Schizofrénia je závažné duševné ochorenie, ktoré výrazne ovplyvňuje správanie človeka, jeho konanie a jeho bežný život. Je to dlhotrvajúca psychiatrická choroba, ktorá môže byť označovaná aj ako chronická, teda prebiehajúce dlhšie ako 6 týždňov. Postihuje osobnosť človeka, dochádza k zmenám správania, narušeniu pracovného života, pacienta môžu trápiť tiež bludy, rozlietanie a nesúvislosť myšlienok, halucinácie a môže sa prejavovať nepochopiteľným a podivný správaním.
Prvýkrát bola schizofrénia "pomenovaná" v roku 1911 ako dementia praecox, čo v preklade znamená predchodcu demencie. Demencia sa prejavuje síce tiež zmenami správania, prípadne nejakými nepochopiteľnými činmi, ale je to spôsobené úbytkom a degeneráciou mozgového tkaniva. Neskôr bola schizofrénia nazývaná rôznymi odbornými výrazmi pre potrhlosť, podivné prejavy správania a paranoju.
Toto ochorenie sa prvýkrát prejaví u pacienta približne medzi 15-35 rokmi, postihuje rovným dielom ako mužov tak ženy a veľmi často má sklony k dedičnosti. Chorobou trpí približne 1% populácie. Aká je ale presná podstata, čo sa musí stať, aby choroba prepukla, to nie je úplne jasné a pravdepodobne za to môžu rôzne vplyvy v okolí človeka.
Sú ale tri možnosti, nad ktorými lekári uvažujú najviac. Prvá z nich sa nazýva teória záťaže a dispozície a jednoducho povedané to znamená, že pacient môže trpieť nejakou poruchou myslenia a v prípade, že sa k tomu pripoja aj mutácie určitých štruktúr v mozgu, môže sa choroba prejavovať ako schizofrénia.
Druhá možnosť uvažuje nad prebytkom chemické látky - dopamínu, ktorý v mozgu zaisťuje prenos nervových impulzov z jednej bunky na druhú. Pokiaľ je ho teda viac, alebo v mozgu pôsobia iné látky s rovnakou funkciou, zvyšujú a ovplyvňujú tak účinok dopamínu, môže dochádzať k psychózam. Človek stráca reálny pohľad na svet, nie je schopný rozpoznať, čo je skutočné a čo naopak nie je, trpí napríklad halucináciami. Aj v súvislosti s látkami, ktoré prenášajú signál medzi bunkami v mozgu, sa uvažuje na podiele serotonínu pri vzniku schizofrénie. Serotonín každý pozná ako hormón šťastia.
Tretia úvaha počíta s tým, že choroba prebieha u pacienta od veľmi raného štádia vývoja, už od embrya. Podľa vedcov môže nesprávne formovanie bielej hmoty mozgovej (myelín) v prvom trimestri1 tehotenstva spôsobiť schizofréniu a napríklad aj autizmus1. V tomto prípade sa potom berie prepuknutie schizofrénie ako vyvrcholenie celého procesu poškodenia.
Popis obrázku: Schizofrenik nie je schopný rozoznať skutočnosť od halucinácií.
Dá sa schizofrénii predchádzať? Do istej miery áno! Samozrejme v odseku vyššie rozoberáme vznik z toho nepredvídateľnému hľadiska, ale sú tu aj také záležitosti, ktoré ovplyvniť môžeme. Bude to znieť ako klišé, ale spúšťačom (nielen) tejto choroby môže byť stres. Musíme si definovať, čo to vlastne je. Vývojovo je stres obranná reakcia, aby organizmus prežil. Do stresu sa dostávajú bunky, aby nezomreli od hladu, aby telo nevykrvácalo, pri popálení, pri zranení. Vyplavuje sa veľké množstvo hormónov a mediátorov (alebo tiež neurotransmiterov, látok, ktoré umožňujú a uskutočňujú prenos signálu medzi jednotlivými nervovými bunkami), aby na to telo bolo pripravené a mohlo na záťaž príslušne reagovať. Fyzický stres je teda bežná reakcia všetkých buniek. Ale ak trvá dlhodobejšie, premení sa na psychický stres a ten už pre človeka priaznivý nie je. Udržuje telo v stresovom režime a dochádza tak k vyčerpaniu a zvyšuje sa úzkosť1 pacienta, čo práve môže zmeniť isté "nastavenia" organizmu.
Ako príklad pôsobenia dlhodobého psychického stresu si môžeme uviesť štúdiu, kedy boli pozorovaní ľudia, ktorí sa odsťahovali do cudziny. Bol u nich tlak na rozprávanie cudzím jazykom, na nové prostredie, prácu, často aj samotu. Bolo potom vedecky dokázané, že ľudia vystavení týmto cudzím podmienkam, kde nemajú pevný základ a necítia sa ako doma, sú vystavení dlhodobému psychickému stresu a je pre nich potom ľahšie ochorieť schizofréniou. Takže čo z toho vyplýva? Skúste sa vyvarovať dlhodobého stresu a dodržiavať duševnú hygienu! A to nielen u psychického ale aj fyzického ochorenia, pre organizmus je veľmi podstatné udržanie rovnováhy.
Priebeh ochorenia sa mení, ataky a silné prejavy sa striedajú s kľudovými obdobiami. Jednotlivými atakom predchádza prodromálne štádium, nejaká predohra, kedy sa pacient cíti v depresii1, pociťuje úzkosti a niektorý dokonca spozná, že "to na neho príde." Väčšinou sú jednotlivé ataky, alebo tiež epizódy, spustené práve nadmerným stresom. S každou ďalšou sa zhoršuje budúcnosť pacienta. Nemožno jednoznačne popísať, ako sa ataky prejavujú a ako sa pri nich pacient cíti, je to dosť individuálne podľa toho, akou formou trpí. Ani sa nedá presnejšie priblížiť, ako dlho atak trvá, rádovo sa ale jedná o dni, kľudové obdobie medzi nimi môže byť aj niekoľko mesiacov až rokov.
Táto forma je skôr vzácna, zato veľmi vážna. Dominantnými prejavmi sú hlavne zmeny správania, úpadok vôle, strata záujmu a utlmenie emócií. Títo pacienti sa stanú pasívnymi, ich správanie je zvláštne, napr. pľujú na koberec, nestarajú sa o seba a nemajú ani o nič záujem.
Jedna z veľmi častých foriem, sprevádzaná halucináciami (keď pacient niečo vidí alebo počuje aj napriek tomu, že sa nič reálneho nedeje, napr. počuje hlasy, vidí duchov) a bludmi (keď je pacient presvedčený o nejakej pravde, ktorú si nesprávne odvodil, napr. pocit, že ho niekto prenasleduje alebo ho chce niekto zabiť)
Pacienti chorí touto formou sú nepokojní, roztekaní až blázniví. Ako príklad z praxe, aby hebefrenná schizofrénia bola lepšie predstaviteľná, si uvedieme pacientku, ktorá do 20 rokov bola úplne zdravá, s dobrým prospechom v škole. Z ničoho nič sa správanie zmenilo, počas vyučovania sa zrazu hlasno smiala, vykrikovala, búchala do lavíc alebo hlasno napodobňovala učiteľa. Tiež je typická vulgárny slovná zásoba.
Táto forma sa prejavuje zvýšeným napätím svalov. Pacienti bývajú veľmi zmätení, negatívni, majú nápadné správanie, napr. zvláštne nášľapy nôh alebo príklad z praxe - pacient v nemocnici behal nahý a umýval záchody a tento stav sa striedal so stavom celkovej stuhnutosti. To potom vyzerá zvláštne, pretože pacienti sú schopní si ľahnúť a hlavu držať "akoby" na vankúši, aj keď tam žiadny vankúš nie je.
Samozrejme vyššie spomínané typy nie sú jediné, môžu sa všemožne prelínať, alebo môžu byť prípady úplne odlišné, ktoré nemožno zaradiť nikam.
Ďalej sa môže schizofrénia ešte rozdeľovať do troch skupín, podľa toho aké príznaky prevažujú. Buď príznaky negatívne, teda útlm, nezáujem, depresia, spomalenie motoriky i myslenia, alebo príznaky pozitívne, práve to nezvyčajné nepokojné a bizarné správanie, bludy a halucinácie. Potom sa tiež môžu medzi sebou kombinovať, táto skupina sa nazýva ako zmiešaná schizofrénia.
Bohužiaľ neexistuje žiadny test alebo vyšetrenie, ktoré by presne stanovilo diagnózu schizofrénie. Diagnostika je založená na sledovaní chorého a skompletizovaní všetkých pozorovaných príznakov a informácií získané priamo od neho. Ako už bolo spomenuté vyššie, dominantná je prevažne zmena správania a osobnosti, strata záujmu ako sám o seba, tak o svoje okolie, nečinnosti a sociálna zdržanlivosť. Od pacienta potom musí lekár zistiť informáciu o halucináciách a bludoch, čo tiež môže byť zásadné. Aby bola záverom schizofrénia, musia trvať tieto príznaky aspoň mesiac.
Halucinácie sa pri schizofrénii veľmi často objavujú a dopomáhajú jej diagnostike. Nie sú reálne, v skutočnosti sa nedejú, avšak pacient je plne presvedčený, že sú pravdivé. Najčastejšie sa vyskytujú halucinácie sluchové, pískanie, rany alebo hudba, v komplikovanejším prípade hlasy, ktoré môžu pacientovi radiť, prikazovať alebo môže počuť viac hlasov hovoriacich cez seba. Časté sú tiež zrakové, napríklad škvrny v zornom poli, iskričky, záblesky alebo opäť v zložitejšom prípade postavy ľudí, zvierat, alebo domy, voda, oheň, atď. Všetky halucinácie veľmi nepríjemne ovplyvňujú kvalitu života pacienta. Objaviť sa môžu aj chuťové, čuchové alebo taktilné, to znamená, že majú pocit, že sa ich niekto dotýka, prípadne kombinácia všetkých dohromady.
Bludy sú tiež príznakom schizofrénie. Jedná sa o presvedčenie pacienta o nejakom fakte, ktorý nie je pravdivý, nemožno mu ho nijako vyvrátiť a to ani logickými argumentmi. Ako príklad si môžeme uviesť, že chorý má pocit, že ho niekto chce okradnúť a každého podozrieva, že práve on je ten, kto túži po jeho majetku. Ovplyvňuje to všetko jeho konanie a správanie pacienta.
Liečba je založená na účinku antipsychotík. To sú lieky, využívajúce sa na liečby psychóz, ich účinkom je blokáda tvorby dopamínu. Dopamín totiž "podporuje" prepuknutie schizofrénie a je nutné jeho hladinu znižovať. Tiež je odporúčané dochádzať na psychoterapiu, konkrétne kognitívno behaviorálnu psychoterapiu, ktorá dotvára liečbu a podporuje pacienta. Aby bola liečba efektívna, je potrebné začať s ňou čo najskôr po stanovení diagnózy. Pokiaľ bude pacient spolupracovať a lieky brať poctivo a pravidelne, prognóza ochorenia je veľmi dobrá a pacientovi sa môže veľmi výrazne uľaviť od všetkých ťažkostí.
Každý týždeň dostaneš najdôležitejšie info do e-mailu