Adenomyóza (tiež nazývaná vnútorná endometrióza) je prerastanie sliznice maternice do svalu maternice. Prvýkrát bola popísaná v roku 1860. Je bežnou benígnou maternicovou abnormalitou.
Vo väčšine štúdií sa vedci pokúšali odhadnúť incidenciu adenomyózy na základe histologických vyšetrení maternice získaných pri hysterektómii4 z rôznych príčin, takže skutočne presný odhad incidencie tohto ochorenia v bežnej populácii nemáme. Výskyt závisí aj na tom, ako starostlivo patológ po adenomyóze pátra. Incidencia uvádzaná v literatúre sa pohybuje medzi 8,8% až 61,5%.
Lekár diagnózu tradične stanovuje až retrospektívne alebo je táto diagnóza náhodným nálezom patológa vyšetrujúceho maternicu po hysterektómii.
V diagnostike adenomyózy sa uplatňuje transvaginálna ultrasonografia, biopsia ihlou a magnetická rezonancia. Problémom týchto metód je, že zďaleka nie sú perfektné. Ich senzitivita a špecificita sa v jednotlivých štúdiách významne líšia, pričom uvedené diagnostické metódy často nedokážu odlíšiť myómy od adenomyózy.
Väčšina (80%) prípadov adenomyózy sa vyskytuje u žien vo veku 40 až 50 rokov. Pevne definovaný súbor príznakov, podľa ktorých by sa jasne stanovila diagnóza, neexistuje.
V skutočnosti väčšina žien žiadne príznaky nemá. Klasické príznaky sú popisované nasledovnou triádou: zväčšením maternice, panvovou bolesťou a silným abnormálnym menštruakčným krvácaním. Závažnosť príznakov koreluje s rozsahom ochorenia. Prítomnosť triády príznakov však neznamená automaticky adenomyózu, môže ísť aj o iné ochorenia.
Ak sa takéto príznaky vyskytnú, vedú k predbežnému stanoveniu predoperačnej diagnózy a sú často indikáciou k hysterektómii.
Definitívne liečbu adenomyózy predstavuje hysterektómia.
Každý týždeň dostaneš najdôležitejšie info do e-mailu