Balenie na široko sa už paušálne neordinuje všetkým novorodencom 1 tak, ako kedysi. Celé generácie detí používali prvé týždne či mesiace po narodení Poštolkove nohavičky. Držali bavlnené plienky4, mamy ich balili naširoko, aby sa správne vyvíjali bedrové kĺby.
Od preventívneho používania balenia na široko sa teda upúšťa, to však neznamená, že by mali mamičky ignorovať odporúčania ortopéda. Ak novorodenecký skríning a následné vyšetrenie u odborníka potvrdia problémy s kĺbikmi, treba naozaj dodržiavať rady lekára. Pri menej závažných nálezoch stačí široké balenie s jednou alebo dvoma látkovými plienkami držanými Poštolkovými nohavičkami. Vo vážnejších prípadoch sa nosí takzvaná abdukčná perinka alebo Pavlíkove remence. Oboje liečebné pomôcky majú prispieť k správnemu vývoju kĺbov u dieťatka.
Nohavičky, ktoré fixujú najmenším deťom nohy v širšej polohe, sa používali sa cez 50 rokov. Dnes sa z povinnej výbavy novorodeniatka pomaly vytrácajú. Dostali meno po bratislavskom ortopédovi Ivanovi Poštolkovi. V roku 1966 mu ich patentoval vtedajší Úrad patentov a vynálezov v Prahe. Nápomocná mu bola jeho manželka. Prvé ušila práve ona doma v kuchyni a po večeroch vyrábala aj ďalšie a ďalšie, kým manžel neprišiel na to, ktorý materiál bude na fixáciu detských nožičiek najvhodnejší.
Poštolka pôsobil ako všeobecný ortopéd v Nemocnici na Bezručovej ulici. Medzi jeho pacientov patrilo aj veľa detí. Mnohé sa v šesťdesiatych rokoch rodili s vykĺbenými nožičkami. „No a muž im chcel pomôcť. Viete, on bol taký zlepšovateľ, všeličo dokázal vymyslieť," spomína jeho manželka, Kvetoslava Poštolková. V tých časoch najmä na dedinách ženy deti dlho balili do periniek, nohy mali dojčatá zviazané vedľa seba, čo kĺbom neprospievalo. Poštolka chcel využiť to, že ak sa budú deti baliť naširoko, ich bedrovým kĺbom to bude prospievať. Lenže bavlnené plienky bolo treba niečím pridržať. Tak vznikli nohavičky, ktoré doktora Poštolku prežili. Dodnes ich vyrába Protetika, aj keď už len obmedzene.
Napriek tomu, že podľa Vestníka MZ SR z roku 2008 sa už neodporúča preventívne široké balenie novorodencov, mnohí pediatri či samotné pôrodnice stále baliť na široko odporúčajú. Kde je teda pravda a ako sa v tom zorientovať?
Vývojová dysplázia bedrového kĺbu (angl. developmental dysplasia of the hip), v skratke DDH, je najčastejším vrodeným ochorením pohybového aparátu. Slovensko patrí medzi krajiny s relatívne vyšším výskytom vývojovej dysplázie bedrových kĺbov, približne 3 – 4 % detí sa rodí s nedostatočne vyvinutými alebo luxovanými (luxácia = vykĺbenie, nesprávne postavenie hlavy stehnovej kosti voči kĺbovej jamke) bedrovými kĺbmi. Mnohé vykĺbenia vznikajú tlakom úzkej matkinej panvy (pri polohe koncom panvovým) alebo tlakom matkinej chrbtice (pri polohe hlavičkou) na veľký hrbol stehnovej kosti plodu. Táto hypotéza vysvetľuje aj fakt, prečo je pri polohe koncom panvovým vykĺbenie väčšinou obojstranné a pri polohe hlavičkou väčšinou jednostranné. Častejšie sú postihnuté dievčatá pod vplyvom hormónu relaxínu, ktorý spôsobuje vyššiu mobilitu v kĺbe.
V minulosti sa však kĺby vyšetrovali klinicky a vykonávala sa röntgenová snímka v 3. a 9. mesiaci veku dieťaťa. Do 3. mesiaca, s výnimkou evidentného ťažkého nálezu, sa stav bedrových kĺbov jednoznačne nedal určiť, preto sa deti preventívne balili naširoko, aby aj ľahšie formy DDH (dysplázie) boli „predliečené“.
Prvotný skríning bedrového kĺbu novorodenca vykonáva po pôrode neonatológ alebo pediater na neonatologickom pracovisku. Pri zistení nejakej odchýlky od normálneho nálezu odosiela novorodenca bez omeškania na ďalšiu diagnostiku a liečbu ortopédovi. Ortopéd najneskôr do 4. týždňa veku novorodenca vykonáva u všetkých novorodencov vyšetrenie.
Skríning a včasná diagnostika ochorenia tvorí až 95 % úspešnosť liečby dysplázie. Najväčšia šanca na vytvorenie podmienok pre vývoj normálneho bedrového kĺbu je v rukách prvého lekára, ktorý dyspláziu diagnostikuje.
"Dieťa treba baliť normálne, stačí jednorazová plienka. Klasické široké balenie novorodencov (dve plienky zložené vo dvoje a poistené Poštolkovými nohavičkami) má dnes už len čiastočné opodstatnenie na dokončenie vývinu bedrového kĺbu. V žiadnom prípade nie je správne baliť deti s vystretými nožičkami pri sebe – v addukcii. Veď už grécky filozof Plutarchos poukázal na škodlivosť tesného balenia. Obmedziť ale pohyb zdravého kĺbu nemá logiku, pokiaľ nie je prítomná patológia. Bežná jednorazová plienka po vyzretí kĺbu dokáže udržať nožičky v ideálnej polohe. A dokedy dieťa baliť? Dovtedy, dokiaľ dieťa plienku potrebuje, vysvetľuje doc. MUDr. Milan Kokavec, PhD.
Neonatológovia v pôrodniciach registrujú tvrdenia ortopédov, že baliť deti do jednorazových plienok postačuje. No aj naďalej sa mamičky v praxi stretávajú s odporúčaním, baliť deti do štyroch až šiestich týždňov naširoko, klasickým spôsobom a používať okrem jednorazových plienok aj fixujúce Poštolkove nohavičky. Neskorší spôsob balenia odporučí po povinnom skríningovom vyšetrení ortopéd podľa stavu vyvinutia bedrových kĺbikov.
Mamičky, ktoré svoje deti balili naširoko na odporúčanie lekára, aj keď mali bedrové kĺby zdravo vyvinuté sa nemusia ničoho obávať. Širokým balením nič nepokazili.
Každý týždeň dostaneš najdôležitejšie info do e-mailu