Spánok detí je iný u každého dieťatka a je potrebné, aby rodičia túto individualitu ctili. Niektoré deti si vytvoria pravidelný rytmus spánku už počas prvých 6 až 8 týždňov, v noci prespia celé hodiny, iným deťom toto môže trvať aj rok, dva alebo dlhšie. Často sťažnosti rodičov na nespavosť malých detí pramení skôr z problémov rodičov (stres, úzkosť, depresia) a z neznalosti fyziológie detského spánku a skreslených predstáv o potrebách dojčiat, než z reálnych porúch spánku.
Na tomto poli sa, bohužiaľ, z čias minulého storočia traduje rad, dnes už našťastie prekonaných, mýtov. Kvalitný spánok malých detí vyzerá inak ako u dospelých, spánok detí je plytší a spánkové cykly kratšie než si zvyčajne ľudia predstavujú a želajú, väčšinou bábätká neprespia v kuse ani 2 až 3 hodiny. Naši predkovia spali a mnohí ľudia v nerozvinutých kultúrach, nomádi stále spí tak, že majú nočný odpočinok rozdelený do dvoch, niekedy aj viac, blokov oddelených hodinou aj dvoma tichého bdenia, kedy strážia ostatných. Umelé osvetlenie, používané vo vyspelých krajinách, spôsobuje neskoršie ukladanie sa k spánku a tiež spanie v kuse, genetické naprogramovanie ľudského a teda aj detského spánku ale zostáva rovnaké ako kedysi a nemali by sme proti nemu bojovať.
Často sú bábätká (dojčené i nedojčené) večer nepokojné. Dojčené sa môžu chcieť aj po dobu niekoľkých hodín pred zaspaním dojčiť dlho alebo naopak krátko, ale veľmi často, pri dojčení sa môžu trhať od prsníka a znovu prisávať, to všetko je úplne normálne správanie, nejedná sa o známku slabého mlieka alebo nedostatku mlieka, nejedná sa o dôvod pre nasadenie umelého mlieka5 na noc. Často po tomto dojčiacom "maratóne" nasleduje najdlhší úsek spánku.
Častejšie budenie dojčených detí na denné aj nočné dojčenie je prirodzené, fyziologické, dané zložením ľudského materského mlieka a nemá žiadny nepriaznivý a dlhodobý vplyv na spánok alebo správanie detí v neskoršom veku. Dojčenie nemožno degradovať len na zdroj obživy dieťaťa, jeho funkcia ukľudňujúca a uspávacia je tiež veľmi významná. Umelé mlieko5 je ťažšie stráviteľné, viac zaťažuje tráviaci trakt bábätka a to potom obvykle spí dlhšie, nemožno to ale považovať za normu pre ostatné deti. Používanie umelého mlieka so sebou nesie aj vyššie riziko SIDS1.
Vyspelé krajiny Európy a Ameriky boli z viacerých dôvodov od konca 19. storočia až do súčasnosti v prístupe k spánku a potrebám malých detí skôr výnimkou. Na konci 19. storočia boli objavené spôsoby prenosu infekcií a niektorí lekári preto začali hlásať, aby sa opatrovatelia detí dotýkali čo najmenej. Priemyselná revolúcia narušila spolužitia rodín, rodičia, starí rodičia a ostatní členovia rodiny začali žiť oddelene a väčšina starostlivosti o deti tak zostala len na samotných rodičoch.
Počas 20. storočia tiež došlo k prudkému rozvoju psychológie a iných odborov medicíny. Lekári sa snažili byť lepšími odborníkmi v starostlivosti o dieťa ako jeho rodičia a zvyšok rodiny, odporúčali deti odkladať do postieľok a kočíkov, pevne zavinovať, príliš nepestovať, nerozptyľovať ich, dojčiť podľa harmonogramov a rodičia ľahko týmto autoritám podliehali. Rozmach a propagácia umelého mlieka so sebou priniesli aj skreslenie názorov na dojčenie a na to, čo je fyziologicky časté kŕmenie. Výskumy spánku malých detí prebiehali na deťoch spiacich oddelene a kŕmených umelým mliekom a toto bolo pokladané za normu zdravého spánku. Dnes už ale vieme, že umelé mlieko5 je výrazne horšie stráviteľné ako materské mlieko a že postieľka či zavinovačka je (na rozdiel od tela matky) prostredie bezpodnetné, dieťa upadá aj na niekoľko hodín do neprirodzene až nebezpečne hlbokého spánku, kedy nemusí byť schopné sa pri apnoickej pauze prebudiť, zvyšuje sa riziko SIDS1.
Ďalší odklon od prirodzených inštinktov matiek priniesli medicínsky vedené pôrody v pôrodniciach a následná separácia matiek od novorodencov, narušenie dojčenia. Spoločnosť (nielen komunistická) vyžadovala po matkách, aby sa čoskoro vrátili do práce, lenže väčšinu súčasných povolaní je problematické vykonávať s dieťaťom pri sebe a preto teda bolo nutné, aby deti neboli na matkách závislé a boli odložiteľné do jaslí alebo k opatrovateľke.
Zásadným problémom v tomto prístupe bolo, že závislosť malého dieťaťa na matke je jav prirodzený, fyziologický a teda normálny, žiadúci a v dospelosti sú tieto "závislé" deti naopak sebavedomejšie, citovo vyzretejšie, emocionálne stabilnejšie, ľahšie sa samostatne rozhodujú, nemajú tendencie sa slepo riadiť autoritatívnymi osobami.
Počas histórie ľudstva a vo väčšine súčasného sveta stále prevláda spoločné spanie4detí s rodičmi. Situácia sa ale v mnohých rodinách vyspelých krajín navracia na základe posledných 30 rokov výskumu antropológov, psychiatrov, pediatrov, laktačných poradkýň1 a biológov znovu k prirodzenosti, uspokojovaniu základných potrieb detí, teda k spoločnému spaniu a vysokej miere tesného fyzického kontaktu1 aj počas dňa a k citlivému nastavovanie hraníc dieťaťu.
Ľudské deti sa rodia v takom stupni vývoja, ktorý je kompromisom medzi ideálne pripravenosťou dieťaťa na vonkajšie prostredie a medzi veľkosťou ľudského mozgu (a teda aj hlavičky) a veľkosťou a stavbou panvy, ktorá je prispôsobená chôdzou po dvoch nohách. Novonarodené bábätko je teda pomerne nezrelé, zraniteľné a úplne prirodzene silne závislé na matke. Ideálnym a najprirodzenejším prostredím pre bábätko je teda telo jeho matky, bábätko je jemne stimulované a zároveň upokojované pomocou tesného fyzického kontaktu1, dojčenia, jemných dotykov, telesného tepla, rytmu matkinho dychu a tepu, vône a chuti matkinej pokožky, matkinej reči, či vlnením pri chôdzu.
Tieto vnemy na bábätko pôsobia ako vo dne, tak samozrejme aj v noci, dieťa teda pravdepodobne bude preferovať spanie s matkou alebo v jej tesnej blízkosti. Dochádza ku zladenia spánkových cyklov matky a dieťaťa, obaja sa teda pravdepodobne lepšie vyspia, zladí sa aj ich dych, znižuje sa teda riziko SIDS1. Bol tiež preukázaný pozitívny vplyv na dojčenie - deti spoločne spiace s matkou bývajú lepšie a dlhšie dojčené. Matka môže na potreby bábätka rýchlejšie a ľahšie reagovať.
Viac o prospešnosti a bezpečnostných pravidlách tohto typu starostlivosti o dieťa nájdete v článku Spoločné spanie4.
Geneticky majú dojčatá a mladšie batoľatá dané, že plačom reagujú na akékoľvek odlúčenie od matky, jej tesná blízkosť bola, a vo väčšine bodov stále je, nevyhnutnou vecou pre prežitie dieťaťa. Je len na rodičoch, či, cez dnes už známe negatíva tohto počínania, budú proti tomuto "naprogramovaniu" bojovať alebo potrebu fyzického kontaktu vypočujú a to aj počas noci.
Ale mali by vedieť, že tie základné, v detstve nedostatočne uspokojené potreby má potom dieťa tendencie uspokojovať neskôr a alebo v inej forme. Bolo preukázané, že vyplakávacie metódy "učenia" samostatného spánku a zaspávania (vrátane "kontrolovaného" plaču - Estivillovej a Ferberovej metódy) sú pred 6. mesiacom škodlivé, podľa ďalších výskumov sú škodlivé aj v neskoršom veku. Síce môžu predĺžiť spánok dieťaťa, ale nebol pozorovaný žiadny vplyv na odpočinutosť detí, kvalitu ich spánku, celkovú plačlivosť alebo budúci mentálny vývoj, nebolo pozorované ani zníženie miery depresie1 u matky.
U dojčiat a batoliat oddeľovanie kŕmenia od zaspávania a dodržiavanie presného rozvrhu nezávisle na unavenosti dieťaťa naopak vedie k zvýšenej plačlivosti a miery stresu u rodičov, narušeniu zaspávania, spánku a dojčenia a zvyšuje riziko vzniku porúch správania.
Dochádza tiež k dezorganizácii cyklov spánku a príjmania potravy, bábätko sa budí príliš hladné, nemusí už byť ochotné sa prisať k prsníku a to navyše správne. Počas prvých dvoch až troch rokov dieťaťa dochádza tiež k zásadnému vývoju jeho vnímania, emočnej autoregulácii (zvládanie emócií), správania a sociálnych interakcií, čo by rodičia nemali podceňovať.
Podstatné nie je, ako presne dlho dieťa spí, ale koľkokrát bol úspešne ukončený spánkový cyklus. Pri prechode medzi NREM a REM fázou sa môžu, obzvlášť dotájča, ľahko budiť. Nočný spánok detí môže byť narušený, ak dennýé spánok prebieha v tme.
U novorodenca1 trvá jeden spánkový cyklus len niekoľko desiatok minút (dôvodom môže byť napríklad aj pomerne malá veľkosť žalúdka bábätka), začína inak ako u starších bábätiek a dospelých a to REM fázou miesto NREM, REM fáza tvorí prevažujúcu časť spánku. Doba REM fázy činí do 3 mesiacov asi 30 minút, NREM fáza trvajú 10 až 12 minút, pri prechode medzi fázami sa bábätko môže ľahko prebudiť. Po spánku nasleduje desiatky minút dlhá doba bdenia, celkom za 24 hodín bdie donosený novorodenec len asi 6h a ešte nerozlišuje deň a noc, nemá žiadne spánkové návyky. Doba spánku sa postupne skracuje. V jednom týždni prebdie bábätko asi 8 hodín, polovica spánku pripadá na deň a druhá polovica na noc. V jednom mesiaci bdie bábätko 9 hodín denne, celkovo násypoch zhruba 15 hodín, z toho 8 hodín v noci, prirodzene s niekoľkými prebudením.
Dieťa si okolo 6. týždňa postupne začína zvykať na rytmus dňa a noci a oddeľovať denný a nočný spánok, počas dňa je častejšie nahor, ale aj v noci sa budí na kŕmenie. Do 3. mesiaca sa ustaľuje cyklus spánku a bdenia trvajúci 2 až 4 hodiny, tento cyklus je zvyčajne rovnaký vo dne aj v noci. Jediné, čo rodičom zostáva, je prispôsobiť sa tomuto cyklu a spať v čase, keď spí tiež dieťa, to ukladať k spánku podľa jeho potrieb, v žiadnom prípade dieťa nenechávať vyplakať, je možné s dôverou v plač dieťaťazačať jemne budovať režim dňa a uspávacie rituály. Najistejšia poloha pre spánok je na chrbte na rovnom matraci alebo na boku v spacom hniezde alebo medzi polohovacími valčekmi (boky je potrebné striedať, aby nebol narušený motorický vývoj dieťaťa), poloha na brušku zvyšuje riziko SIDS. Vankúš nepatrí pod hlavu dieťaťa minimálne do 1 roka. Bábätko môže cez deň spať aj pri nosení vo vhodnej pomôcke na nosenie dieťaťa1 (napr. v šatke6 či ergonomickom nosiči17).
Niektorým deťom môže pri spánku vadiť ticho, pretože v maternici 9 mesiacov ticho nebolo. Keď má dieťa problém zaspať a spať, môže mamička vyskúšať nejaký z nasledujúcich zdrojov bieleho šumu (ale najprirodzenejším zdrojom je telo matky):
V dojčenskom veku spánok ovplyvňujú predovšetkým genetické predpoklady, temperament a uspokojenie potrieb bábätka, poruchy spánku sú pomerne vzácne. V neskoršom veku už začínajú väčšiu rolu hrať uspávacie rituály, zážitky počas dňa a správna spánková hygiena (viac sa o nej dozviete v článku Nespavosť). Žalúdok bábätka je väčší, ale zvyčajne aj tí najvýkonnejší spáči sa zobudia v noci aspoň raz, obvykle ale dvakrát až trikrát za noc, niektoré deti aj častejšie, nejedná sa o žiadnu abnormalitu. Nočné dojčenie nie je pre udržanie laktácie vhodné obmedzovať, mamička aj bábätko sa pravdepodobne najlepšie vyspí pri spoločnom spaní4.
Po 3. mesiaci sa ustáľuje rytmus dňa s maximom spánku medzi nultou a piatou hodinou. V žiadnom prípade ani naďalej nenecháme bábätko vyplakať, citlivo reagujeme na jeho potreby, ktoré vyjadruje plačom a jemne stanovujeme režim dňa a udržiavame uspávacie rituály, tie podľa prejavov bábätka upravujeme. Dieťa v tomto veku spí cez deň v súčte asi 5 hodín a v noci celkom zhruba 9 až 10 hodín, denný spánok je rozdelený na približne 4 spánky po 1 až 2 hodinách. Postupne, keď sa vek dieťaťa približuje k polroku, spia počas dňa menej - denný spánok sa znižuje na 4 hodiny, predlžuje sa ale nočný spánok, ten trvá okolo 10 hodín (s niekoľkými prebudeniami).
Bábätku sa môže začať snívať. Rytmus spánku sa môže narušiť fázami rýchleho rastu a psychomotorického vývoja či prerezávaním zúbkov, na potrebe spoločného spania4 s rodičmi nie je nič zlé, cez deň bude bábätko pravdepodobne spať najpokojnejšie pri nosení. Koncom tohto obdobia sa objavuje aj prvý silný strach z odlúčenia - separačná úzkosť, ktorá môže komplikovať ukladanie dieťaťa na nočný spánok - zdravému vývoju dieťaťa ale nepomôže, keď bude dieťa ponechané s týmto strachom osamote, viac o rizikách metód založených na vyplakaní dieťaťa (vrátane Estivillovej a Ferberovej metódy) nájdete v článku Cvičitelia detí7.
Spánok po 6. až 9. mesiaci začína rovnako ako u dospelých NREM fázou, ale stále obsahuje veľký podiel REM fáz, dieťa sa môže, úplne prirodzene, v noci budiť pomerne často. Spánok sa s rastúcim vekom dieťaťa mení, pravdepodobne sa bude dieťa v druhom polroku budiť častejšie, ako v tom prvom, pretože prechádza obdobím rýchleho rozvoja hrubej i jemnej motoriky, rozvoja reči, separačnej úzkosti a rastu zúbkov. Separačná úzkosť dieťaťa je prirodzeným stupňom vývinu, nie je to rozmar alebo trucovanie. Strach, úzkosť a obavy sa malým deťom zdajú reálne a je ich teda potrebné brať veľmi vážne. Rodičia by sa mali pripraviť na chaos vo svojich emóciách (ľútosť, strach, hnev,...), naučiť sa s nimi pracovať, jednať s dieťaťom citlivo a vytvoriť mu kľudné prostredie na spánok, umožniť mu vo dne aj v noci toľko fyzického kontaktu, koľko len potrebuje.
Polročné dieťa spí v priebehu dňa dvakrát (obvykle uprostred dopoludnia a tesne po poludní) a to dokopy 3 až 5 hodín. Deti okolo 6 mesiacov sú zvyčajne unavené asi po 2,5 hodinách od prebudenia. V noci spia deti tohto veku obvykle dokopy 10 až 12 hodín, môžu sa aj niekoľkokrát za noc budiť, nejde ale o žiadnu poruchu spánku. Obzvlášť u dojčených detí sa celonočný spánok a schopnosť samostatne zaspať po prebudení ustanovuje neskôr, je to ale úplne prirodzená vec.
V 9. až 10. mesiaci začne dieťa vynechávať dopoludňajší spánok, takže spí už len po obede. V noci spí stále celkom asi 10 až 11 hodín, zvyčajne ale nie v kuse, nočné dojčenie nie je nič neobvyklé alebo snáď dokonca zlé. Mnoho detí bude najpokojnejšie spať spoločne s rodičmi4. Avšak všetko sú to len štatistické priemery, dĺžka a potreba spánku sú individuálne. Niektoré deti spia cez deň stále dvakrát, iné zase len po obede a aj viac ako 3 hodiny. Spánok môže byť narušený tým, že sa dieťa učí chodiť a chce to skúšať vo dne aj v noci to chce skúšať.
Postupne klesá čas prespaný cez deň, nočný spánok zostáva rovnako dlhý, trvá približne 11 hodín, ale často aj s niekoľkými prebudeniami. V 18 mesiacoch sa aspoň raz za noc budí 40 až 60% detí, medzi druhými tretím rokom 10 až 15% detí, nejedná sa o žiadnu manipuláciu s rodičmi či vypočítavosť. Aj batoľatá môžu zaspávať pri dojčení, nejedná sa o nič neprirodzeného, zlého, uspávanie je dôležitou fyziologickou funkciou dojčenia, na spoločné spanie s rodičmi ani v tomto veku nie je nič neobvyklé alebo snáď škodlivé. V 12 mesiacoch deti priemerne spia 3 hodiny počas dňa, v dvoch rokoch býva denný spánok dvojhodinový a troch rokoch priemerne hodinový. Deti väčšinou potrebujú dopoludňajší spánok do 18. mesiaca. V treťom roku už ale skoro štvrtina detí odmieta spánok počas dňa, nie je potrebné ich nútiť spať, keď nejavia známky únavy. V 4. roku už len polovica detí spí aj cez deň.
Do šiestich rokov sú poruchy spánku pomerne málo časté, zvyčajne pramenia z únavy, silných emocionálnych zážitkov, narušeného denného režimu alebo stresu. Po 1. roku veku dieťaťa v spánkových cykloch pribúda NREM fáza spánku, počas nich a pri ich prechode do REM fázy sa môžu objavovať nočné mory, objavujú sa zvyčajne do troch hodín po zaspaní. Nočné mory sa vyskytujú u 3% detí predškolského veku. Dieťa sa pri nich budí s úzkostným krikom, zrýchlene dýcha a má zrýchlený tep srdca, môže byť aj spotené, po upokojení bez problémov dieťa zaspí a nočný zážitok si nepamätá. 10 až 15% detí trápia nočné mory, jedná sa o desivé sny počas REM fázy spánku, dieťa si ich môže pamätať. Asi polovica predškolských detí hovorí zo spánku, 1 až 2% postihujú apnoické pauzy, niektoré deti bývajú námesačné, kedy obvykle do 3 hodín po zaspaní opúšťajú posteľ a neúčelne a nekoordinovane sa pohybujú.
Postupne sa skracuje nočný spánok, v 5 rokoch trvá okolo 11 hodín, v 9 rokoch 10 hodín, v 14 rokoch 9 hodín a v 18 rokoch už zodpovedá spánku dospelého človeka, trvá teda priemerne 8 hodín. U dospelého človeka trvá jeden spánkový cyklus jednu až dve hodiny a za noc by ich malo prebehnúť 3 až 5. V dospievaní sa objavujú aj vážnejšie poruchy spánkového rytmu, kedy pubescenti spia počas pracovného týždňa menej, než je fyziologicky potrebné, a spánkový deficit doháňajú počas víkendu. Relatívne časté tiež býva neskoré zaspávanie, hocikedy až v popólnočných hodinách. Viac o tomto type porúch spánku sa dozviete vo článku Nespavosť.
Únava sa u detí prejavuje rôzne. U niekoho sa prejavuje zívaním, šúchaním očí, chytaním ušiek, poklesom pohyblivosti atď.
Ak je dieťa unavené:
Existuje však tzv. dráždivý typ detí, u ktorých sa únava prejavuje naopak – sú nepokojné, oveľa pohyblivejšie – tieto aktivity nie sú u nich prejavom sily, ale útlmu. Preto sa mnohí rodičia domnievajú, že ešte sa im nechce spať. Ak ich však uložíme na spánok ešte pred motorickým nepokojom, väčšinou zaspia ľahko a pokojne a taký je aj ich spánok. Ak ich však ukladáme počas nepokoja, zaspávajú ťažko a spánok je nepokojný a krátky.
Uznávaný americký pediater, Dr. Wiliam Sears, vo svojej knihe "The Baby Book" píše, že závislosť dieťaťa je prirodzená a žiaduca súčasť jeho vývinu. Dieťa, ktoré je do nezávislosti nútené predčasne (čiže utíšiť sa samo v tomto prípade), nenaplní túto fázu vývinu. Dieťa si najprv potrebuje vytvoriť puto s človekom, až neskôr s predmetmi. „Ak nemôže mať svoje potreby dieťa, tak kto? Ak nenaplnia potreby dieťaťu rodičia, kto ich naplní? Rodičia, ktorí nedovolia dieťaťu mať svoje potreby a nenaplnia ich, bývajú neskôr v živote veľmi nepríjemne prekvapení, čím alebo kým si dieťa tieto zanedbané potreby naplní.“
Každý týždeň dostaneš najdôležitejšie info do e-mailu