Reč

Reč je zvukový prejav, ktorý slúži na komunikáciu medzi ľuďmi. Ako jediný zo živočíchov vie používať reč práve človek. Reč sa skladá zo slov a tie sa skladajú z hlások. Otázky ohľadom vývinu reči detí si často kladú rodičia a chceli by sa zorientovať, čo je pre konkrétny vek ich dieťaťa typické. Každé dieťa je individuálne, napreduje iným tempom a v rôznych oblastiach. Kým jedno má šikovnejší jazýček, druhé má obratnejšie nohy. Preto ani v prípade vývinu reči nie je vhodné deti príliš porovnávať a nechať im dostatok času.

Ak vám váš rodičovský inštinkt našepkáva, že niečo nie je v poriadku, vždy sa máte možnosť obrátiť na pediatra a položiť mu pár zvedavých otázok. Pár základných informácií vám ponúka tento článok.

Vývin reči

Novorodenec

Prvou rečou dieťaťa je v novorodeneckom¹ období plač. Plač novorodenca má mnoho podôb, môže znamenať hlad, bolesť bruška, nebaví ho činnosť, ktorú práve robí, chce sa ponosiť⁹, môže sa nudiť alebo vyžaduje spoločnosť mamičky či otecka¹.

Dojča

Počas 3. mesiaca si začína dieťa pohmkávať, o 3 mesiace neskôr začínajú prvé hlásky tvorenie slabikami ga, ba, ma a pod.. Pár dní potom sa začínajú spájať slabiky a u dieťaťa je možné započuť opakované mamama, bababa a pod. Ešte tým, ale dieťa nemyslí konkrétnu osobu, iba sa mu tieto slabiky dobre vyslovujú a opakujú. Dieťa má radosť, keď svojim džavotom zaujme pozornosť niekoho z okolia a dožaduje sa spoločnej komunikácie čím ďalej viac.

Dieťa svojim rozprávaním precvičuje svaly potrebné v neskoršej dobe k správnej akrtikulácii a výslovnosti. V tomto obodbí je z pohľadu rodičov veľmi dôležité, aby na svoje deti hovorili v pokoji, zreteľne a nie príliš nahlas. Šušlanie môže u dieťaťa neskôr spôsobiť vadu reči.

Okolo 9. mesiaca začínajú mať slová otec, mama, ham, nie a iné u dieťaťa konkrétny význam. S týmto vedomím sa deti učia poslušnosti a výchove.

V období 1 roka⁴ dieťa rozumie, čo mu dospelí hovoria a čo od neho žiadajú. Deti začínajú opakovať jednoduché slová, najčastejšie jednoslabičné alebo dvojslabičné slová (mama, baba, tata).

Batoľa

Dieťa rozumie tomu, čo mu dospelý hovorí, najprv sú to slová, neskôr celé vety, ktoré sa týkajú každodennej činnosti. Tieto slová začína pomaly opakovať.

Vývin reči je vhodné u batoľaťa podporiť pomenováváním vecí, ktoré dieťa vidí okolo seba a ktoré môže chytiť. Vhodné je tiež prezeranie knižiek⁵, v ktorých dieťa ukazuje na to, čo mu mamička hovorí (napr. psík, domček, slniečko a i.). Počas opakovania slov si dieťa osvojuje aj melódiu a intonáciu výslovnosti.

Dieťa opakuje to, čo vidí, počuje, ale aj správanie ľudí okolo seba. Chlapci začínajú hovoriť neskôr ako dievčatká.

Oneskorený vývin reči

Ak dieťa zaostáva za ostatnými rovesníkmi aj v 3 rokoch, jedná sa pravdepodobne o "oneskorený vývoj reči", ktorý môže byť spôsobený rôznymi podnetmi a je potrebné vyhľadať špecialistu - logopéda¹.

Fáza oneskoreného vývinu reči

• Oneskorený vývin reči prostý - ovplyvnený génmi, dieťa rozumie reči a má rozvinutú motoriku. Logopéd odporučí rodine, ako správne dieťa motivovať k rozvoju reči.
• Oneskorený vývin reči kvôli sluchovej vade - deti s poškodením sluchu alebo so sluchovou vadou majú problémy s vývojom reči. Dieťa by malo podstúpiť diagnostikovanie typu sluchovej vady u lekára na ORL alebo u foniatra. Potom logopéd odporučí správne civčenie pre rozvoj reči.
• Oneskorený vývin reči vyplývajúci z nedostačujúcich rozumových schopností - deti s postihnutím intelektu majú problém so spomaleným rozvojom reči a majú problémy s výslovnosťou. Toto ochorenie si vyžaduje dlhodobú spoluprácu s logopédom.
• Oneskorený vývin reči súvisiaci s poruchou centrálnej nervovej sústavy - vývojová dyzartria - je príznakom detskej mozgovej obrny. Dieťa nevie nastaviť svaly v rečových orgánoch tak, aby bola hláska správne vyslovená. Tieto detí majú problémy s prehĺtaním a nadmerne slinia. Ich vnímanie a chápanie hovorenej reči je ale v úplnom poriadku.
• Oneskorený vývin reči kvôli poruchám rečových orgánov - môže nastať u detí, ktoré:
  • trpia vrodeným rázštepom podnebia alebo pery
  • majú narušený vývoj chrupu
  • majú skrátenú podjazykovou uzdičku
  • trpia deformáciou jazyka

Tieto deti majú dostatočnú slovnú zásobu, problém je v ich výslovnosti a artikulácii. Rečové orgány sa chirurgicky upravia a potom nastupuje dlhodobá logopedická starostlivosť.

Poruchy reči

Chyby reči môžu byť spôsobené poškodením rečových centier, ktoré sídlia v mozgu, ochorením hltanu alebo ochorením úst. Za poruchy reči považujeme poruchy, kedy reč rozsahom alebo formou nezodpovedá veku dieťaťa. Chybami reči sa zaoberajú odborníci v odbore logopédia alebo foniatria.

Najčastejšie chyby reči sú:

• dyslália - týka sa nesprávnej výslovnosti
• zajakavosť
• oneskorený vývoj reči
• poruchy reči pri ľahkých mozgových dysfunkciách, spojených s hyperaktivitou alebo zníženou aktivitu - ADHD¹ / ADD,
• artikulačná neobratnosť - dieťa nevie tvoriť hlásky či celé slová, artikulácia je pre neho namáhavá, ťažkopádna, nezrozumiteľná
• špecifické asimilácie - týka sa sykaviek, tvrdých alebo mäkkých hlások,
• mutizmus - dieťa nehovorí z dôvodu neurotickej alebo psychickej poruchy
• autizmus¹

Rozvoj reči a slovná zásoba detí

V 1 až 2 rokoch sa slovná zásoba týka hlavne osôb, vecí a činností. Táto slovná zásoba sa rýchlo obohacuje a zväčšuje.

V 2 až 3 rokoch začína dieťa hovoriť v jednoduchých vetách, v ktorých používa väčšinou správne gramatické tvary. Vývoj reči zrýchľuje rozvoj aj ďalších schopností, napr. myslenia alebo motoriky.

V 3 až 4 rokoch je rozširovanie slovnej zásoby spojené s otázkami "Čo je to?" "Prečo?" . O sebe hovorí dieťa v 3. osobe, až neskôr začne chápať význam slova JA a začína ho používať. S rozvojom slovnej zásoby je tiež spojený nástup do škôlky.

V 4 až 5 rokoch vie rozlíšiť farby, rozpráva krátke príbehy alebo rozprávky, spieva si pesničky alebo recituje básničky či riekanky.

Rozvoj slovnej zásoby

Ako podporovať dieťa v rozvoji slovnej zásoby

• venovať mu dostatok času a pozornosti
• na otázky typu "Čo je to?", "Prečo?" neustále a čo možno najtrpezlivejšie odpovedať
• nechať dieťa robiť, čo práve chce a potom sai o tej činnosti porozprávať
• pri prechádzke spoločne s dieťaťom pomenovávať veci, čo vidíme
• podporovať dieťa v tvorivej činnosti
• dieťa pri hovorení neopravovať ani nekarhať, len opatrne opraviť
• obmedzovať čas strávený pri televízii alebo počítači, dieťa iba pasívne monitoruje a nie je pri reči aktívne vhodnejšie je rozprávanie sa alebo čítanie rozprávok

Video (CZ): Detská reč a civilizácia, PaeDr. Dana Kutálková

Viac o reči na modrykonik.sk

• Diskusia: Reč a vývoj reči dvojročného dieťaťa
• Diskusia: Kvapky na rozvoj reči - skúsenosti
• Diskusia: Kedy by malo začať dieťa rozprávať?
• Skupina užívateliek: Básničky pre detičky
• Skupina užívateliek: Hlášky našich detí
• Skupina užívateliek: Logopedické detičky

Použité zdroje

1. CŠPP pri ŠZŠ, Zvolen: http://csppzv.webnode.sk/metodicke-materialy/sluchove-postihnutie/narusena-komunikacna-schopnost/
2. Markéta Behinová , Klára Kaiserová , odborná redakcia MUDr . Petr Karger - Veľká kniha o materstve
3. http://cs.wikipedia.org/wiki/ % C5 % 98E % C4 % 8D
4. http://www.klinickalogopedie.cz/index.php?pg=verejnost--co-je-to--vyvoj-reci
5. http://wiki.rvp.cz/Knihovna/1.Pedagogick % C3 % BD_lexikon / R / % C5 % 98E % C4 % 8D , _komunikace

Použité zdroje obrázkov

1. https://pixabay.com/photos/kids-meadow-field-summer-book-3400291/
2. https://pixabay.com/photos/baby-caucasian-child-daughter-20607/