„Zlatíčko, vyzerá to na angínu. Radšej sa pôjdeme ukázať našej pani doktorke,“ vravíte drobcovi pri pohľade na jeho hrdielko. O to viac zostanete v ambulancii prekvapená pri verdikte lekára: „To nie je angína, ale aftózna stomatitída.“ Zdesene pozriete na lekárku s otázkou: „Čo to preboha je?“ No ani ten strašný názov nedokáže celkom vystihnúť, čo za nepríjemnú pliagu sadlo na vašu ratolesť. Čo to teda je a ako s aftóznou stomatitídou bojovať?
Aftózna stomatitída je infekčná choroba, ktorá má najradšej našich najmenších. Ich imunita je ešte nezrelá a stále sa učí bojovať s rozličnými vírusmi a baktériami, preto sú deti v období do cca 3 rokov všeobecne náchylnejšie na rôzne druhy ochorení. Navyše naši drobci nemajú ešte dostatočne vypestované hygienické návyky, neustále si dávajú do pusky špinavé rúčky, hračky, s obľubou dudkujú aj cumlík13, ktorý im pred chvíľkou spadol na zem. To všetko len nahráva nepríjemnej infekcii, akou aftózna stomatitída je. I keď sa s ňou najčastejšie stretávame u detí, ani u nás dospelých nie je ničím ojedinelým, o to viac, keď máme oslabenú imunitu alebo sme chorí.
Ide o vírusové ochorenie, často vyvolané tzv. herpetickým vírusom, ktorý spôsobuje aj bežné opary7. Šíri sa kvapôčkovou alebo aj kontaktnou formou, čo v praxi znamená, že stačí jeden dotyk s infikovaným predmetom, napríklad hračkou, na ktorej sa nachádza spomínaný vírus alebo bozk od dospelého, ktorý má opar či aftu3.
Aftózna stomatitída je veľmi bolestivé ochorenie. Spoznáte ju podľa toho, že drobček bude mať pusinku zvnútra posiatu pľuzgierikmi (aftami). Tie môžu byť na jazyku, podnebí, z vnútornej strany líčok, na ďasnách, ale aj v oblasti vstupu do krku či na perách. Každý, kto máva problémy s aftami, vie, aké bolestivé a náročné je sa ich zbaviť. A to človek máva väčšinou v ústach jednu, niekedy možno aj tri afty naraz. Nebude teda asi veľmi ťažké predstaviť si, aké trápenie zažíva malý pacient, ktorý má pusku doslova posiatu takýmito bolestivými aftami.
Ochorenie môže sprevádzať aj zvýšená teplota až horúčka, a to po celý čas výsevu pľuzgierikov. Pridať sa môže lokálne zdurenie uzlín, dieťa môže odmietať jesť či piť, je plačlivé a mrzuté. Možno spozorujete aj nadmerné slinenie alebo nezvyčajný zápach z ústočiek.
Infekciu si môžete v prvých dňoch veľmi ľahko pomýliť s angínou. Drobec nemá 2 až 3 dni chuť jesť, je unavený a má vysoké horúčky. Potom to ale začne: povlak na jazyku, začervenané ďasná a celá ústna dutina, teda pusinka zvnútra.
Následne sa začnú tvoriť už spomínané pľuzgieriky, ktoré praskajú a tak sa ďalej šíria. Býva ich mnoho, často aj tesne jeden vedľa druhého, najviac sa ich dá nájsť na podnebí, jazyku, spodnej pere a z vnútornej strany líc.
Väčšinou je liečba lokálna, teda sa nanáša priamo na pľuzgieriky. No u ťažších prípadov môže lekár navrhnúť aj celkové preliečenie malého pacienta.
Veľmi účinné na zmiernenie priebehu ochorenia je podávanie vitamínu B12 injekčne priamo do svalu. Možno si poviete, že je to pre dieťa len ďalšia zbytočná bolesť a stres, no verte, že mu to pomôže.
Pľuzgieriky sa zvyknú potierať buď špeciálnym roztokom na lekársky predpis alebo voľno predajnými prípravkami (Tantum verde, Glimbax, Propolisová tinktúra, ...). Použiť sa dajú aj gélové prípravky alebo tinktúra z echinacey. Vhodné je napríklad aj cmúľanie pastiliek, ktoré dezinfikujú ústnu dutinu, alebo vyplachovanie kamilkovým odvarom. V každom prípade je vhodné, aby dieťatko najskôr videl jeho ošetrujúci lekár, zhodnotil jeho zdravotný stav a odporučil následnú liečbu. Ak má drobec navyše oslabenú imunitu, môže vám detský lekár odporučiť návštevu infektológa, ktorý vám nasadí liečbu proti množeniu vírusov.
Teploty, resp. horúčky nad 38 °C treba zrážať pomocou antipyretík, teda liekov na zníženie horúčky. Namieste je zvýšiť aj dávky vitamínu B a C. Radšej však voľte voľnopredajné prípravky vhodné pre deti, pretože povedzme pomaranč, by mohol bolestivosť ešte väčšmi zhoršiť.
A z toho už je asi zrejmé, že bude potrebné upraviť aj celý jedálniček. Prvé dni je vhodná prevažne tekutá alebo kašovitá strava izbovej teploty. Nepodávajte dieťatku nič veľmi teplé, ani potraviny, ktoré by ho mohli dráždiť, napríklad kyslé ovocie. Deti často odmietajú piť, no kvôli dehydratácii je potrebné dodržiavať pitný režim, najlepšie popíjaním čajíku bez citróna. Ovocné šťavy mu v tomto prípade nepodávajte. Aby nebolo pitie pre dieťatko veľmi bolestivé, môžete mu pomôcť slamkou, no ak aj napriek tomu striktne odmieta tekutiny, mali by ste siahnuť po rehydratačnom roztoku, ktorý zakúpite v lekárni a podávať mu ho po lyžičkách. Zabránite tak prípadnej dehydratácii malého pacienta.
Pri ťažšom priebehu ochorenia bude potrebné nasadiť aj hormonálne lieky či antivirotiká (lieky na liečbu vírusových ochorení) a u pacientov s oslabenou imunitou prípadne aj antibiotiká4, aby sa zabránilo vzniku ďalšej infekcie, v tomto prípade bakteriálnej.
Pri závažnom priebehu, kedy už hrozí dieťatku aj dehydratácia, sa pobytu v nemocnici pravdepodobne nevyhnete. Preto treba drobcovi neustále núkať tekutiny či už priamo z pohárika alebo slamkou, po lyžičkách. Keď už nebodaj budete musieť ísť do nie veľmi obľúbenej nemocnice, budete mať aspoň istotu, že je vaša malá chorôbka pod dohľadom lekárov a dostane všetky potrebné živiny i tekutiny.
Žiadny stopercentný recept ako nedostať aftóznu stomatitídu, žiaľ, neexistuje. Pomôcť ale môžete dodržiavaním zvýšenej hygieny, aj keď mnohé opatrenia sa nie vždy dajú dosiahnuť, ako napríklad to, aby si dieťatko nedávalo do úst ručičky alebo hračky. Čo však je určite vo vašej moci, je dbať na čistotu hračiek a povrchov, kde sa dieťatko hráva, papá či spinká. Pokiaľ má ktokoľvek vo vašom okolí opar alebo afty, treba obmedziť jeho kontakt s malým na minimum a najmä žiadne bozkávanie. Vhodné je tiež zamerať sa na posilnenie imunity, či už zdravou stravou, otužovaním alebo špeciálnymi prípravkami, ktoré dostanete kúpiť v lekárni bez lekárskeho predpisu, prípadne na predpis po dohode s imunológom.
Každý týždeň dostaneš najdôležitejšie info do e-mailu