Atopický ekzém alebo atopická dermatitída je zápalové neinfekčné kožné ochorenie, sprevádzané svrbením, suchosťou kože, prejavy ale môžu byť rôznorodé. Vyskytuje sa až u tretiny ľudí.

Atopický ekzém sa väčšinou prejaví už v ranom detstve, do troch rokov veku, a vzplanutia môžu asi u tretiny ľudí trvať až do dospelosti, príznaky obvykle s vekom slabnú a po 20. roku môžu zmiznúť, atopici však majú vyššie riziko rozvoja alergií¹, astmy a autoimunitných ochorení. Často sa atopický ekzém spája s ďalšími prejavmi atopie, ako je potravinová alergia, senná nádcha, ktoré vedú k presušovaniu a vzniku infekcií.

Príčiny a rizikové faktory vzniku atopického ekzému - dermatitídy

Atopický ekzém je výsledkom patologickej imunitnej odpovede organizmu, ktorá vzniká na základe spolupôsobenia vrodených dispozícií a vplyvov vonkajšieho prostredia. Genetický podklad je len čiastočne známy, riziko vzniku atopického ekzému je zvýšené, ak sa v rodine vyskytuje atopický ekzém, astma, senná nádcha, akékoľvek alergie a autoimunitné ochorenia.

Pri negatívnej rodinnej anamnéze je riziko rozvoja atopického ekzému u dieťaťa len 5 až 15%. Ak je rodinná anamnéza pozitívna a ekzém má jeden z rodičov, potom je riziko rozvoja atopického ekzému u dieťaťa 20 až 40%, ak obaja rodičia, tak 30 až 60%, ak majú obaja totožné prejavy, potom dokonca 60 až 80%, ak má atopický ekzém súrodenec, je riziko rozvoja atopického ekzému u dieťaťa 25 až 35%.

Prejavy ekzému môžu zhoršovať alergény (vzdušné i potravinové), ale aj iné dráždivé látky, pracie prostriedky, kozmetika, znečistené životné prostredie, nadmiera sacharidov v strave a tiež stres, fyzická a psychická aktivita a narušenie či záťaž imunitného systému, napr. očkovanie, kvasinkové⁹, bakteriálne a iné infekcie, užívanie antibiotík⁴ a iných liekov, rast zúbkov. V období puberty, tehotenstva a dojčenia pôsobia aj hormonálne zmeny.

Prejavy a diagnostika atopického ekzému

K rozvoju atopie dochádza často už počas tehotenstva a pri dojčení. U ldojčiat sa ekzém zvyčajne začína prejavovať okolo druhého, až tretieho mesiaca života, často ako vyrážka na lícach, vo vlasoch, ale môže sa vyskytovať aj na trupe a končatinách.

U batoliat, a predškolských detí sa atopický ekzém vyskytuje predovšetkým v oblasti lakťových a podkolenných jamiek, krku, členkov, priehlavkov, zápästia, očných viečok a v okolí úst, väčšinou ako suché a drsné chronické ložiská, niekedy začervenané a svrbiace. U starších detí a dospelých sa atopický ekzém najčastejšie objavuje v ohyboch lakťov, pod kolenami, na zápästí, v hornej časti hrudníka, na ramenách, krku, rukách a v okolí úst a očí, pri rozčúlení a v teple často ekzém sčervenie a svrbí.

U detí do troch rokov je ekzém vo väčšine prípadov prejavom potravinovej alergie, (najčastejšie na bielkovinu kravského mlieka¹, sóju alebo vajcia). Potraviny, ktoré majú na ekzém vplyv, je možné zistiť pomocou eliminačného-expozičného testu¹, kožné prick testy a krvné testy sú na zistenie potravinových alergií veľmi nespoľahlivé (vychádzajú veľmi často falošne pozitívne i falošne negatívne) a ich výsledky teda môžu skôr zmiasť. U starších detí a dospelých majú potraviny na vznik ekzému vplyv menej často, ale možno si viesť potravinový denník a podozrivé potraviny rovnakým spôsobom, teda ich dočasným vylúčením zo stravy a potom ich znovuzavedením, otestovať.

Viac o potravinovej alergii v samostatnom článku: Alergia na potraviny

Atopický ekzém môže byť aj následkom používania pre konkrétne dieťa či dospelého dráždivých kozmetických a pracích prostriedkov alebo prejavom kontaktnej alergie¹ (napr. na rôzne kovy), u detí starších ako dva roky a u dospelých je potrebné do úvahy brať aj inhalačnú alergiu (perie, peľ, roztoče atď.). Testy na zistenie, na ktoré inhalačné alergény osoba reaguje, sú pomerne spoľahlivé. Pred druhým rokom sú inhalačné alergie vzácne, pravdepodobnejšie sú na domáce zvieratko (maznáčika, ktorý žije v domácnosti) a skrížené (vajcia - perie, bielkovina kravského mlieka - roztoče).

Ekzém môže byť aj prejavom histamínovej intolerancie alebo tiež nežiaducou reakciou na lieky alebo nádcha, astma a inhalačné alergie¹. Aj momentálne zdravá koža atopika má sklon k očkovanie - ako alergická reakcia na látky prítomné vo vakcíne či narušenie imunitného systému. Po očkovaní možno očakávať zhoršenie ekzému na približne 3 týždne, očkovať sa má dieťa len v pokojovej fáze, stabilizované, ale je na rodičoch, či a kedy dieťaťu nechajú vakcínu aplikovať a ktorú vakcínu zvolia. Ak atopika očkovať chcú, potom najlepšie len povinnými vakcínami, v čo najdlhších rozostupoch medzi dávkami a nikdy nedávať viac vakcín súčasne.

Na určenie diagnózy atopického ekzému nie sú dostupné žiadne spoľahlivé laboratórne testy a vzhľadom na rôznorodosť príznakov neexistuje ani jeho jednoznačný klinický obraz, nevyhnutnosťou je komplexný prístup ako pri diagnostickom procese, tak pri liečbe. Súčasťou diagnostického postupu je spísanie údajov o rodinných dispozíciách (výskytu alergií, astmy, sennej nádchy, atopického ekzému a autoimunitných chorôb u rodinných príslušníkov), prostredie (koberce na podlahách, plesne na stenách, prílišné používanie dezinfekčných prostriedkov, domáce zvieratko a pod.), strave , dĺžke plného a čiastočného dojčenia a zavádzanie príkrmov, vzniku a vývoji ekzému, objektívnych i subjektívnych problémoch ekzematikov a o celkovom zdravotnom stave (stave trávenia, kolikách, priberaní a raste, dobe očkovaní, chudokrvnosti³, alergiách¹, ochoreniach dýchacích ciest atď.). Je potrebné posúdiť aj prípadné ďalšie zdravotné ťažkosti svedčiace na potravinové alergia, u detí starších ako dva roky aj inhalačná alergia. Pre vylúčenie imunodeficientov je možné prevedenie vyšetrenie základných ukazovateľov imunity.

Atopický ekzém je poruchou nešpecifickej imunity a poruchou bariérovej funkcie kože. Atopická pokožka sa vyznačuje nedostatočnou schopnosťou hydratácie a narušenými opravnými mechanizmami, je náchylnejší k zápalovým pochodom a bakteriálnym, vírusovým i kvasinkovým infekciám. Medzi hlavné príznaky atopického ekzému patrí svrbenie (pruritus), zápalové ochorenie kože (dermatitída) a chorobná suchosť pokožky (xeróza). Medzi ďalšie (tzv. malé) príznaky môžu patriť suchá a šupinatá koža na bruškách prstov a na chodidlách (hlavne v zime), suché a praskajúce kútiky úst, tmavšie kruhy pod očami, suchá, šupinatá, hnedastá alebo začervenané očné viečka, rohovatenia (zdrsnenie) kože na rukách a nohách, biele šupinaté škvrny na rukách, nohách a tvári, blednutie ako reakcia na tlak na končatinách, zmnoženie kresby kožných rýh na dlaniach, zmeny na nechtoch (jamky, ryhy, lámavosť), opuchy, praskliny a olupovanie kože na perách, očných viečkach, krku, okolo nosa, úst, nechtov, na prsných bradavkách alebo genitáliách, zvýšená náchylnosť ku kožným ochoreniam a zvýšená hladina imunoglobulínu triedy E (celkového alebo špecifického IgE).

Ekzém ako prejav kvasinkovej infekcie

Ekzém môže byť aj prejavom kvasinkovej infekcie , ktorá vzniká pôsobením nevhodne zložené stravy dieťaťa a alebo dojčiace matky (jedná sa hlavne o nadbytok cukrov a zložitých sacharidov a tiež mliečnych bielkovín), užívaním antibiotík alebo očkovaním - teda ako následok narušenie črevnej mikroflóry a imunitného systému.

Viac informácií sa dozviete v samostatnom článku: Kvasinková infekcia u detí .

Atopický ekzém a liečba u detí

Atopický ekzém je chronické ochorenie, možno ho ale väčšinou udržať pod kontrolou. Nie všetky provokujúce vplyvy možno eliminovať, však veľkú časť z nich áno. Zvyčajne je teda možné malých i veľkých atopikov stabilizovať dlhodobo, aj bez používania, kožnými lekármi konvenčne predpisovaných, kortikosteroidných, antibiotických alebo antimykotických mastí, alebo masti s obsahom dechtu. Pre deti do 10-tich rokov sú z dôvodu možnej intoxikácie nevhodné prípravky obsahujúce bór (borová voda, Jarischov roztok, Pityol, Holtov krém), tieto prípravky sú aj z medicínskeho hľadiska prekonané.

Podľa fázy ekzému a prípadného výskytu infekcie v ekzéme si možno pri starostlivosti o atopickú pokožku vystačiť s masťou obsahujúcou zinok, hydratačným pleťovým mliekom alebo nemastným krémom, mastným krémom a v nutných prípadoch (infekcia ekzému kvasinkou, zlatým stafylokokom alebo inými mikroorganizmami) ešte s genciánovou violeťou . Liečbu atopického ekzému môžu komplikovať aj vírusové infekcie (moluská, bradavice, opar herpes simplex).

Atopický ekzém môže svrbieť, dieťa si ho potom môže škriabať a zaniesť si do neho infekciu. Proti svrbeniu môže pomôcť premazávanie hydratačnými prostriedkami, sprchovanie chladnou vodou, niekedy pomáha piť silný rooibos alebo brať antihistaminiká, proti škrabaniu je možné používať bavlnené rukavičky.

Základom stabilizácie malého ekzematika podľa metódy Věry Zikovej, overenej na viac ako 400 deťoch, je úprava kozmetickej starostlivosti, nastavenie vhodnej starostlivosť o pokožku (bez použitia kortikoidných, imunomodulačných, antibiotických a antimykotických mastí) a nájdenie alergénov, úprava stravy a starostlivosť o zdravé črevá. Niekedy, hlavne u inhalačných alergií, môže byť nevyhnutné použiť antihistaminiká.

Kozmetická starostlivosť a kúpanie

U dojčiat a malých detí sa odporúča kúpať len raz za 3 dni po dobu 3 minút a 3 minúty po kúpeli podľa fázy ekzému a individuálnej znášanlivosti kozmetiky namazať. U bábätiek na kúpanie často stačí len čistá voda. Niektoré deti ale kúpanie majú rady a ani dlhší kúpeľ im nevadí, potom nie je dôvod im ho nedopriať častejšie a dlhšie. Nevhodné sú kúpeľové peny, pretože kožu vysušujú. Na umývanie je možné používať napr. hypoalergénne tekuté mydlá, umývacie kocky (Avene, Oilatum), hypoalergénne šampóny a sprchové gély (Bioderma, A-derma) a v pokojovej fáze, teda bez prejavov ekzému, aj hydrogilné kúpeľové oleje (Avene, Balneum Hermal , Oilatum, Linola Ölbad).

Na mokvavé plochy, červené pupienky, pľuzgieriky a škvrny aj začervenané olupujúce sa plochy nesmie prísť mastný krém alebo olej (a to ani kúpeľový). U všetkých kozmetických prostriedkov je najprv nutné vyskúšať individuálne znášanlivosť. Krém, masť, lotio alebo olej nikdy prvýkrát nemažeme na väčšiu plochu kože, najprv ho natierame po 3 dni na malé zdravé miesto kože a až potom, ak sa nedostavia negatívne reakcie, ho použijeme na ostatné miesta na tele. Lepšie je natierať menším množstvom prostriedku a častejšie.

Všeobecne platí, že vhodné sú prostriedky neobsahujúce konzervanty a parfumáciu - a to ani tú prírodnú, éterické oleje často pôsobia dráždivo, ako napr. harmanček, ale naopak levanduľa často pomáha atopický ekzém upokojovať. Často ekzematikom vadí aj propolis a lanolín (tuk z ovčej vlny). Prídavok močoviny niektorým atopikom pomáha, iným naopak pokožku dráždi.

Ekzém, ktorý mokvá treba vysušiť, na menšie ložiská je možné na niekoľko minút priložiť studený obklad so svetlo ružového roztoku hypermangánu (manganistanu draselného), čierneho čaju, odvaru z repíka alebo dubovej kôry alebo nastriekať aerosólový sprej termálnej minerálnej vody a potom nechať tekutinu odpariť dosucha. Ak je zasiahnutá väčšia plocha tela, možno použiť kúpele v morskej soli, zásadité soli (Meine base), odvaru z repíka, dubovej kôry či v čiernom čaji.

Akonáhle mokvanie odznie, na koži sú červené pupienky, pľuzgieriky alebo začervenané hrubé plochy, je potrebné používať na upokojenie a vyblednutie týchto ložísk najčastejšie 2 - 3x denne masť s obsahom zinku (v lekárni namiešaná má nevhodné zloženie, je potrebné kúpiť zinkovou masť Galmed , Herbacos, Vitella Zn, je možné použiť aj Sudocrem či Bübchen krém na zapareniny), prípadne v lekárni namiešaný zinkový olej. Niektorým deťom môže namiesto zinku pomáhať na upokojenie ložísk ekzému ichtamol (Ichtyo Care, I-Care, Vitella Ictamo).

Ložiská ekzému by mali začať blednúť, zasychať a prípadne sa aj olupovať. Pokračujeme v doterajšej starostlivosti, no začať premasťovať alebo hydratovať suchú, ale začervenanú, či olupujúcu sa pokožku, by bola hrubá chyba, ktorá by narušila proces hojenia.

Až keď sú ložiská takmer vyblednuté, je vhodné natierať hydratačný krém typu olej vo vode alebo pleťové mlieko - lotio (Eucerin AtopiControl, A-derma Exomega, Bioderma Atoderm PP, Ambiderman, Cutishelp mimi balzam, Altermed, Linola krém, Excipial U Hydrolotio), je možné ich natierať aj na celé telo, kde nie sú ložiská.

Akonáhle sú ložiská ekzému suché a hrubé, nezačervenané (vo farbe okolitej kože), až vtedy je možné skúsiť pokožku premasťovať krémom typu voda v oleji alebo inými prostriedkami (Excipial krém, bambucké maslo, Menalind derm krém, Synderman, leniens, vazelína, Cutilan, Bepanthen, Leciderm, Lipobase repair, za studena lisovaný kokosový olej³, ten ale často na koži vadí dojčatám).

Jedine v tejto fáze ekzému je možné používať olej do kúpeľa. Pokiaľ ho nedávame do kúpeľa, je možné s ním dieťa mazať po kúpeli, ak to toleruje, ale iba na vlhké telo, inak naopak olej pokožke škodí.

Úprava stravy

Je vhodné, aby nedojčené dieťa alebo dojčiaca žena užívali Hylak forte, prípadne aj probiotiká³ s vhodným zložením. Ekzematické deti kŕmené umelým mliekom⁵ je nutné previesť na UM s plne štiepenými bielkovinami alebo v prípade silnej alergie na bielkovinu kravského mlieka na UM vyrobené z voľných aminokyselín.

Tiež je vhodné, aby dieťa a dojčiaca mamička vo svojej strave obmedzili aj niektoré potraviny (najčastejšie alergény a tiež potraviny obsahujúce veľa histamínu a histaminoliberanty), vysadiť úplne treba iba tie potraviny, na ktoré sú sami alergickí, tieto je možné zistiť pomocou eliminačno- expozičného testu. Pomáhať môže konzumácia potravín bohatých na omega-3 mastné kyseliny. Ako detský príkrm nie je príliš vhodná varená mrkva, je to relatívne častý alergén u detí, spôsobuje zápchu a tiež obvykle vedie k rozmnoženiu kvasiniek v črevách a na kožu bábätka.

Inak by malo dieťa a dojčiaca mamička striedmo jesť (nanajvýš 2 až 3 porcie týždenne) bielkovinu kravského mlieka ¹ (a to len vo forme kyslých mliečnych výrobkov, tvrdých syrov a masla), sóju (vhodná je iba v tradičnej, fermentované podobe), vajcia, ryby a morské plody, exotické ovocie, orechy, koreňovú zeleninu (vrátane mrkvy), pšenicu (klasickú pšenicu nahradiť bezlepkovými obilninami alebo aspoň starými odrodami pšenice, napr. špaldou, pri pečení miešať pšeničnú múku alebo ju prípadne i úplne nahrádzať múkou z bezlepkových druhov obilnín ) a čo najviac obmedziť sladké. Samozrejme by mali jesť zdravú, vyváženú stravu, nefajčiť, nepiť alkohol a neužívať iné omamné látky, veľmi dráždivá sú aj niektoré potravinárske aditíva.

Črevná mikroflóra

Črevá sú základným kameňom imunitného systému, stav trávenia a črevnej mikroflóry má teda vplyv aj na atopický ekzém. Atopici sú náchylnejší k premnoženiu patogénnych mikroorganizmov, napr. kvasiniek. Ihneď po narodení sa začínajú čreva bábätka osídľovať, dieťa pri vaginálnom pôrode³², ranom kontakte kožu na kožu ² a dojčení¹¹ preberá mikroflóru matky. U bábätiek v zdravej črevnej mikroflóre prevažujú bifidobaktérie. Negatívny vplyv na stav mikroflóry má pôrod cisárskym rezom a tiež podanie umelého mlieka⁵, aj len jedna dávka môže spôsobiť predčasnú a nežiaducu zmenu od dojčenského zloženia mikroflóry smerom k mikroflóre dospelého. Rozmnoženie kvasiniek u prikrmovaných bábätiek a malých detí často spôsobuje varená mrkva, väčšie množstvo sladkých jedál (vrátane niektorých druhov dojčenských kaší, nezakysané mliečne výrobky (vrátane umelého mlieka okrem tých s plne naštiepenými bielkovinami alebo tých vyrobených z voľných aminokyselín), očkovanie alebo užívanie antibiotík⁴.

Oblečenie, posteľná bielizeň a pranie

Najlepšie deti znášajú 100% bavlnu, naopak často dráždivo pôsobí vlna. Atopický ekzém zvyčajne najviac svrbí v noci, keď dieťa nemá iné vnemy, ktoré by od neho odviedli pozornosť, pri vyššej teplote ekzém svrbí viac. Proti škriabaniu, hlavne u bábätiek, možno na noc dávať bavlnené rukavičky alebo špeciálne spacie overaly pre atopikov.

Namiesto peria sa ako náplň vankúšov a prikrývok hodí duté vlákno, totiž, je možné ho prať. Dobré je zaobstarať si protiroztočové povlaky. Najvhodnejšie je na oblečenie, posteľnú bielizeň aj uteráky používať prací prostriedok² bez parfumácie, vhodný je aj mydlový sliz, aviváži je lepšie sa vyhnúť, namiesto nej je možné do pláchania na zmäkčenie bielizne a odstránenie zvyškov pracieho prostriedku použiť ocot alebo roztok kyseliny citrónovej a pridať pláchanie navyše . Ako opatrenie proti roztočom sa odporúča prať lôžkoviny na 60 ° C.

Domáce prostredie, upratovanie a maznáčikovia

Cieľom je obmedziť doma prašnosť, výskyt roztočov a zvieracích chlpov. Vhodnejšie ako koberce sú umývateľné podlahy (PVC, korok, marmoleum, plávajúca podlaha), je potrebné používať dostatočne výkonný vysávač. Prílišné upratovanie ale tiež nie je vhodné, čistiace prostriedky môžu dráždiť a sterilné prostredie nie je dobré pre rozvoj imunitného systému. Niekedy môže pomôcť si zaobstarať domáci čističku vzduchu, protipeľové siete do okien. Zásadné je doma nefajčiť. Potrebné je udržiavať aj vhodnú teplotu (cez deň 21 až 22 ° C, v noci 19 až 20 ° C), pretože pri vyššej teplote dochádza k poteniu a zhoršenie ekzému; a vlhkosť vzduchu, ideálne 45 až 55%, pri vyššej vlhkosti môže dochádzať k rastu plesní na stenách. Pri inhalačných alergiách je lepšie zvieratko mať vonku než doma. Ako test, či vadí, možno dať maznáčika na stráženie k priateľom či príbuzným, pokiaľ sa stav atopika po návrate zvieratka nezhorší, nie je problém ho nechať doma. Niekedy sa naopak stav dieťaťa pri odlúčení od maznáčika paradoxne vplyvom stresu zo separácie zhorší.

Desenzibilizácia

Môže sa vykonávať u inhalačných alergií pomocou autovakcín, takáto desenzibilizácia samozrejme patrí do rúk alergológa. U potravinových alergií, keď dieťa na potravinu cez materské mlieko nereaguje alebo reaguje len veľmi slabo, alebo ak staršie dieťa potravinu toleruje iba v malom množstve a pri občasnom podávaní, tak túto potravinu môže dojčiaca matka alebo staršie dieťa občas konzumovať, u dieťaťa sa tak k tejto potravine zvyšuje pravdepodobnosť nastolenia tolerancie.

Svetloliečba

Vykonáva sa skôr u dospelých, u detí sa vzhľadom na expozíciu UV žiarením neodporúča. Vhodnou alternatívou pre deti je prirodzená forma svetloliečby, teda skôr komplexné pôsobenie prostredia pri pobyte pri mori, v kúpeľoch alebo v horách.

Psychoterapia

Všeobecne má stres na stav ekzému negatívny vplyv. Dieťa aj rodičia by mali zostať čo najviac v pokoji, stres rodičov sa prenáša na dieťa. Pre stabilizáciu atopického ekzému a zvládanie choroby je niekedy používanie relaxačných techník či návšteva psychológa nutnosťou, či už pre dieťa, alebo pre jeho rodičia.

Alternatívne metódy

Niektorým ľuďom môže pomáhať akupresúra, akupunktúra, čínska medicína, homeopatia, aromaterapia alebo fytoterapia (užívania odvarov alebo extraktov z bylín). Ako antihistaminikum sa sľubne javí napr. Rooibos, možno ho piť aj pri akútnych ťažkostiach vo väčšom množstve. Pre dospelých pri inhalačných alergiách možno užívať tinktúry z púčikov brezy a čiernych ríbezlí.

Antihistaminiká

Niekedy, hlavne u inhalačných alergií, môže byť nevyhnutné použiť antihistaminiká. Pre deti sa zvyčajne predpisujú Fenistil kvapky, Dithiaden alebo Aerius. Môžu pomáhať aj pri svrbení ekzému, ale môžu to aj zhoršiť. Potláčajú reakciu organizmu, ale príčinu alergie nerieši, preferované by teda malo byť nájdenie a pokiaľ možno, odstránenie pôsobenia alergénu.

Genciánová violeť

Jedná sa o 0,5% vodný roztok farbiva hexamethylpararosanilinchloridu, vzniknutá tekutina má tmavo fialovú farbu. Genciánová violeť má významné antimykotické a antibakteriálne účinky. Predtým bola podozrivá z karcinogenity, čo bolo ale aktuálnymi výskumami vyvrátené. Používa sa na potieranie ekzému infikovaného kvasinkou (začervenaná svrbivá ložiská, môžu byť kruhová - numulárny), zlatým stafylokokokom (žlté chrasty) alebo inými mikroorganizmami.

Postihnuté miesto sa natrie genciánovou violeťou ( dobre to ide v roztoku violete namočenou vatovou tyčinkou na čistenie uší), po zaschnutí sa nechá pôsobiť tak dlho, kým sa neodšupinkuje, neošúpe, trvá to aj niekoľko dní. Potom je, podľa potreby, možné aplikáciu violete opakovať. Nevýhodou genciánovej violete je, že farbí, je lepšie počas jej používania dávať skôr staršie oblečenie, pravdepodobne sa ale počas niekoľkých praní violeť odstráni.

Antimykotiká

Medzi masti s obsahom antimykotík patrí napr. Canesten, Imazol a Pevaryl (v kombinácii s kortikosteroidmi tiež Imacort), ale aj s ich použitím sa kvasinkou infikovaný ekzém hojí dlho, môžu mať nežiaduce účinky, a ak neboli vykonané preventívne opatrenia v strave a nedošlo k náprave črevnej mikroflóry, alebo dôjde k jej narušeniu (antibiotiká, očkovanie), kvasinková infekcia sa zvyčajne vracia. Alternatívou je potieranie pomerne bezpečnou genciánovou violeťou.

Antibiotiká

Aj pri používaní mastí s obsahom antibiotík (Fucidin, Bactroban, Framykoin, v kombinácii s kortikosteroidmi potom Belogent, Pimafucort, Fucidin H a Fucicort) sa baktériami, najčastejšie zlatým stafylokokom, infikovaný ekzém hojí dlho a navyše to so sebou nesie riziko nežiaducich účinkov antibiotík, recidívy a vzniku rezistencie baktérií, prípadne súčasne aj riziká používania kortikosteroidov. Antibiotické masti by sa mali predpisovať až potom, čo sa urobí ster z kože, kultivácia a vyhodnotenie prítomných mikroorganizmov. Pomerne bezpečnú a účinnú alternatívou je používanie genciánovej violete.

Kortikosteroidy

Masti s obsahom kortikosteroidných hormónov (napr. Locoid, Beloderm, Afloderm, Advantan, Triamcinolon, v kombinácii s antibiotikami potom Belogent, Pimafucort, Fucidin H a Fucicort, v kombinácii s antimykotikami Imacort) majú síce rýchly protizápalový a protisvrbivý účinok, ale tento efekt je iba dočasný, upokojenie sa objavuje zvyčajne len počas mazania touto masťou. Ľudovo povedané - kortikosteroidy zatlačia alergický zápal (ekzém) hlbšie do kože a pokiaľ nie je odstránená príčina jeho vzniku, po skončení natierania zvyčajne vzplanie znova a vráti sa často aj s úrokmi. Navyše majú kortikosteroidy závažné vedľajšie účinky, ako lokálne v mieste mazanie, tak aj systémové (v celom organizme), pretože sa ich 1 až 10% z masti vstrebe. Používanie kortikosteroidních mastí vedie k zmenám na koži, viac ohrozená je koža jemná - detská, na tvári, krku a v kožných záhyboch (slabinách, podkolenných a lakťových jamkách, podpazušie). Kortikosteroidy znižujú obranyschopnosť kože voči infekciám, spôsobujú nemiznúce biele alebo farebné škvrny na koži a atrofiu (stenšovanie a poškodenie) kože, môžu byť tiež príčinou akné, zvýšeného ochlpenia, svrbenia, vysúšania pokožky, pľuzgierikov, sčervenania, zápalu, brnenia, mravčenia, prasklín, celulitídy, strií, opuchov či červených nitiek v koži. Ich používanie môže viesť k vzniku glaukómu (zeleného zákalu), potlačeniu imunitného systému a k rozvoju Cushingovho syndrómu.

Ak sa rozhodnete predsa kortikosteroidné masti používať, je potrebné riziká aspoň znížiť. Kortikosteroidné masti sa nagtierajú raz denne, ráno alebo na noc, nárazovo až po 3 dni aj dvakrát denne, ale, obzvlášť u detí, nie na tvár. Masti sa má používať čo najmenšie množstvo, vyššia vrstva nie je účinnejšia a naopak so sebou nesie vyššie riziko nežiaducich účinkov. Súčasne je potrebné kožu natierať aj hydratačným krémom alebo telovým mliekom. Kortikosteroidy sa majú používať iba na čo najmenšiu plochu a krátkodobo, pri dlhodobom a častom používaní sa ich účinnosť znižuje (vzniká návyk kože) a výrazne stúpajú riziká poškodenia kože aj zasiahnutia celého organizmu. Akonáhle dôjde k zlepšeniu stavu ekzému, používa sa zostupná alebo intervalová metóda. Pri zostupnej metóde sa postupne používajú kortikosteroidy s nižšou účinnosťou. Pri intervalovej metóde sa postupne predlžuje doba, kedy sa masť nenatiera, jeden deň sa kortikosteroidná masť natrie, druhý deň nie, tretí deň áno, štvrtý a piaty deň nie, potom znovu jeden deň áno a tri dni nie atď.

Imunomodulanty

Imunomodulačné masti (Elidel, Protopic) majú podobné zásady použitia, účinky aj nežiaduce reakcie ako kortikosteroidné masti, navyše ich používanie zvyšuje riziko infekcií kože a tiež kožných nádorov a lymfómov.

Deťom do dvoch rokov by sa nemali predpisovať vôbec. Ide o relatívne nové prípravky, ich dlhodobý vplyv na organizmus (a ani imunitný systém), hlavne u detí, teda nepoznáme. Fungujú na princípe potláčania (supresie) imunitného systému, pretože zastavujú množenie T-lymfocytov (bielych krviniek zodpovedných za nešpecifickú bunkovú imunitu) a uvoľňovanie cytokínov (signálnych bielkovín imunitného systému) z nich.

Prevencia vzniku alergií, atopického ekzému, astmy a autoimunitných ochorení

Riziko vzniku alergií, atopického ekzému, astmy, aj autoimunitných ochorení dieťaťa rastie aj vďaka užívaniu liekov matkou počas tehotenstva a dojčenia, negatívny vplyv môžu mať napr. aj multivitamínové prípravky. Nastávajúca mamička by mala napraviť svoju črevnú mikroflóru ideálne ešte aspoň pol roka pred otehotnením, alebo aspoň počas konca tehotenstva a začiatku dojčenia. Mala by užívať probiotiká³ a prebiotiká (napr. hylak forte). Tiež je vhodné, aby vo svojej strave obmedzila aj niektoré potraviny (najčastejšie alergény). Vysadiť úplne by mala iba tie potraviny, na ktoré je sama alergická. Striedmo (nanajvýš 2 až 3 porcie týždenne) by teda mala jesť bielkovinu kravského mlieka¹ (a to len vo forme kyslých mliečnych výrobkov, tvrdých syrov a masla, nevhodná je teda značná časť druhov pečiva aj iných potravín, existuje veľa vhodnejších zdrojov vápnika), sóju (vhodná je iba v tradičnej, fermentované podobe), vajcia, ryby, orechy a pšenicu (klasickú pšenicu nahradiť bezlepkovými obilninami alebo aspoň starými odrodami pšenice, napr. špaldou, pri pečení miešať pšeničnú múku alebo ju prípadne i úplne nahrádzať múkou z bezlepkových druhov obilnín ). Samozrejme by mala jesť zdravú, vyváženú stravu, dostatok omega-3 mastných kyselín, málo sladkého, nefajčiť, nepiť alkohol a neužívať iné omamné látky, veľmi dráždivé sú aj niektoré potravinárske aditíva. Podobné opatrenia sa týkajú aj stravy prikrmovaného dieťaťa.

Prevenciou vzniku atopických problémov u dieťaťa je aj vaginálny pôrod, skorý kontakt kože na kožu a dojčenie. Ak nie je dieťa dojčené, potom sa deťom s dispozíciou k atopii odporúča do pol roka dávať HA umelé mlieka⁵ , ale ak k prejavom atopie už dôjde, sú kontraindikované a je potrebné prejsť na UM plne štiepené alebo z voľných aminokyselín. Dieťaťu zavádzať príkrmy¹ treba opatrne, dávať len jednu novú potravinu súčasne a to počas 4 až 7 dní (alebo menej, ak dôjde k negatívnej reakcii). Ak sa u dieťaťa alebo tehotnej či dojčiacej matky prejaví potravinová či iná alergia, atopický ekzém, je potrebné nájsť a čo najviac eliminovať ich spúšťače, inak sa u dieťaťa zvyšuje riziko rozvoja ďalších atopických ťažkostí, alergií¹ a dokonca aj autoimunitných ochorení. Je tiež potrebné dôkladne zvážiť, proti akým chorobám, akými vakcínami a či vôbec dieťa očkovať, .

Doma je potrebné udržiavať čistotu a čo najmenej prašné prostredie, na druhú stranu prílišná sterilita tiež škodí.

Viac o atopickom ekzéme na modrykonik.sk

• Článok Ekzém - odporúčané opatrenia
• Diskusia (SK a CZ): Atopický ekzém u detí. Máte účinné rady, tipy ako ho riešiť?
• Skupina užívateľov: Máme doma ekzematika
• Diskusia: Detský atopický ekzém
• Diskusia: Čo pomáha na atopický ekzém u bábätka?
• Diskusia: Atopický ekzém a alternatívna liečba
• Diskusia: Zvieratko a atopický ekzém
• Fotoblog: Ekzém - máme, preto všeličo skúšame

Použité zdroje

1. Věra Zíková: Jak zbavit dítě atopického ekzému úpravou stravy: http://www.proalergiky.cz/magazin/specialy/jak-zbavit-dite-atopickeho-ekzemu-upravou-stravy-deti-...
2. http://www.proalergiky.cz/diskuze/tema/3295
3. Martin Fuchs: Alergie číhá v jídle a pití
4. http://www.pediatriepropraxi.cz/pdfs/ped/2011/05/05.pdf
5. http://www.pediatriepropraxi.cz/pdfs/ped/2008/01/08.pdf
6. http://www.ncbi.nlm.nih.gov/pmc/articles/PMC3472256/
7. http://www.ncbi.nlm.nih.gov/pmc/articles/PMC1773282/
8. http://www.lekarna.cz/leky-na-predpis-lecba-vyrazky-zanetu/
9. http://www.dermatologiapreprax.sk/index.php?page=pdf_view&pdf_id=5223&magazine_id=11
10. http://www.ncbi.nlm.nih.gov/pubmed/18621121
11. http://www.ncbi.nlm.nih.gov/pubmed/11758901
12. http://adc.bmj.com/content/70/3/229.abstract
13. http://www.pediatriepropraxi.cz/pdfs/ped/2012/03/03.pdf
14. http://www.edukafarm.cz/data/soubory/casopisy/10/kys-borita.pdf