Anémia (chudokrvnosť) je stav, ktorý je charakterizovaný znížením hodnoty hemoglobínu pod fyziologickú hranicu. Hemoglobín je krvné farbivo, ktoré sa nachádza v červených krvinkách a jeho úlohou je schopnosť naviazať kyslík, ktorý sa takto trasportuje k orgánom a tkanivám.
V ideálnom prípade sa hladina hemoglobínu pohybuje medzi 140 – 170 g/l u mužov a 120 – 160 g/l u žien. U detí je to v závislosti od veku (viď tabuľka). Ak sa z rôznych príčin hladina hemoglobínu zníži (u mužov pod 130 g/l, u žien pod 110 g/l, u detí priemerne pod 110 g/l) a nedostaví sa kyslík ku tkanivám, prejaví sa anémia a jej základné symptómy.
Laický názor je, že anémia je zapríčinená nedostatkom železa. No nie je to len tým. Môže ísť o poruchu krviniek, alebo sa chudokrvnosť prejaví ako príznak rôznych iných chorôb. Z toho dôvodu je najsprávnejšie pomenovať ju anemický syndróm. Ide o najčastejší chorobný stav vôbec. Trpí ním približne 1/3 obyvateľov našej planéty.
S deficitom železa ide niekedy ruka v ruke aj deficit ďalších stavebných látok krvotvorby: kyseliny listovej1, vitamínu B12 a B6. Podobne, ako je to aj so železom, môže byť nedostatok týchto komponentov spôsobený poruchou ich vstrebávania v tráviacom trakte.
Na správnu tvorbu červených krviniek je potrebné železo, vitamín B12, kyselina listová1 a správna činnosť kostnej drene.
Jednotky | 0 – 1 deň | 1 deň – 1 rok | 1 – 5 rokov | 5 – 15 rokov | |
---|---|---|---|---|---|
erytrocyty | 1012/l | 4,20 – 6,00 | 3,5 – 5,00 | 3,5 – 5,00 | 3,8 – 5,2 |
hemoglobín | g/l | 140 - 195 | 110 - 140 | 110 - 140 | 115 - 160 |
hematokrit | % | 44 - 46 | 30 - 40 | 34 - 40 | 36 - 45 |
Väčšina prejavov chudokrvnosti býva nevýrazných. Dajú sa ľahko prehliadnuť, alebo ich možno pripísať rôznym iným diagnózam.
porucha prospievania dieťaťa, spomalenie rastu, zníženie telesnej hmotnosti, poruchy svalovej funkcie,
Riziko vzniku anémie sa zvyšuje s vekom. V detskom veku a v mladosti sa uplatňujú tzv. kompenzačné mechanizmy (napr. sa zvýši resorpcia železa v organizme), ktoré umožňujú telu adaptovať sa na nižšie hodnoty hemoglobínu. Mladí ľudia preto znášajú anémiu ľahšie ako starší. Športovci, ktorí sa venujú basketbalu alebo behu, sú naopak náchylní na anémiu v dôsledku rozpadu červených krviniek v krvnom riečisku. Príčin vzniku anémie je veľa. Rozdelenie anémií sa teda určuje podľa rôznych kľúčov:
Najčastejšie sa však anémia delí podľa priemerného objemu červených krviniek
Podľa množstva hemoglobínu sa anémia delí na:
Najčastejšou príčinou anémie je strata krvi (krvácanie). Každý proces, ktorý ovplyvňuje životnosť červených krviniek môže spôsobiť anémiu. Červené krvinky prežívajú v krvi približne 120 dní a vznikajú v kostnej dreni. Anémia môže byť spôsobená :
Deti, keďže sú v období rastu, majú zvýšenú potrebu železa. Anémia z nedostatku železa je preto celkom vážny zdravotný problém. Dieťa po narodení dostáva z materského mlieka látku laktoferín, ktorá pevne viaže voľné železo v črevách. Takto je novorodenec1 zásobený železom. Ak je dojča na umelom mlieku5, laktoferín sa mu nedostáva. Aj keď sa v posledných desaťročiach situácia zlepšila. Čiastočne aj preto, lebo sa na trh dostali fortifikované formule (umelé mlieka obohatené o železo). U batoliat ostáva anémia však rovnakým problémom. Mlieko je hlavnou zložkou ich potravy, pričom, ak pijú nadmerné množstvo neupraveného („sáčkového“) kravského mlieka, železo sa vstrebáva v zníženej forme. Anémia je najčastejšia u detí do dvoch rokov1. Jednoznačne vzniká nedostatočným stravovaním, ktoré nestačí na zvýšenú potrebu železa.
Tieto rizikové faktory zvyšujú riziko vzniku anémie:
Prejavy závisia aj do príčiny anémie, ale medi všeobecné prejavy patrí:
Na začiatku sa anémia nemusí vôbec prejaviť, príznaky sa výrazňujú a zhoršujú s ťažším stupňom anémie.
Neliečená anémia môže spôsobiť mnoho komplikácií ako napr.:
Stratégia vyšetrovania spočíva ale najmä v zistení príčiny nedostatku železa. Väčšinou je nutné tieto vyšetrenia doplniť o endoskopické vyšetrenia tráviaceho traktu a niekedy aj vyšetrenie kostnej drene. Časté sú otázky na stravu, aké lieky človek užíva, v prípade žien je možnosťou i menštruácia. Zistenie príčiny chudokrvnosti je kľúčové. Odvíja sa od neho celkový terapeutický postup.
Terapia anémie závisí na príčine:
Pri ťažkej anémii sa pacientom podáva transfúzia krvi.
U dospelých sa straty železa nahrádzajú feropreparátmi perorálnou formou. Počiatočná útočná dávka je 150 mg – 200 mg denne, neskôr sa zníži na 100 mg. Je vhodné pridať aj pyridoxín (vitamín B6). Liečba musí byť dlhodobá, ešte aj tri – šesť mesiacov po vymiznutí anémie. V prípade neznášanlivosti, alebo zlého vstrebávania železa, je možné dodať ho telu aj v infúzii. Pokiaľ je krvná strata masívna a v krátkom čase, prípadne je anémia závažného charakteru, prichádza do úvahy krvná transfúzia. V poslednom období sa často využíva aj liečba erytropoetínmi (hormóny tvoriace sa v obličkách, riadia tvorbu a dozrievanie červených krviniek v kostnej dreni), hlavne v prípade ľudí s nedostatočnou funkciou obličiek, pacientov v hemodialyzačnom programe, alebo po orgánových transplantáciách.
Sú stavy, kedy je anémia z nedostatku železa prítomná, ale neradno ju liečiť jeho doplnením. Pretože prítomnosť tohto prvku je zároveň podmienkou pre prežitie mikroorganizmov. Napríklad, chlamýdie vedia získavať voľné ióny železa z vnútra buniek, streptokoky dokážu rozkladať červené krvinky… Počas infekcie sa telo bráni teplotou a súčasne znižuje dostupnosť železa v krvi. Takto zabráni rastu mikroorganizmov. Preto sa železo pri infekciách a zápalových ochoreniach nepodáva. Táto skutočnosť je štúdiami potvrdený fakt, na ktorý sa dosť často zabúda.
U detí sú odporúčania nasledovné: po ukončení dojčenia má byť dieťa prevedené na mliečnu formulu alebo ideálne na špeciálnu fortifikovanú mliečnu formulu určenú pre batoľatá. Má sa podávať do konca druhého roku života, alebo aj dlhšie. Ďalšie odporúčania sú zamerané na podporu pestrej stravy bohatej na zdroje železa a vitamínu C, na používanie obilnín obohatených železom. Pri zistení anémie pozostáva terapia z farmakologickej suplementácie železom perorálne.
Počas tehotenstva prechádza organizmus ženy mnohými zmenami. Jednou z týchto zmien je aj zvýšenie množstva krvi o 20-30%. Toto zvýšenie množstva krvi si vyžaduje aj vyšší prísun železa a vitamínov, aby sa vytvoril dostatočný počet červených krviniek.
Mnohé tehotné ženy nemajú počas druhého a tretieho trimestra dostatok železa, preto trpia anémiou. Pri anémii počas tehotenstva nie sú orgány plodu dostatočne zásobené kyslíkom, preto je vyššie riziko:
Mierna anémia je v priebehu tehotenstva normálnym javom v dôsledku zvýšenia objemu krvi. Tento druh anémie je ľahko liečiteľný a to podaním preparátov železa a vitamínových prípravkoch.
Prvé prejavy anémie môžu byť na začiatku mierne, tehotná žena ich niekedy často ani nepostrehne. Pri ťažšom stupni anémie sa objavia príznaky ako napr. únava, slabosť, rýchly srdcový tep a iné.
Primárne sa na základe vyšetrení najprv odstraňuje príčina anémie. V prípade sideropenickej anémie ide o doplnenie železa do organimu. Potraviny živočíšneho pôvodu obsahujú tzv. hémové železo (špeciálne viazané), ktoré sa pomerne dobre vstrebáva (cca 10 – 15 % ). V rastlinných zdrojoch je naopak železo v nehémovej forme, kde sa využije len 1 – 5 %. Využiteľnosť železa výrazne zvyšuje vitamín C, naopak, vstrebávanie znižujú vápnik, vláknina, káva, čaj. Strava bohatá na železo, kyselinu listovú, prípadne multivitamínový prípravok síce môže prispievať k zlepšeniu stavu, ale pri závažných, ťažkých deficitoch, nenahrádza liečbu.
Diskusia: Anémia u dieťaťa
Diskusia: Prejavy silnej anémie u 1,5 ročného dieťaťa
Diskusia: Anémia a nezhodnosť krvných skupín
Diskusia: Anémia s potrebou transfúzie
Diskusia: Chudokrvnosť - alternatívna liečba?
Každý týždeň dostaneš najdôležitejšie info do e-mailu