Alzheimerova choroba (tiež Amorbus Alzheimer, Alzheimer alebo Alzheimer´s diesease) je dlhodobá choroba nervového systému, kedy dochádza k postupnému zániku nervových buniek. Postihuje hlavne staršie osoby, ako míľnik sa udáva 65. rok života. To znamená, že trvá dlho (viac ako 6 týždňov) a postupuje sa časom zhoršuje. Táto choroba je v súčasnosti najčastejším dôvodom mozgovej choroby - demencie, udáva sa, že až 70% všetkých prípadov. Pre zaujímavosť, na druhej priečke je alkoholizmus a tretej choroby mozgových ciev, ako napríklad mŕtvica.

Ako funguje nervová sústava

Nervová sústava sa skladá z centrálnej časti a z periférnych častí (všetky ostatné časti nervovej sústavy okrem mozgu a miechy). Hlavné bunky sa nazývajú neuróny. Ich hlavnou úlohou je zachytiť, spracovať a prenášať signály medzi jednotlivými neurónmi cez ich spojenia (tzv. synapsy) a tým zareagovať na podnet, ktorý na ne pôsobí a následne na to odpovedať. Na spojení medzi jednotlivými neurónmi sa vyskytuje veľké množstvo chemických látok, ktoré majú rôzne funkcie, buď podporujú prenos alebo naopak ho môžu potlačiť, aby nedošlo k preťaženiu buniek. Musí tu fungovať rovnováha.

Ak sa rovnovážny stav medzi týmito látkami naruší, môžu vzniknúť rôzne poškodenia nervového systému a buď psychiatrického alebo neurologického charakteru, kde môžeme zaradiť práve Alzheimerovu chorobu.

Prečo vzniká táto choroba

Konkrétne Alzheimerova choroba vzniká kvôli tomu, že sa v nervových bunkách hromadia proteíny beta-amyloid a tau-proteín.

Beta-amyloid sa vytvára v mozgu v bežných situáciáach, je úplne neškodný pre náš organizmus, normálne je náš organizmus schopný ho rozložiť na menšie časti (40 aminokyselín) a následne odstrániť. Zaujímavé je, že takto pôsobí pre našu nervovú sústavu ako ochrana. Ak ale nie je schopný sa rozkladať a robí to pomalšie (na 42 aminokyselinových častí) ako by mal, nie je schopný sa úplne zlikvidovať, aminokyseliny sa zhlukujú a vytvárajú telieska, ktoré sa nazývajú Alzheimerove plaky. Tie potom jednotlivé neuróny ničia, takže dochádza k postupnému odumieraniu nervových buniek.

Metabolizmus tau-proteínu je tiež poškodený, dochádza k vytváraniu uzlíkov vo vnútri jednotlivých buniek, ktoré narúšajú normálnu štruktúru bunky a tým vyvolajú aj ich smrť. Nie sú to ale jediné dôvody, pretože niekedy môže stačiť len nerovnováha medzi budiacimi a tlmiacimi účinkami chemických látok v neurónoch, kedy dochádza k samostatnému usmrteniu bunky dejom nazývaným apoptóza - v podstate bunková samovražda. Jednou z možností nerovnováhy je postupné zhromažďovanie jednej látky medzi bunkami, ktorá sa nestíha odstraňovať a tým dochádza k ich poškodeniu až k zániku.

Tiež je významný úbytok acetylcholínu, ktorý je jednou z najdôležitejších chemických látok pri prenose informácií medzi jednotlivými nervovými spojeniami.

Všetkým vyššie zmieneným dochádza k úbytku neurónov, tým je menší priestor na príjem a vyhodnocovanie príchádzajúcich signálov na jednotlivé bunky. Ubúdajú vzájomné spojenia neurónov a kvôli tomu sa prenos spomaľuje. Práve preto sa choroba navonok prejavuje ako demencia. Mozog sa kvôli úbytku buniek celkovo zmenší, niekedy až na polovicu pôvodnej veľkosti a priestory medzi jednotlivými mozgovými závitmi sa značne rozširujú.

Popis obrázku: Tau-proteín v zdravom neuróne a chorom neuróne.

U koho choroba vzniká?

Chorobou trpí asi 1% populácie. Avšak, demencia v staršej populácii je omnoho frekventovanejšia, len nie je vždy presne určený jej pôvod.

Medzi rizikové faktory patrí vek pacientov, s vekom rastie aj pravdepodobnosť výskytu, po 65. roku sú choré asi 3%, po 85. roku už 50% ľudí. Mladší ľudia sú postihnutí veľmi zriedkavo. Náchylnejšie sú na túto chorobu ženy, ochorejú častejšie než muži, usudzuje sa, že je to tak práve kvôli dlhšiemu veku dožitia a kvôli hormónom, ktoré môžu chorobe pomôcť v rozvoji.

Ďalší dôvod, prečo usudzujeme, že Alzheimer vzniká, je prítomnosť zvýšeného množstva proteínu apolipoproteín E4. Ten sa podieľa na spracovaní a odbúravaní tukov tým, že ich prenáša medzi jednotlivými bunkami. Preto prevláda presvedčenie, že pri nadmernej potrebe organizmu spracovávať tuky, sa produkuje nadmerné množstvo tohto apolipoproteínu a tým pádom má "priestor" sa ukladať do buniek a narušovať tak ich funkciu. Tiež má podiel na tvorbe proteínu beta-amyloidu.

Výskyt Alzheimerovej choroby je zvýšený aj u iných chorôb, ako je napríklad Downov syndróm², metabolický syndróm alebo iné systémové ochorenia. Napríklad u chorých Downovým syndrómom nad 60 rokov je výskyt Alzheimerovej choroby až 75%.

Genetika tu tiež hrá úlohu, Alzheimerova choroba sa dedí. Ale výskyt v rodine je oveľa vzácnejší, než náhodný výskyt v populácii.

Formy

Delenie podľa dedičnosti

• Forma sporadická - náhodne sa vyskytujúca.
• Forma dedičná - oveľa vzácnejšia, asi len 5-10% prípadov, tá sa potom ešte môže rozdeľovať na veľa ďalších možností podľa toho, na akom konkrétnom géne sa nachádza mutácia, ktorá túto chorobu spôsobuje.

Delenie podľa prejavu príznakov

• Forma so skorým začiatkom - kedy prvé prejavy sú znateľné už pred 65.rokom života.
• Forma s neskorým začiatkom - nastupuje v 65.roku alebo neskôr.

Popis obrázku: V počiatočnom štádiu je pacient stále ešte schopný napríklad trafiť domov z prechádzky.

Ako sa prejavuje v praxi

Choroba sa prejavuje postupne, pomaly, nenápadne a plazivo. Ochorenie sa dá rozčleniť do troch štádií.

Ako prvé, počiatočné štádium, sa označuje zabúdanie, zlé učenie sa novým veciam, zlé rozpamätávanie sa napríklad na to, kde pacient zaparkoval, kde nechal kľúče alebo okuliare. Čo sa stáva starším ľuďom celkom bežne. V tejto chvíli je pacient ale stále sebestačný, je schopný sa o seba sám postarať, najesť sa, vykúpať sa alebo napríklad trafiť domov z nákupu. Poruchy pamäti by mali byť prvým varovným signálom.

V strednom štádiu sa porucha pamäti a učenia prehlbuje. Pacient si v tejto chvíli spomína len na informácie, ktoré má vštepené už veľmi dlhú dobu, napríklad spomína na to, ako bol mladý a žije v tom okamihu a nie je si schopný spomenúť si, čo mal na obed alebo čo robil pred chvíľkou. Už bohužiaľ nie je tak samostatný, je dosť dezorientovaný, nevie, kde býva, čo je za deň, nevie, či je január alebo august, ako sa volá, ako sa volajú jeho blízki a podobne.

V poslednom štádiu, ktoré sa prejavuje približne 10 rokov po prvom prejave choroby, si pacient už nepamätá vôbec nič, nie je schopný si spomenúť na informácie, mená, nie je schopný sa naučiť nič nové, nevie pomenovať veci. Zo zapamätaných informácií si vybavuje len slabé útržky. Môžu ho trápiť halucinácie alebo bludy, môže byť presvedčený, že sa proti nemu jeho blízki sprisahali. Nie je samostatný a je odkázaný na starostlivosť blízkych alebo lekárskeho personálu.

Samozrejme, nielen pamäť je pri Alzheimerovej chorobe porušená. Pacient je dezorientovaný časovo i priestorovo, ťažko drží rovnováhu, niekedy nie je schopný ani hovoriť. Počas postupu choroby sa mení celá jeho osobnosť, charakter i správanie, zmenu podstupuje aj jeho reakcia na emotívne podnety. Napríklad na úsmevný podnet môže reagovať plačom, atď. Často má pacient problém so spánkom, pomočuje sa a ako pridružené choroby sa môžu pripojiť psychiatrické poruchy alebo Parkinsonovský syndróm.

Chorý nesmie nikdy zostávať sám, pretože môže zabudnúť vypnúť vodu, žehličku, sporák alebo môže len tak odísť a stratiť sa. Alzheimerova choroba je záťaž pre celé telo a znižuje imunitu, tým pádom je chorý náchylnejší k chorobám všetkého druhu skôr ako zdravý človek.

Bohužiaľ, choroba končí smrťou. V priemere od stanovenia diagnózy pacient prežije približne 5 - 8 rokov, ale sú známe aj prípady, keď k smrti došlo už po 3 rokoch alebo naopak, kedy pacient žil aj 15 rokov od určenia choroby.

Diagnostika Alzheimera

Diagnostikovať Alzheimera nie je pre lekára jednoduchá záležitosť. Musí prebiehať per exclusionem, čo znamená, že sa musia vylúčiť všetky iné možné príčiny demencie, aby sa potvrdila práve táto. Väčšinou sa lekár drží anamnézy od pacienta a jeho blízkych, teda informácií o prekonaných chorobách pacienta i jeho rodiny, zaujíma sa hlavne o funkciu pamäti, o schopnosť učenia, reči a orientácie. Pacient tiež podstupuje psychiatrické vyšetrenie, či pôvod jeho ťažkostí nie je práve tam.

Vyšetrenia, ktoré pacient podstupuje, sú krvné, endokrinologické (hladina hormónov a veľkosť žliaz s vnútornou sekréciou) a biochemické (množstvo chemických látok v organizme, funkcie vnútorných orgánov). Sleduje sa hlavne hladina proteínov beta-amyloidu a tau-proteínu. Ako pomocné vyšetrenie sa využíva EKG, röntgen, EEG alebo napríklad vyšetrenie metabolizmu vitamínu B12 a kyseliny listovej¹, ktoré sú nevyhnutné pre správnu funkciu nervovej sústavy a ich nedostatok sa môže prejavovať ako demencia.

Aj tak lekár väčšinou nie je schopný určiť, či je to presne Alzheimerova choroba. Iste sa táto choroba dá určiť až po pacientovej smrti, na mikroskopickom sklíčku podľa prítomnosti Alzheimerových plakov a uzlíčkov tau-proteínu.

Ak máte podozrenie, okamžite vyhľadajte lekára. Ten vykoná vyšetrenie a ak sa podozrenie potvrdí, pošle pacienta na neurologické a na psychiatrické oddelenie. Lekára potom budete navštevovať niekoľko rokov, takže vyberajte starostlivo. Mal by pre vás byť oporou.

Liečba

Choroba je bohužiaľ neliečiteľná. Jediné, čo sa dá liekmi ovplyvniť, je rýchlosť jej priebehu. Preto platí, že čím skôr sa diagnostikuje, tým rýchlejšie začne liečba a tým pomalší bude jej priebeh.

Liečba zahŕňa biologickú a nebiologickú zložku. Tá nebiologická je vlastne každodenná starostlivosť o pacienta, ktorý sa o seba nevie postarať sám a je nesamostatný. Starať sa o neho môžu buď rodinní príslušníci, tí ale väčšinou nemajú dostatok času, ktorý by mohli chorému venovať. Preto existujú opatrovateľské domy pre chorých s Alzheimerom alebo rôzne spoločnosti, ktoré túto starostlivosť poskytujú napríklad priamo v domove pacienta.

Používajú sa kognitíva - látky a lieky, na zlepšenie kognitívnych funkcií, kam patrí pamäť, učenie a myslenie alebo orientácia. Majú za cieľ skoordinovať nerovnováhu chemických látok, ktoré prenášajú informácie medzi neurónmi, v tomto prípade hlavne znížiť produkciu acetylcholínu.

Na ďalšie pacientove problémy sa využívajú lieky hypnotiká - pre poruchy spánku, neuroleptiká - na upokojenie a odstránenie agresivity a nepokoja, antidepresíva - na depresiu a anxiolytiká - na útlm úzkostných prejavov, teda mierneho nepokoja až po stav paniky.

Do liečby je potom potrebné zahrnúť aj rodinu a blízkych chorého, pretože aj ich choroba zasiahne.

Prevencia

Ako už to tak býva, niektorým chorobám sa dá predchádzať správnymi preventívnymi opatreniami. Prepuknutiu samotnej Alzheimerovej choroby síce nedá zabrániť a ak má chorý predpoklady, ochorie tak či tak. Je ale dokázané, že ak pacient žije zdravým životným štýlom, má dostatok pohybu, konzumuje prevažne zdravé potraviny a cvičí svoj mozog napríklad rôznymi krížovkami a kvízmi, tak potom dokáže chorobe dlhšie odolávať.

Video: Demencia pri Alzheimerovej chorobe

Viac o Alzheimerovej chorobe na modrykonik.sk

• Diskusia: Alzheimer. Ako sa s ním dá bojovať?
• Diskusia: Darovanie majetku za života s diagnózou Alzheimer-máte s tým skúsenosti ?
• Diskusia: Alzheimer a voda v pľúcach

Použité zdroje

1. https://www.wikiskripta.eu/w/Alzheimerova_choroba
2. http://www.alzheimerhome.cz/alzheimerova-choroba/
3. https://en.wikipedia.org/wiki/Apolipoprotein_E#Alzheimer's_disease

Použité zdroje obrázkov

1. https://cdn.pixabay.com/photo/2014/09/19/22/53/grandmother-453131_960_720.jpg
2. https://commons.wikimedia.org/wiki/File:TANGLES_HIGH.jpg