Surfaktant je povrchovo aktívna látka, ktorá vzniká v pľúcach zrelého novorodenca1. Je to zmes proteínov a fosfolipidov. Surfaktant znižuje povrchové napätie a zabraňuje tomu, aby alveoly v pľúcach neskolabovali na konci výdychu. Surfaktant uľahčuje rozvinutie alveolov pri prvom výdychu a rovnomerné prevzdušnenie pľúc. Alveoly sú základné štruktúry a funkčné jednotky na výmenu plynov.
Alveoly predstavujú základnú štruktúru v pľúcach, ktorá slúži na výmenu plynov. Dospelý človek má približne 300 miliónov alveol v pľúcach, zatiaľ novorodenec ich má iba 10% z celkového počtu. V treťom roku majú deti už približne 90% alveol. Alveoly sú medzi sebou oddelené väzivom a niekoľkonásobne zväčšujú povrch pľúc. Plocha povrchu pľúc sa prirovnáva k veľkosti piatim futbalovým ihriskám, veľkosť vnútornej plochy pľúc je po výdych približne 80 m2
Pľúca pri nádychu zväčšujú svoju plochu, aleveoly sa naplnia vzduchom a pri výdychu sa zmenší objem aj plocha pľúc, vzduch z alveol ide von. Surfaktant sa nachádza na vnútornej strane alveol a zabezpečuje, aby nedošlo k zlepeniu alveol na konci výdychu.
Dospelý človek má približne jeden gram surfaktantu v pľúcach.
Táto látka je zložená z tukov a bielkovín.
Hormóny ovplyvňujú do istej miery tvorbu surfaktantu. Patria tu nasledovné hormóny:
V alveoloch sú dva typy buniek, pneumocyty I. a II. typu. Surfaktant je produkovaný pneumocytmi II. typu, ktoré sú veľmi odolné pred poškodením.V 30.-32. týždni tehotenstva sa začína tvoriť surfaktant, ktorý sa nachádza aj v plodovej vode, pretože pľúca novorodenca komunikujú s okolím počas vnútromaternicového vývinu.
U predčasne narodených detí sa surfaktant nestihol vytvoriť, preto majú novorodenci problémy s dýchaním. Pľúca sú vtedy tuhé a je v nich tekutina, ktorá taktiež sťažuje dýchanie.
Nezrelý1 novorodenec nemá štrukturálne a funkčne dostatočne zrelé pľúcne tkanivo. Pľúcne alveoly nie sú vystlané epitelovou výstelkou, ktorú tvoria bunky - pneumocyty I.typu. V pľúcnych alveoloch nie sú prítomné ani pneumocyty II. typu produkujúce surfaktant.
Energetické nároky zrelého novorodenca so zrelým pľúcnym tkanivom, so zrelými pneumocytmi II.typu produkujúcimi v dostatočnom množstve surfaktant, na dýchanie sú nepomerne menšie než u nezrelého novorodenca. Nezrelý novorodenec musí preto na dýchanie vyvinúť mimoriadne úsilie, aby prekonal ťažko sa rozpínajúce pľúca.
Deficit pľúcneho surfaktatnu z akýchkoľvek príčin vedie k závažnému zlyhaniu dýchania, ktoré je u nezrelých detí známe pod názvom Syndróm dychovej tiesne (RDS). RDS postihuje 90% predčasne narodených detí a je to jedna z hlavných príčin mortality a morbidity nezrelých detí.
Surfaktant u novorodencov sa môže poškodiť aj pri vdýchnutí mekónia (prvej stolice novorodenca) do pľúc ešte počas vnútromaternicového vývinu. Najprv sú prítomné prejavy zapchatia dýchacích ciest a neskôr prejavy ako pri IRDS. K poškodeniu stačí len veľmi malé množstvo mekónia.
U novorodencov sa syndróm dychovej tiesne označuje ako IRDS (infant- detský), zatiaľ čo u starších detí a dospelých sa označuje ako ARDS (adult- dospelý). Surfaktant sa môže poškodiť pri rôznych ochoreniach pľúc, napr. pri zápaloch. Výskumníci zistili, že dlhodobý vplyv cigaretového dymu poškodzuje pľúca a zabraňuje tvorbe surfaktantu.
Vdychovanie rôznych látok ako napr. azbest alebo kremík alebo dym z výfukov poškodzuje tvorbu tejto zlúčeniny.
Liečba pri nedostatku tejto tekutiny v pľúcach sa rozlišuje podľa toho či ide o primárny alebo sekundárny nedostatok surfaktantu:
Primáry nedostatok surfaktantu sa lieči podaním exogénneho surfaktantu endotracheálnou trubicou. U extrémne nezrelých novorodencov sa podá ihneď po pôrode do ešte nevzdušných pľúc.
Odpoveď na liečbu surfaktantom ovplyvňuje:
Pri sekundárnom nedostatku sa najprv musí vyliečiť príčina ochorenia, ktorá viedla k poškodeniu. Podanie surfaktantu sa podáva až vtedy, ak sa nezlepší funkcia pľúc po liečbe.
Podávané surfaktanty môžu byť prírodné alebo umelé. Prírodné sa získavajú z pľúc zvierat alebo z plodovej vody tehotných žien. Umelé (syntetické) sa vyrábajú umelo a obsahujú len niektoré zložky surfaktantu. Liečba surfaktantom má minimálne vedľajšie účinky.
Pľúca začnú vstrebávať surfaktant po jeho podaní, lekár indikuje ako často sa bude podávať.
Medzi ďalšie ochorenia, pri ktorých je poškodený surfaktant patrí:
Syndróm respiračnej tiesne je porucha dýchania predčasne narodených novorodencoch, kedy sú alveoly v pľúcach zatvorené, pretože v pľúcach chýba povrchovo aktívna látka- surfaktant. Novorodenci majú vážne problémy s dýchaním. Bez liečby sa môže poškodiť mozog, dokonca môže nastať smrť.
Diagnóza sa stanoví na základe klinických prejavov a a RTG pľúc. Pľúca sú stuhnuté, bez vzduchu. Novorodenci majú nízke hladiny kyslíka v krvi a modrasté zafarbenie kože.
Riziko syndrómu dychovej tiesne sa znižuje, ak sa lekárom podarí zabrániť predčasnému pôrodu aspoň do doby, pokiaľ sa nevytvorí surfaktant. Ak sa to nepodarí tak už pri prvých známkach predčasného pôrodu sa rodičke podajú kortikosteroidy, aby aspoň z časti dozreli pľúca. Najlepšie je ak sa kortikosteroidy podávajú 48 hodín pred pôrodom.
Novorodencom s miernym syndrómom dychovej tiesne pri terapii stačí často iba kyslík. Kyslík sa podáva cez nosné okuliare alebo cez masku. Ak ide o ťažšiu formu RDS vtedy sa musí podať surfaktant priamo do pľúc pomocou kanyly zavedenej do pľúc.
Každý týždeň dostaneš najdôležitejšie info do e-mailu