Upratovanie s deťmi je ako umývať si zuby a jesť pri tom makové slíže. Pre mnohých rodičov je to nočná mora. Dosiahnuť poriadok v byte je s deťmi takmer nemožné. Ak sa to predsa len rodičom podarí, tak je to spravidla len na chvíľu. Hoci majú rodičia pocit, že upratujú takmer nepretržite, neustále sa na podlahe nájdu rozhádzané malé kúsky stavebnice, autíčka, zvieratká. Upratovanie s deťmi nemusí nutne znamenať každodenný boj o tom, kto z koho. Ako teda naučiť aj malé deti poriadku?
S učením "upratovania" (ukladanie vecí na miesto) je možné začať už pomerne skoro. Batoľa je schopné "upratovať," vracať veci na svoje miesto, dávať kocky do krabice. Zapojiť ho možno aj do naozajstných domácich prác ako je vyberanie nákupu z tašky, podávanie bielizne alebo štipcov.
Popis obrázku: Odkladať veci na miesto môžeme učiť deti už v batoľacom veku.
Postupom času si dieťatko navykne, že sa hračky1 vracajú na svoje miesto. Samozrejme nie vždy sa stretneme s jeho ochotou upratovať. Niekedy je dieťatko unavené, inokedy si postaví hlavu alebo uprace tak, že to ani spoznať nie je.
Skvelá je v tomto smere škôlka a iné zariadenia tohto typu. Tam s upratovaním spravidla problém nebýva. Dieťa jednak vidí, že upratujú aj ostatné deti a tak nechce zostať pozadu. Potom je tam pani učiteľka, ktorej pokyny vníma dieťatko inak ako pokyny rodičov, hoci sú totožné.
Stanovte jasne pravidlá, čo a ako má byť upratané. Predstavy rodičov o poriadku sa môžu výrazne líšiť s predstavami detí. Nenúťte deti k upratovaniu niekoľkokrát počas dňa. Lepšie je stanoviť dobu, kedy má byť upratané (pred odchodom von alebo večer pred spaním). Naučte ich, že upratovanie nie je "za trest," ale je to bežná súčasť dňa. Upratovanie nepreťahujte. Snažte sa, aby bolo rýchle a efektívne.
Zasväťte deti do výhod upratovania vecí - nie je potrebné ich dlho hľadať, nešliapneme na kúsok stavebnice, máme viac priestoru na hranie. Motivujte ich - zvlášť u menších detí je výborné povýšiť upratovanie na hru . Napr. " Peťko, dovez prosím ťa tatrovku. Budeme autíčka nakladať a dáme ich spať do modrej škatule." Nezabudnite byť kreatívny a deťom s upratovaním pomôžte. Aj staršie deti niekedy nevedia ako na to. Neupratujte za deti, ale pomôžte im. Poraďte - čo kam patrí a v akom poradí. Sadnite si medzi jeho rozhádzané hračky na zem a aspoň trochu mu pomôžte.
Ak dieťaťu poviete, aby si upratalo hračky a všade okolo neho je veľký neporiadok, bude mať pocit, že je pred ním nezvládnuteľná úloha a nebude vedieť, s čím skôr začať. Je lepšie, ak mu poviete konkrétne, ktorú činnosť má urobiť ako prvú. Napríklad: „Najprv pozbierajme bábikine šatočky a dajme ich na poličku. " Občas mu nejaké šaty podajte do ruky, aby malo pocit, že mu pomáhate. Nešetrite chválou detí. Postupne by sa však mala z hry stávať krátka, ale reálna povinnosť. Upratovanie izbičky by malo byť súčasťou každodenného režimu, napríklad pred večerou mu dať časový priestor na to, aby si uložilo svoje hračky, kým sa pôjde večerať a kým začnú večerné rituály spojené s kúpaním, umývaním zúbkov, či čítaním.
Popis obrázku: Preplnená detská izba sa upratuje ťažko.
Domáce práce pre malé deti by mali byť predovšetkým bezpečné, aby dieťa neprišlo do kontaktu s ostrými predmetmi, výškami, elektrikou alebo napríklad baktériami.
Tu nájdete zoznam vhodných a nevhodných domácich prác pre malé deti:
Vhodné:
Nevhodné:
Popis obrázku: Domáce práce pre deti podľa veku (Maria Montessori)
Upratovanie nebýva pre dieťa o nič zábavnejšie ako je pre nás dospelých. Ak rodičia zaznamenajú prejavy zvýšeného úsilia a veľkú dôslednosť u dieťaťa, môže dieťa obdariť mimoriadnym prejavom uznania. No pozor na odmeny. Mohlo by sa poľahky stať, že dieťa začne s rodičmi vyjednávať a bude ochotné upratovať iba vtedy, keď za to niečo dostane.
Ako dieťa rastie, povinnosti mu pribúdajú, preto je dobrým nápadom vytvoriť tabuľu alebo nástenku s obrázkami opisujúcimi domáce práce, ktoré má na starosti. Základom je, aby mohlo po odložení hračiek alebo utretí prachu premiestniť obrázok do kolónky „splnené“ a získalo tak dobrý pocit z odvedenej práce. Zároveň sa poistíme, že dieťa na niečo nezabudne. Na vytvorenie dobrého návyku (ako i zlozvyku) totiž potrebuje každý človek minimálne 21 dní. Preto je potrebná dôslednosť a vyhýbanie sa tomu, aby dieťa pomáhalo len ak máme čas alebo keď nám to práve napadne. Režim a denná rutina prinášajú nielen dobré návyky, ale i pocit istoty a bezpečia u dieťaťa.