Aloimunizácia

Materská aloimunizácia (izoimunizácia) Aloimunizácia je stav kedy v organizme dôjde k rozvoju imunitnej reakcie, ktorej súčasťou je vznik protilátok. K rozvoju materskej aloimunizácii (izoimunizácii) dochádza ak má matka krv Rh – a plod Rh+. Táto situácia nastane, ak plod zdedí krvnú skupinu v rámci Rh rozlíšenia po otcovi. Krvný systém ABO na toto nemá žiadny vplyv.

Červené krvinky (erytrocyty) označené Rh+ nesú na svojom povrchu charakteristické znaky, antigén D.
Červené krvinky označené Rh- nenesú tento znak na svojom povrchu.

Vznik protilátok

Podmienkou vzniku protilátok v organizme matky, ktorá je Rh-, je prestup červených krviniek plodu Rh+ do jej organizmu.

Prestup erytrocytov plodu do krvného obehu matky môže nastať pri:

fetomaternálnom krvácaní - pred pôrodom alebo počas pôrodu³²,
potrate³,
mimomaternicovom tehotenstve⁴,
predčasnom odlúčení placenty,
poranení brucha,
pôrodníckych zákrokoch,
- amniocentéze¹⁸,
- odbere choriových klkov,
- kordocentéze,
- manuálnom odstránení placenty,
obrate plodu vonkajšími hmatmi,
krvnej transfúzii.

Hneď ako erytrocyty plodu preniknú do krvného obehu matky, imunitný systém začne tvoriť protilátky typu IgG. Tieto protilátky vytvorené proti erytrocytom plodu prechádzajú placentou a napádajú erytrocyty plodu. Deštrukcia pre plod znamená rôzne závažný stupeň fetálnej anémie.

Klinický obraz

Ku klinickým prejavom dochádza zvyčajne pri 2. tehotenstve, pretože imunizácia (tvorba protilátok) Rh- matiek nastáva väčšinou po pôrode. Preto prvé dieťa nie je postihnuté, lebo protilátky sa vytvoria až na konci tehotenstva. Pri ďalšom tehotenstve sú protilátky už vytvorené, voľne prechádzajú placentou a spôsobujú predčaný rozpad červených krviniek (hemolýzu). Plod sa snaží nedostatok erytrocytov kompenzovať zvýšenou tvorbou krvi v pečeni a slezine. Tieto orgány sú preto zväčšené.

Anémia, bledosť po narodení.
- ľahký stupeň
- ťažký stupeň
Icterus (žltačka) vzniká pri nadmernom rozpade erytrocytov, vtedy sa uvoľní žlté farbivo bilirubín, ktoré sa ukladá do kože, sklér a do určitých mozgových oblastí - jadrový ikterus. Môže to viesť k trvalému poškodeniu, ako napr.znížená inteligencia alebo poškodenie sluchu.
Hydrops fetalis je najzávažnejšia komplikácia, kedy ťažká anémia spôsobí nedostatok kyslíka pre orgány, následne sa poškodia jednotlivé tkanivá. Srdce postupne zlyháva a vzniká generalizovaný opuch celého tela s hromadením tekutiny v telesných dutinách.

K aloimunizácii stačí 0,1ml erytrocytov plodu.

Diagnóza

vyšetrenie krvnej skupiny matky,
vyšetrenie pupočníkovej krvi u rizikových novorodencov¹: krvná skupina, bilirubín, hemoglobín,
vyšetrovanie prítomnosti Rh protilátok z krvi matky,
ultrazvukové vyšetrenie plodu (sledovanie zväčšenia pečene a sleziny).

Liečba

Liečba novorodenca¹ závisí od stupňa vážnosti ochorenia. V ľahších prípadoch stačí fototerapia. V ťažkých prípadoch sú potrebné výmeny krvi transfúziou, ktoré sa niekedy musia robiť ešte počas tehotenstva.

Podanie intravenóznych imunoglobulínov môže spomaliť rozpad erytrocytov. Pri hydropse sa robí katetrizácia pupočnej žily, punkcia ascitu a výmenná transfúzia.

Prevencia

V prevencii sa uplatňuje podanie anti-D imunoglobulínu, ktorý zabráni vzniku protilátok. Podáva sa do 72 hodín po pôrode. Takto sa minimalizuje riziko vzniku protilátok a eliminuje sa riziko poškodenia plodu v ďalšom tehotenstve, ku ktorému by mohlo dôjsť v rámci materskej aloimunizácie.

Táto profylaxia sa u tehotných s negatívnym Rh-faktorom často používa už pred pôrodom medzi 28. a 30. týždňom tehotenstva³ a podáva sa injekcia s anti-D-globulínom.

Takisto by sa mal anti-D imunoglobulín podať Rh negatívnej pacientke po zákrokoch, ako je napr. amniocentéza¹⁸. Ďalej po spontánnom potrate¹¹, po interupcii, po mimomaternicovom tehotenstve⁴. O podávaní antiD protilátok je vždy dobré poradiť sa aj s hematológom.