Vplyv hier na psychiku a správanie detí

Vplyv hier na psychiku a správanie detí bol predmetom množstva výskumov, ktoré sa v priebehu 80-tych a 90-tych rokov jednostranne zameriavali na ich negatívne účinky. Až začiatkom 21. storočia sa objavil nezávislý a nezaujatý pohľad na prínos videohier.

Vplyv rôznych hier na správanie detí

Výskumníci zistili, že hranie videohier má nezanedbateľný vplyv na detské správanie.

• prosociálne hry (hry, v ktorých sa hráč venuje budovaniu vzťahov, záchrane ľudí či iným pozitívnym činnostiam), propagujú pozitívne správanie a motivujú k spoločensky prospešnému konaniu. Deti, ktoré sa hrajú takéto hry, využijú častejšie a rýchlejšie príležitosť niekomu pomôcť alebo spraviť prospešný čin. Efekt je dlhodobého charakteru. Deti z celého sveta (Amerike, Nemecku, Japonsku, Číne a inde) boli testované nielen v priebehu hrania, ale aj s trojmesačným odstupom.
• násilne hry majú na druhej strane aj negatívne vplyvy na detské správanie. Štúdie dokázali podráždenie, vnútorné napätie alebo vplyv na neprimerané správanie (napr. častejšie hádky s učiteľmi) u detí aj dospelých, poruchy spánku po hre, môžu ovplyvniť aj dýchanie a srdcový rytmus. Hráči násilných hier môžu byť menej ochotní pomáhať druhým či spolupracovať, menej prispievajú na charitu.

Faktory spolupôsobiace na negatívny vplyv násilných hier

Na mieru negatívneho vplyvu tohto typu hier má aj kvalita rodinného prostredia a akú úlohu majú hry v procese výchovy.

Štúdie

• Výskumníci sledovali (2011) 165 detí a mládežníkov po dobu troch rokov a hľadali vzťah medzi hraním násilných hier a skutočným násilným správaním. Zistili, že násilie vo videohrách nemá takmer žiadny vplyv na násilné správanie v skutočnom svete. To, čo sa ukázalo byť pri vzniku agresívneho správania omnoho kľúčovejšie, boli depresie, povahové vlastnosti, tlak zo strany kamarátov a najmä domáce násilie.
• Iná štúdia (2010) odhalila veľkú úlohu rodičov. Ak sa majú s kým deti o zážitky podeliť, v omnoho väčšej miere sa zapájajú do spoločenského života na úrovni komunity, mesta či štátu. V najvyššej miere, ak hrajú akčné hry spolu s rodičmi a rozprávajú sa o svojich zážitkoch a témach nastolených hrou.
• dokázané je, že šikovnosť pri hraní hier súvisí s intelektuálnym potenciálom dieťaťa – precvičujú totiž koncentráciu, priestorovú orientáciu, logické myslenie a chápanie zložitých systémov. Deti, ktoré sa nehrajú hry vôbec, podávajú často priemerné akademické výkony a majú v priemere menej kamarátov. Deti, ktoré sa hrám venujú v zdravej miere, mávajú viac kamarátov a častejšie vynikajú v logickom myslení či priestorovej orientácii.