Existujú rôzne typy testov, pri ktorých sa zisťuje sluchový prah. Deti nie sú schopné povedať, kedy počujú zvuk, a preto sa u nich používajú špeciálne metódy.

Priebeh vyšetrenia

Pacient sedí vo zvukotesnej miestnosti a počúva zvuky o rôznej intenzite. Ak počuje zvuk, tak dá signál lekárovi, že počuje zvuk. Vyšetrovanie prebieha inak u malých detí, pretože nevedia dať signál, kedy počujú zvuk.

Testovanie sluchu u starších detí a dospelých

U dospelých sa využíva vyšetrovacia technika s názvom tónová audiometria. Používa sa pri tom nástroj, ktorý sa nazýva audiometer, ktorý hrá rôzne tóny cez slúchadlá. Tóny sa líšia vo frekvencii a intenzite. Vyšetrovaný dá vždy zdravotnému personálu znamenie, keď počuje nejaký tón v slúchadlách.

Testovanie sluchu u novorodencov

U novorodencov¹ sa vyšetruje sluch pomocou testu, ktorý sa nazýva otoakustická emisia. Zisťuje sa ním funkcia zmyslových buniek v slimáku. Pri vyšetrení sa do uška vloží malá sonda s mikrofónom, potom sa pustia rôzne tóny a sleduje sa odpoveď vnútorného ucha. Ak dieťa počuje dobre, tak pustené zvuky by sa mali odraziť do vonkajšieho ucha, kde ich zachytí mikrofón.

Existuje aj iný test, ktorý sa robí u novorodencov, nazýva sa ABR. Vyšetruje sa ním funkcia sluchového orgánu u dieťaťa. Dieťa má na ušiach slúchadlá a na hlavičke má elektródy, ktoré zachytávajú sluchové impulzy z mozgu.

Testovanie sluchu u malých detí

Deti sa testujú tak, že sú v zvukotesnej kabínke a počúvajú zvuky. Ako náhle počujú zvuk, tak to oznámia. Pre lepšiu spoluprácu sú deti odmeňované zakaždým, keď počujú nejaký zvuk.

Využitie audiometrie

• zhodnotenie straty sluchu
• zhodnotenie typu sluchovej poruchy - percepčná alebo prevodová
• skríning sluchových porúch u novorodencov¹

Najčastejšie príčiny porúch sluchu

• úraz hlavy
• akútne a chronické infekcie ucha
• vrodené ochorenia, ktoré sú spojené so stratou sluchu
• poškodenie bubienka
• užívanie antibiotík⁴, ktoré poškodzujú sluch - gentamycínové alebo neomycínové antibiotiká

Viac o audiometrii na modrykonik.sk

• Diskusia: Ako prebieha audiometria tzv. scríning uší?
• Otázka: Ako prebieha skríningové vyšetrenie sluchu u novorodencov?

Použité zdroje

1. http://www.nlm.nih.gov/medlineplus/ency/article/003341.htm
2. http://www.patient.co.uk/health/hearing-tests-audiometry
3. http://sk.wikipedia.org/wiki/Zvuk
4. infosluch.sk/wp/porucha-sluchu/vysetrenia-sluchu/a-skriningove-vysetrenie-sluchu-v-porodnici/