Angína je akútne zápalové ochorenie hltanu a mandlí a jedno z najčastejších detských ochorení.
Hltan je prvým styčným dôstojníkom nášho organizmu s okolím. Súčasťou hltanu sú tzv. mandle, tvorené lymfatickým tkanivom. Tkanivo podnebných mandlí, hltanových mandlí, jazykovej mandle, zadnej a bočnej steny hltanu, ústie Eustachovej trubice spoločne tvoria tzv. Waldeyerov prstenec hltana. Akútne zápaly postihujú prstenec hltana najčastejšie ako celok a tento zápal sa v našich končinách označuje ako angína (tonzilitída).
V rozhovore s MUDr. Denisou Jaššovou nájdete odpovede na tieto otázky:
Nevynechajte ďalšie zaujímavé video rozhovory s odborníkmi na YouTube kanáli Modrého koníka:
🎞️ PRVÁ POMOC alebo čo by vám v "lekárničke" na výletoch nemalo chýbať
🎞️ Čo by ste mali vedieť, ak sa chystáte na DOVOLENKU (s dieťaťom aj bez neho)
🎞️ Horúčka je pre organizmus do určitej hranice prospešná.
🎞️ Čo je to piata choroba a ako ju liečiť?
Hltan najčastejšie napádajú vírusové infekcie (adenovírusy, rinovírusy, koronavírusy a iné) a v takom prípade sa ochorenie nazýva vírusová angína. Neskôr sa môže situácia skomplikovať, dôjsť k druhotnej bakteriálnej infekcii (streptokok, stafylokok, pneumokok, hemofil a iné) a vtedy sa nám predstaví bakteriálna angína. Zápal mandlí býva súčasťou aj iných infekčných chorôb, kedy je angína v podstate len jedným zo symptómov inej choroby.
Na vzniku angíny majú podiel aj rôzne vonkajšie činitele. Napríklad aj to, či fajčite alebo holdujete alkoholu. Negatívny dopad má aj studený vzduch, oslabený organizmus či nedostatok vitamínov. Človek je dokonca často sám o sebe zdrojom infekcie. Naše sliznice sú osídlené baktériami a ak poklesne obranyschopnosť organizmu, oslabí sa imunita, chorobe svieti zelená a môže vyštartovať vpred.
Pozor, ak si myslíte, že angína (tonzilitída) spôsobená vypitím alebo zjedením niečoho studeného je len mýtus, opak je pravdou. Chlad pôsobí ako stresový faktor, ktorý narúša tepelnú rovnováhu organizmu. Pri pôsobení chladu preto dochádza k centralizácii krvného obehu, čo znamená zúženie ciev na periférii tela, a tým k horšiemu prekrveniu. Sliznice sú oslabené pôsobením chladu, zhoršením prekrvenia a preto sú náchylnejšie na rozmnoženie baktérií a vírusov.
Posledným možným pôvodcom sú plesne (mykózy).
Angína je infekčný zápal mandlí, ako sme už spomínali, príčinou sú vírusy alebo baktérie, menej často plesne. Ak si teda kladiete otázku, či je angína prenosná a nákazlivá, odpoveď je áno. Prenos infekcie zvanej angína sa uskutočňuje priamym kontaktom, kašľom, kýchaním (tzv. kvapôčkovou nákazou).
Podobne ako aj k iným ochoreniam, k angíne môžu dopomôcť aj ďalšie faktory. Z vonkajších vplyvov je to chlad, podchladenie organizmu. Z vnútorných vplyvov môže zápal mandlí do určitej miery spôsobiť alebo mu minimálne dopomôcť, oslabenie po iných chorobách, operáciách, telesné a duševné vyčerpanie, ale aj nesprávna životospráva, nedostatočná výživa a znížená imunita.
Inkubačná doba, teda doba od vniknutia pôvodcu ochorenia do organizmu do objavenia sa prvých príznakov. Závisí od vyvolávajúceho patogénu, zväčša je to od 1 - 7 dní, ale pri niektorých patogénoch je toto obdobie dlhšie (infekčná mononukleóza1).
Angína má prudký začiatok a sprvu sa prejavuje nepríjemnými pocitmi v hrdle ako škrabaním, rezaním a obtiažnym prehĺtaním. Prítomná je silná bolesť hrdla1 a mandlí.
Zápal hrdla môže sprevádzať horúčka, triaška a malátnosť. Pri vírusovom aj bakteriálnom zápale je sliznica hltana zapálená, niekedy nepatrne, niekedy rozsiahlo. Mandle môžu byť zväčšené, potiahnuté hnisavým filmom, vriedikmi, či mapami. Príznaky sa môžu od seba líšiť podľa toho, s ktorým typom angíny konkrétne pacient bojuje. Príznakom môžu byť aj zdurené lymfatické uzliny na krku. Bolesť hrdla sa prejavuje taktiež sťaženým otváraním úst a prehĺtaním. Zapálený hltan môže spôsobovať bolesti v ušiach (bolesť z hrdla totiž vystreľuje až do uší). V niektorých prípadoch môžete badať zápach z úst, či zmenu hlasu.
Akútna angína sa u detí vyskytuje väčšinou až po prvom roku života, najviac však okolo 5 – 6 roku. Detičky pri angíne väčšinou trpia viac ako dospelí. Najskôr sa objaví horúčka, potom malátnosť, nechutenstvo a bolesti v krku, ktoré sú najvýraznejšie na druhý až tretí deň.
Angína u najmenších detí (dojčiat a batoliat) máva najťažší priebeh, často ich potrápi vysoká horúčka nad 39 °C spojená aj s výtokom z nosa, časté sú hlieny v hrdle s kašľom aj bez kašľa, chrapot.
Výrazná bolesť mandlí a zápal hrdla u detí, hlavne pri prehĺtaní, môže zapríčiniť aj dočasnú stratu chuti do jedla1. Skúste ponúkať taký druh stravy, ktorý zbytočne mechanicky nedráždi zapálené hrdlo (krémové polievky, kašovitá strava).
Bolesti hrdla niekedy vystreľujú do ucha. V hltane sa pri vyšetrení často zistí opuchnutá zahlienená sliznica, niekedy možno pozorovať žlté hnisavé vriediky. Lymfatické uzliny na krku môžu byť zväčšené a na dotyk citlivé.
Ak sa angína vhodne nelieči (napr. bez antibiotík, ak sú potrebné), komplikáciou môže byť reumatická horúčka - v prípade, že ide o streptokoka. Prídete na to, až keď sa niekoľko týždňov po angíne objavia ťažkosti so srdiečkom a kĺbmi, rozvinúť sa môže aj ochorenie obličiek.
U dospelých má angína miernejšie prejavy. Celkové príznaky sú menej výrazné. Angína môže prebiehať bez teploty2. Objavujú sa lokálne príznaky rovnaké ako u detí.
Angína v tehotenstve nepredstavuje o nič väčšie nebezpečenstvo ako iné bežné prechladnutia. Ak budúcu mamičku trápi vírusová angína, mala by dodržiavať bežné režimové opatrenia, ako pokoj na lôžku, dostatok tekutín a vitamínov.
Problematickejšia je bakteriálna angína, keďže väčšina antibiotík, ktorými je možné hnisavé mandle vyliečiť, môže byť kontraindikovaných práve v tehotenstve. Ak sa angína vyskytne v prvom trimestri1, je nutné veľmi opatrne zvoliť lieky a lekára na svoje tehotenstvo upozorniť. Ten si v “zápale boja” vaše ešte nie príliš veľké bruško ani nemusí všimnúť. Všeobecne bezpečné sú penicilíny, ale vždy musí ísť o indikáciu lekárom na základe odborného vyšetrenia.
Ak prebieha angína bez teploty, je to lepší prípad. Ak sa objavia horúčky, snažte sa ich znížiť prirodzenými prostriedkami. Lieky obsahujúce lokálne anestetiká, ktoré pomáhajú zmierniť bolesti hrdla tiež nie sú pre tehotné ženy vhodné, rovnako aj prípravky obsahujúce jód, ktoré môžu vplývať na činnosť štítnej žľazy.
Tento typ je najľahšou formou angíny, často však býva len prvou fázou, kým hnisavá angína prepukne v plnej sile. Hnisavá angína má inkubačnú dobu 1 - 3 dni. Okrem bežných príznakov sa u detí môže objaviť aj zvracanie, či bolesti bruška. Pacienti sa sťažujú na sucho, pálenie v hrdle, bolesti hrdla, bolesti pri prehĺtaní, bolesť vyžarujúcu do uší. Dochádza k reakcii uzlín, ktoré sú zdurené a na dotyk citlivé. Odporúča sa vyšetrenie CRP, ktoré pomôže rozlíšiť vírusovú angínu od bakteriálanej. Liečba je spočiatku symptomatická (pokoj na lôžku, dostatok tekutín, antipyretiká, potné kúry), ak sa stav nelepší, klinický vývoj a zvýšené CRP predpokladá bakteriálnu infekciu, angína už nebude liečiteľná bez antibiotík.
Ide o najčastejšiu formu hnisavej angíny. Charakterizuje ju prekrvená sliznica, v štrbinkách mandlí sa tvorí hnis. Na mandliach sú bieložlté drobné povlaky.
Opuchnuté a zväčšené mandle môžu zapríčiniť huhňavý hlas. Lymfatické uzliny na krku sú zväčšené, bolestivé. Hnisavá angína vie potrápiť nielen zapálené hrdlo, chorého nepotešia ani celkové prejavy choroby ako triaška, horúčka, malátnosť.
U detí sa môžu objaviť febrilné křče, hoci nie sú úplne typické práve pre angínu. Ak ste o nich doteraz nepočuli, niečo si o nich naštudujte a buďte pripravení správne reagovať. Prvé stretnutie s nimi býva veľmi znepokojujúce a vedieť, čo môžete očakávať je bod pre vás v boji s nimi.
Hnisavá angína a domáca liečba nie je najlepšia kombinácia. Vždy je lepšie obrátiť sa na odborníka. Zapálené mandle neradno podceňovať. Diagnózu hnisavá angína stanoví lekár na základe klinického nálezu. Ak nie je úplne jasný, diagnóza bude stanovená až na základe kultivačného vyšetrenia a výsledkov laboratórnych vyšetrení (zvýšená sedimentácia, leukocytóza s posunom doľava, CRP, močový nález).
Ide o angínu s výrazným zápalovým postihnutím lymfatických folikulov mandle. Vyskytuje sa menej často, alebo prebieha skryto spolu s predchádzajúcou formou. Lymfatické folikuly zahnisajú, tvoria sa malé hnisavé abscesy (ohraničený hnisavý zápal), presvitajúce ako žlté bodky (veľkosti špendlíkovej hlavičky) pod sliznicou mandle. Abscesy môžu prasknúť, môžu sa uvoľniť do lakún (medzier), čím sa blíži obraz k lakunárnej angíne.
Ulceromembranózna sa vyskytuje zriedkavo, častejšie u dospelých mužov. Typická je pre ľudí so zlou ústnou hygienou, podvýživou a nedostatkom vitamínov (pokročilí alkoholici, bezdomovci, narkomani). Postihnutá je len jedna podnebná mandľa, môže dochádzať k nekróze sliznice, uzliny bývajú zväčšené na postihnutej strane. Celkový stav je málo zmenený.
Špecifickým typom angín sú tzv. symptomatické angíny, ktoré sú sprievodnými príznakmi celkového infekčného ochorenia, spôsobeného ako vírusmi, tak aj baktériami. Medzi najznámejšie patrí šarlachová angína či herpetická angína, no patrí sem aj napríklad angína pri infekčnej mononukleóze a iné.
Šarlachová angína je akútna angína, ktorej pôvodcom v hrdle je β-hemolytický streptokok (Streptococcus pyogenes1. Produkuje toxín, ktorého uvoľňovanie do krvného obehu je zodpovedné za sprievodné príznaky. Šarlachová angína sa prejavuje predovšetkým horúčkou a bolesťami v krku. Typicky sa vyskytuje v menších epidémiách v detských kolektívoch (najčastejšie vo veku 4-12 rokov). Často sa pridruží zvracanie a bolesti brucha. Sami diagnózu určíme iba ťažko, príznaky ako horúčka a boľavé hrdlo sú typické aj pri klasickej angíne. Tú však spôsobujú buď vírusy alebo baktérie a pôvodcom šarlachovej angíny je vždy baktéria streptokok prítomná v hrdle, konkrétne Streptococcus pyogenes skupiny A.
Časté sú tiež zdurené uzliny, bolesti hlavy a môžete si všimnúť v prvých dňoch belavý, neskôr malinovo červený jazyk. Potrebné je podávať antibiotiká 10 - 14 dní. Takže sa pripravte aspoň na dvojtýždňový výpadok z kolektívu, pripravte babičky na dlhé stráženie alebo zamestnávateľa na dlhú OČR.
Herpetická angína sa objavuje najčastejšie u detí do 15 rokov. Sprevádza ju vysoká teplota, boľavé hrdlo, bolesť hlavy, bolesť pri prehĺtaní, nechutenstvo. Na podnebných mandliach a predných podnebných oblúkoch sa objavia drobné nesplývajúce pľuzgieriky, ktoré sa zahoja približne do týždňa. Zápal a prekrvenie mandlí nie je výrazné. Uzliny na krku nebývajú výrazne postihnuté.
Herpetická angína je spôsobená napr. Coxsackie - vírusmi typu A (spôsobujú aj chorobu ruky nohy ústa15), prenos sa deje kvapôčkovou nákazou. Inkubačná doba je 4 - 6 dní. Diagnóza sa stanoví sa podľa lokálneho nálezu s typickými pľuzgierikmi a s minimálnym postihnutím mandlí. Vysoká horúčka ustúpi za 2 - 4 dni.
Lekár zvyčajne pacientovi prezrie hrdlo (niekedy aj uši a nos) pomocou osvetľujúceho prístroja, taktiež pohmatom v miestach na krku, kde sú lymfatické uzliny, aby preveril, či sa nezväčšili. Následne popočúva dýchacie cesty fonendoskopom. Môže aj prehmatať oblasť brušnej dutiny, aby preveril veľkosť sleziny. V prípade potreby lekár alebo sestrička odoberie vzorku z oblasti mandlí a pošle ju na laboratórnu analýzu. Tá potvrdí alebo vylúči či je v hrdle streptokok alebo iná bakteriálna infekcia. V niektorých prípadoch je potrebné aj vyšetrenie krvnej vzorky, ktoré určí, či je infekcia spôsobená bakteriálnym alebo vírusovým patogénom.
Správne zvolený postup liečby angíny závisí od pôvodcu tohto ochorenia. Väčšina zápalov hltanu je spôsobená vírusovými infekciami, z bakteriálnych príčin je najčastejšia infekcie Streptococcus pyogenes (streptokoková angína).
Streptokoková angína (hnisavý zápal podnebných mandlí) sa vyskytujú najčastejšie vo veku 5-15 rokov v zimných mesiacoch. Vo veku do 2 rokov sú hnisavé angíny skôr výnimočné, častejšie sú spôsobené adenovirovými infekciami.
Vírusová a bakteriálna angína sa príznakmi na seba veľmi podobajú. Rozlíšenie vírusovej a bakteriálnej angíny iba na základe klinického vyšetrenia je preto veľmi problematické. Podľa potreby si lekár pomôže laboratórnym vyšetrením (CRP, mikrobiologické vyšetrenie a ďalšie).
Vírusová angína zvyčajne ustúpi spontánne, bez špecifickej liečby cca do 5-7 dní a postačujúca je domáca liečba bez antibiotík, pokoj na lôžku, dostatok tekutín, vitamínu C, antipyretiká, potné kúry. Na zníženie subjektívnych potiaží je možné užívať dezinfekčné tablety.
Niekedy sa však stav nelepší, klinický vývoj napovedá o tom, že vírusové ochorenie bolo skomplikované bakteriálnou infekciou. Bakteriálne zápaly sú liečené antibiotikami. Liekom prvej voľby, keď je zdrojom infekcie v hrdle streptokok (streptokoková angína) je penicilín. Hnisavá angína je komplikovanejšia, zodpovedá tomu aj dĺžka liečby antibiotikami, ktorá je väčšinou 10 dní. U detí 10 - 14 dní. Penicilín naopak nie je vhodný u často sa opakujúcich zápalov, kedy je zlyhanie liečby penicilínom veľmi časté. V takýchto prípadoch lekár pravdepodobne siahne po tzv. širokospektrálnych antibiotikách, ktoré dokážu hnisavé mandle vyliečiť.
Boľavému hrdlu pomôžete kloktaním a výplachmi. Použite na to soľný roztok pripravený z 200 ml teplej vody, v ktorej si rozpustite 1 čajovú lyžičku. Kloktajte viackrát denne.
Ďalším pomocníkom, čo na boľavé hrdlo pomáha, je šalvia lekárska. Hrsť usušených lístkov šalvie zaparte v 500 ml vriacej vody. Pripravený odvar použite na kloktanie a výplach hrdla. Procedúru opakujte v pravidelnom intervale každú hodinu.
Čaj pripravený z paliny pravej, tymiánu alebo skorocelu je tiež výborným pomocníkom pri chorobe. Kloktanie odvarom z paliny pravej zmierňuje škriabanie v krku. Treba si však dávať pozor, lebo táto rastlina patrí medzi časté a silné alergény.
Pre liečbu chorých mandlí môžete použiť obklad na hrdlo z ovsa alebo ovsených vločiek, ktoré stačí nahriať a trochu navlhčiť. Zabaľte ich do vreckovky a priložte na bolestivé miesta.
Zapálené hrdlo dokáže ukočírovať aj Priessnitzov obklad. Je to studený zaparovací obklad, ktorý sa prikladá lokálne na povrch tela s cieľom dosiahnuť lokálneho prekrvenia. Najprv sa na kožu priloží látka namočená v studenej vode (u detí cca 22 ° C) a poriadne vyžmýkaná (telo ľahšie zahreje látku s menším obsahom vody ako látku, z ktorej voda kvapká voda). Pre to, aby bol studený zábal úspešný, je potrebné dostatočné prehriatie pacienta. Ak to telo chorého nezvládne samo, je potrebné mu pomôcť napríklad teplý kúpeľom, ohrievacou fľašou, suchým trením. Látka by na telo mala dobre priľnúť (nikde by nemalo dochádzať k vzniku vzduchových bubliniek).
Priložený chladný vyžmýkaný obklad sa prekryje plastovou fóliou “igelitom” a všetko sa obalí suchou látkou. Pod obkladom sa v priebehu 2 - 3 minút teplota zníži a dochádza k zúženiu ciev. Teplota sa potom stabilizuje a zúženie ciev sa mení na rozšírenie ciev. Táto fáza by mala trvať približne 30 až 40 minút. Nakoniec dochádza k zvýšeniu teploty a na mieste dochádza k prehriatiu. Táto posledná fáza by mala trvať 60 až 80 minút. Obklad by sa mal dať dole po dvoch, najdlhšie troch hodinách. Ak by sa mal používať opakovane, je treba dodržať prestávku približne troch až štyroch hodín.
Možno si myslíte, že chronický zápal mandlí musí byť sprevádzaný výraznými potiažami, ktoré sú pre tonzilitídu typické. Opak je pravdou a nie vždy je tomu tak. Niekedy chronický zápal mandlí prebieha bez subjektívnych príznakov, ktoré sú typické pre bežnú angínu, ako napríklad dlhodobá bolesť hrdla. Tie prítomné môžu a nemusia byť. Chronický zápal mandlí môže naznačovať aj zvýšená únava, znížená výkonnosť, sklon k častejším ochoreniam horných dýchacích orgánov či nechutenstvo. Lekár pri vyšetrení objaví rozbrázdené, zjazvené podnebné mandle. Či sú alebo nie sú zväčšené, nie je podstatné. Najmä u detí možno často pozorovať funkčné zväčšenie mandlí, ktoré nie je nebezpečné a naopak, aj zmenšené mandle môžu byť ložiskom infekcie. Pri chronickej angíne pri zatlačení na predný podnebný oblúk môže vytekať hnis. Uzliny na krku bývajú nebolestivé, ale zväčšené.
Chronický zápal mandlí najčastejšie vzniká po opakovaných angínach v dôsledku ich zjazvenia. Dochádza k zadržiavaniu drte odumretých buniek ako živnej pôdy pre baktérie. Infekcia preniká do tela a postupne sa vyplavujú toxíny a baktérie do nášho krvného obehu..
Liečba môže byť konzervatívna - lokálna liečba hltana výplachmi, vytláčanie a čistenie, čím je možno dosiahnuť prechodné zlepšenie. Niekedy sa však nedá vyhnúť chirurgickému odstráneniu podnebných mandlí (tonzilektómia).
Antibiotická liečba nerieši problém. Chronická tonzilitída môže byť potenciálny zdroj ložiskovej infekcie pre organizmus, čiže riziko vyvolania choroby v iných orgánoch a tkanivách. Medzi choroby, ktoré podľa klinických skúseností môžu byť vyvolané infekčným ložiskom v mandliach patria reumatická horúčka, zápalové choroby obličiek, kože, srdca, kĺbov, očí, nervov a ciev.
Kedy je ten správny čas dať vybrať mandle a dokedy ešte čakať a skúšať to takpovediac podobrotky? Indikácie na tonzilektómiu (chirurgické odstránenie podnebných mandlí) sú opakované angíny napriek adekvátnej liečbe (7x ročne, 5x ročne za posledné 2 roky, 3x ročne za posledné 3 roky), septická angína, zväčšenie podnebných mandlí spôsobujúce mechanickú prekážku a obštrukčné ťažkosti, podozrenie na nádor podnebnej mandle, podozrenie na tonzilogénnu ložiskovú infekciu, krvácanie z mandle.
Operácia sa môže robiť v lokálnej alebo v celkovej anestézii, v súčasnosti sa vykonáva v lokálnej anestézii len zriedka, väčšinou na žiadosť pacienta. Pooperačné komplikácie sú zriedkavé. Pri neopatrnej preparácii môže dôjsť k poškodeniu okolitých tkanív (jazyk, pery, zuby, hltanový zvierač, podnebie). Pri nepresnej preparácii sa môže ponechať časť mandle. Poranenie veľkých krčných ciev je výnimočné. K pooperačným komplikáciám patrí krvácanie, porucha chuti. Krvácanie po tonzilektómii môže byť včasné, do 24 hodín po operácii. Neskoré krvácanie (po 24 hodinách po operácii) sa môže vyskytnúť najčastejšie na 5.- 7. deň po operácii, často pri odlučovaní povlakov z operačnej rany.
Najlepšou prevenciou angíny je správna hygiena, ktorú by si malo dieťa osvojiť čo najskôr. Pozostáva z pravidelného dôkladného umývania rúk pred jedlom a po použití toalety, z vyhýbania sa zdieľaniu potravín, nápojov, fliaš na vodu alebo hračiek. Po prekonaní angíny je nutné starú zubnú kefku nahradiť novou, aby sa riziko opätovného vzniku infekcie eliminovalo.
Choré dieťa je vhodné izolovať v domácom prostredí, aby sa zabránilo šíreniu bakteriálnej alebo vírusovej infekcie. V prípade kašľa a kýchania sa tiež odporúča používať hygienické vreckovky a umývanie rúk po takomto podráždení dýchacích ciest.
Text po odbornej stránke skontrolovala:
MUDr. Denisa Jaššová
Každý týždeň dostaneš najdôležitejšie info do e-mailu