Znaková reč je plnohodnotným komunikačným jazykom, ktorým sa dohovárajú hlavne ľudia nepočujúci, nedoslýchaví alebo tiež ich tlmočníci. Reč prebieha pomocou postavenia a pohybov rúk, prostredníctvom mimiky tváre, postavením a pohybom hlavy a hornej časti tela. Prvou krajinou, ktorá schválila posunkový jazyk ako svoj oficiálny štátny jazyk je od roku 2011 ostrovný štát Island.
Znakovou rečou je označovaný samostatný posunkový jazyk. Každý štát má svoj znakový systém. Existujú ale spoločné znakové systémy pre znakové jazyky iných krajín. Problémom je neznalosť hovorenej gramatiky zahraničných jazykov.
Posunkový jazyk je rovnako rôznorodý ako hovorený jazyk. Každý štát ho má iný. Pokiaľ ale budú spolu hovoriť dvaja nepočujúci ľudia rôznych krajín, bude ich komunikácia oveľa jednoduchšia ako u ľudí počujúcich, hovoriacich každý iným materinským jazykom. Posunkový jazyk nie je univerzálny a nemožno ho používať v akejkoľvek krajine.
Národným znakovým jazykom je jazyk, ktorý sa sústreďuje v určitých oblastiach. Napr český posunkový jazyk sa používa výhradne v Českej republike, Americký posunkový jazyk je možné použiť nielen v USA, ale aj v Kanade.
Medzinárodný posunkový jazyk vznikol vývojom medzinárodného súboru, ktorý nemá žiadne gramatické pravidlá. V súčasnosti ide o plnohodnotný posunkový jazyk, ktorým sa hovorí hlavne na spoločných medzinárodných podujatiach pre nepočujúcich. Nie je však veľa nepočujúcich, ktorí tento jazyk ovládajú.